13CoP/52/2026

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. manželstvo A. B., D. G., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, rozviedol, vo výroku II. maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výrokom III. určil, že striedavá starostlivosť obidvoch rodičov sa bude realizovať v týždňových intervaloch tak, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti otca od piatku nepárneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do nasledujúceho piatku párneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky od piatku párneho kalendárneho týždňa od 15:00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 15:00 hod., vo výroku IV. určil osobitný režim - počas jarných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin určených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja mládeže Slovenskej republiky od 09:00 hod.do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., a v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin určených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja mládeže Slovenskej republiky od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas jesenných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin určených Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja mládeže Slovenskej republiky od 09:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas vianočných prázdnin budú maloleté deti každý nepárny kalendárny rok v osobnej starostlivosti matky v čase od 23.12 od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti otca v čase od 30.12 od 18:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok v osobnej starostlivosti otca v čase od 23.12 od 09:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a v osobnej starostlivosti matky v čase od 30.12. od 18:00 hod do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod.. Vo výroku V. rozhodol, že rodičia budú maloleté deti preberať a odovzdávať v školskom zariadení, v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení rodič, ktorému starostlivosť končí odovzdá maloleté deti v mieste bydliska rodiča, ktorému starostlivosť začína. Výrokom VI. rozhodol, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia a výrokom VII. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti maloletých detí výživné neurčil. Vo výroku VIII. nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi.

4. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že s konaním o rozvod manželstva je spojené i konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti B. a F.. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia mali možnosť v priebehu konania uzavrieť rodičovskú dohodu, k uzavretiu však v rámci informatívneho stretnutia rodičov ani v rámci pojednávania nedošlo, matka sa domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, otec sa domáhal zverenia maloletých detí pôvodne do svojej osobnej starostlivosti a v priebehu konania navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti.

V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov je potrebné vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Existujú hranice, ktorých prekročenie objektívne limituje rodiča v starostlivosti o svoje vlastné potreby, o to viac starostlivosti o bezbrannú a závislú osobu, no pokiaľ správanie neprekračuje všeobecne akceptovateľné limity, ak neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by nasvedčovala neosvojenej schopnosti, jeho prejavov a celkových schopností, ktoré majú determinovať výber toho „vhodnejšieho“ pre výchovu dieťaťa, išlo by o svojvoľný zásah do súkromného a rodinného života daného rodiča.

Aj keď obaja počas celého konania poukazovali na výchovné nedostatky druhého rodiča, tieto nedostatky, ktoré si rodičia vyčítali, no z pohľadu súdu išlo najmä o rozdielne výchovné prístupy a predstavy o správnej výchove detí, trávenie voľného času, nemohli byť pre súd prvej inštancie dôvodom pre vylúčenie zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V podstatnom súd prvej inštancie poukázal aj na Správu z poradensko-psychologického procesu z 11.09.2025, podľa ktorej obaja rodičia dokážu vytvárať primerane bezpečné a stabilné prostredie, aby sa maloleté deti mohli psychicky, fyzicky a morálne vyvíjať, ich rodičovské kompetencie sú v súlade s nárokmi, ktoré maloleté deti budú vyžadovať. Vzťah matky s deťmi je postavený na základoch primárnej vzťahovej väzby a u otca predpokladajú funkčnú vzťahovú väzbu. Súd prvej inštancie zisťoval i názor maloletých detí nepriamo počas opakovaných šetrení v rodine, no i priamo sudcom mimo pojednávania. Zo správ zo šetrenia pomerov možno vnímať, že názor maloletých detí na konkrétne usporiadanie vzťahov je premenlivý, čo je vzhľadom na vek pochopiteľné.

I podľa správy z poradensko-psychologického procesu komunikácia medzi rodičmi funguje len obmedzene, v podstatnom medzi rodičmi existuje základný rešpekt k rodičovskej roli toho druhého, majú ochotu na sebe pracovať. Súd prvej inštancie nezistil, že by komunikácia medzi rodičmi bola úplne deštruktívna, že by nízka úroveň komunikácie bola zapríčinená len otcom, ktorý navrhol striedavú osobnú starostlivosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie, i keď by bol upravený styk v súlade s návrhom matky, i v takom prípade by si to vyžadovalo náležitú mieru komunikácie medzi rodičmi. I zo správy podanej Základnou školou C. alebo materskou školou, mal súd prvej inštancie preukázané, že otec sa zaujíma o maloleté deti, spolupracuje s obidvomi zariadeniami, podobne ako matka.

intervaloch a ako miesto odovzdávania a preberania maloletých detí prioritne súd určil školské zariadenie s tým, že nepovažoval za potrebné osobitne upravovať režim striedavej osobnej starostlivosti počas letných prázdnin, keď režim striedania v týždňových intervaloch považoval za primeraný aj pre toto obdobie, pokiaľ išlo o obdobie jarných, veľkonočných, jesenných a vianočných prázdnin, tam to upravil s ambíciou o rovnomerné rozdelenie obdobia medzi oboch rodičov.

6. Pokiaľ išlo o otca, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že je od 01.07.2025 nezamestnaný, kedy jeho pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa bol ukončený dňa 30.06.2025 z dôvodu nadbytočnosti, od 01.07.2025 otec poberal dávku v nezamestnanosti približne v sume 844 eur mesačne. V období od 01/2025 do 05/2025 jeho príjem v čistom bol 1110 eur. V júni 2025, v ktorom mu bolo vyplatené odstupné, dosiahol príjem 5153,55 eur v čistom. Otec zároveň je čiastočný invalidný dôchodca v rozsahu 45 % miery poklesu schopnosti. Otec býva v rodinnom dome v C., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, spláca zaň hypotekárny úver v sume cca 450 eur mesačne, platí mesačné náklady na energie a služby: elektrinu vo výške 55 eur mesačne, plyn vo výške 100 eur mesačne, internet vo výške 21 eur mesačne, náklady na vodu ročne 100 eur, čo v prepočte predstavuje približne 8,33 eur mesačne, čiže celkové preukázané mesačné výdavky otca, podľa názoru súdu prvej inštancie, predstavovali sumu približne 632,33 eur mesačne. Otec v súčasnosti nemá príjem z trénovania. Čo sa týka matky, je nezamestnaná od 01.09.2025, jej pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa skončil 31.08.2025 z dôvodu nadbytočnosti. Priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2025 do 07/2025 predstavoval sumu 1377,56 eur mesačne, v auguste 2025 jej bol vyplatená čistá mzda v sume cca 2583 eur, v ktorej dostala aj odstupné rovnajúce sa jednému priemernému mesačnému zárobku. Od 01.09.2025 matka poberala dávku v nezamestnanosti v sume 775 eur mesačne, býva v dvojizbovom prenajatom byte, platí sumu 500 eur, internet, káblovú TV v sume 15 eur mesačne, využíva motorové vozidlo Volvo XC90, ktoré spoluvlastní v BSM s manželom. Súd prvej inštancie mal za to, že príjmy obidvoch rodičov sú zhruba porovnateľné, ako i ich životná úroveň, a preto nevzhliadal dôvod na určenie vyživovacej povinnosti ani jednému z rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Matka bola ďalej toho názoru, že z vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť záver, že maloleté deti nikdy jednoznačne a dostatočným spôsobom neprejavili v konaní svoj názor a ich názor je potrebné v konaní vyťažiť odborným spôsobom, ktorý bude prispôsobený ich veku ako aj ich emocionálnej a rozumovej vyspelosti za použitia špecializovaných metód u znalca z odboru psychológie, ktorý sa vysporiada jednak s otázkou vhodnosti výchovných prostredí u matky ako aj u otca, s vhodnosťou SOS pre maloleté deti, ako aj so spôsobilosťou rodičov na výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Poukázala aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý na poslednom pojednávaní dňa 04.11.2025 zotrval na návrhu, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky.

Len takýmto procesným postupom je možné napríklad vyhotoviť zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa nielen zvukový záznam, ale aj zápisnicu podľa ust. § 99 CSP, v ktorej by, okrem iného, bol popísaný postup súdu pri vykonaní pohovoru s maloletým tak, aby bol verifikovateľný účastníkmi konania a ich právnymi zástupcami pri zamlčaní názoru maloletých. Matka mala za to, že prvoinštančný súd mal pre zisťovanie názoru maloletého dieťaťa vytýčiť pojednávanie, na ktorom by bola zabezpečená účasť maloletého, samotný výsluch maloletého by sa uskutočnil priamo na pojednávaní len za prítomnosti sudcu a kolízneho opatrovníka, pred ktorým výsluchom by bol tak účastníkom konania, ako aj ich právnym zástupcom umožnené definovať otázky, ktoré je potrebné položiť maloletým deťom.

Matka zároveň poprela skutkové tvrdenia otca o tom, že by netrénoval deti futbal, preto súd prvej inštancie bol povinný skúmať, či otec skutočne trénuje, alebo netrénuje a aký z tejto činnosti mal príjem, aj s odkazom na skutočnosť, že v roku 2023, 2024 mal príjmy aj z tejto činnosti.

Matka si vzala úver na financovanie živobytia po opustení spoločnej domácnosti s otcom, ktorý výdavok možno považovať za nutný. Matka má za to, že v tejto situácii nebol dostatočne zisťovaný skutkový stav veci. Uvedené považuje za nové skutkové tvrdenia a navrhla vykonať dokazovanie, a to zabezpečiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne o aktuálnej výške invalidného dôchodku, ako aj znalecký posudok o poklese miery schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť, zabezpečiť dopytom na I. banku potvrdenie o vedení účtu na meno otca a všetkých súvisiacich podúčtov, ako aj vykonať dopyty na všetky bankové ústavy v SR o bežných a sporiacich účtoch vedených na meno otca od 01.01.2024 do súčasnosti.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky doručenom súdu dňa 21.01.2026 (č.l. 332 súdneho spisu) uviedol, že matka vo vzťahu k meritu veci uvádza totožné skutkové a právne tvrdenia, ktoré uvádzala už písomne, ale najmä ústne na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie.

uvádza, že dôjde k zníženiu frekvencie prechodov medzi domácnosťami rodičov, čo bude mať vplyv na zlepšenie prežívania maloletého B. a zodpovedá to preto jeho záujmu. Znalecké dokazovanie, aj podľa názoru otca v zhode so súdom prvej inštancie, u detí je krajnou možnosťou, v tomto prípade by bolo nadbytočné, nakoľko by ešte viac zaťažovalo prežívanie maloletých detí ohľadne rozchodu ich rodičov. Súd prvej inštancie ich názor zistil dostatočným spôsobom pre rozhodnutie v tejto veci jednak osobným výsluchom na súde a tiež opakovane prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Čo sa týka námietky matky, že súd prvej inštancie nezohľadnil názor kolízneho opatrovníka, k tomu otec uviedol, že súd nie je povinný bezvýhradne sa riadiť pri svojom rozhodovaní názorom či odporúčaním kolízneho opatrovníka, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol správy zo šetrenia pomerov a následne z týchto zistení kolízneho opatrovníka vychádzal pri svojom rozhodnutí, ktoré riadne a výstižne zdôvodnil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia majú hlboké

Je opätovne zamestnaný na čiastočný úväzok so mzdou 600 eur brutto, keď jeho príjem sa oproti poberanej dávke v nezamestnanosti znížil. K namietaniu spôsobu zistenia názoru detí v konaní otec uviedol, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom. Otec už na pojednávaní dňa 18.09.2025 uvádzal, že trénuje brankárske tréningy 2x týždenne po jednej hodine so synom B., čo zopakoval aj na pojednávaní dňa 04.11.2025 vo veci sp.zn. 3P/42/2025 s tým, že za toto trénovanie nemá žiaden

vyjadrovať, zvlášť za situácie, ak niet absolútne žiadnych indícií o tom, že by mal disponovať nejakými účtami, či úsporami a zároveň za situácie, ak ani matka nepredložila súdu výpisy zo svojich účtov vo všetkých bankách v SR. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu dňa 16.02.2026 (č.l. 340 súdneho spisu) zopakovala skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní. Nové skutočnosti neuviedla.

12. Rovnako otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom súdu dňa 19.02.2026 (č.l. 345 súdneho spisu) zopakoval skutočnosti uvádzané už v prvom vyjadrení k odvolaniu matky. Nové skutočnosti neuviedol.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolaní podaných v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, a podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP. Vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu, odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

16. K odvolacím dôvodom matky k napadnutým výrokom II., III., IV., V., VI., VII. odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom matky maloletých detí k týmto výrokom.

19. K spôsobu zisťovania názoru maloletých detí v súdnom konaní je potrebné zdôrazniť, že proces realizácie priameho zisťovania názoru maloletého dieťaťa je nutné odlíšiť od výsluchu maloletého s tým, že absentuje osobitne upravený procesný postup pri vykonávaní týchto dôkazných prostriedkov, pre ktoré je spoločné, že sa realizuje výsluch osoby, aj keď teda s rozdielnym procesným postavením. Ak ide o maloletého, súd by mal vykonávať procesné úkony v zmysle základných zásad Civilného mimosporového poriadku a vo vzťahu k dieťaťu zabezpečiť zachovanie všetkých garancií na účinný prístup k spravodlivosti s využitím neformálnosti tak, aby podkladom rozhodnutia bol skutočný stav veci. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa pritom možno považovať za procesný úkon sui generis.

20. Odvolací súd vychádzajúc so zápisu o vykonaní pohovoru s maloletými deťmi, vypočutí si zvukového záznamu (§ 98 CSP) bol tohto názoru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal pohovor s maloletými deťmi spôsobom zodpovedajúcim ich veku a vyspelosti, za prítomnosti sudcu, kolízneho opatrovníka, teda osoby, ktorá chránia záujmy maloletých detí v rámci konania o starostlivosti o maloleté deti a teda v súlade s § 38 ods. 2 CMP. Odvolací súd mal za to, že postup súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaným zisťovaním názoru maloletých detí, nesprístupnením zvukového záznamu z tohto pohovoru nevykazoval žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali priamy dopad na zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Tento procesný postup súdu prvej inštancie bol predovšetkým prioritne v záujme maloletých detí, vychádzajúc aj z Čl. 4 CMP, podľa ktorého, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

21. K námietkam matky, že rozsudok súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie v napadnutom výroku II., III. o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, je nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody, absentuje v ňom zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nedostatočne, neúplne zistil skutočný stav veci a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa názoru odvolacieho súdu, tieto odvolacie dôvody naplnené neboli.

Pokiaľ matka namietala nedostatočné a neúplné zistenie skutočného stavu súdom prvej inštancie tým, že nevykonal dostatočné dokazovanie, a teda nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne mala za to, že bol prvoinštančný súd povinný zisťovať iným spôsobom názor maloletého F., a to napríklad aj nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, ktorý by bol schopný identifikovať názor maloletých detí na zverenie do starostlivosti rodičov a zároveň by tento dôkazný prostriedok bez pochybnosti určil, ktoré z výchovných prostredí je pre obe maloleté deti vhodnejšie.

Zároveň v odseku 21. odôvodnenia rozsudku zdôvodnil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko považoval vykonané dôkazy za dostatočné pre rozhodnutie vo veci i s ohľadom na charakter konania. Odvolací súd k uvedenému návrhu na doplnenie dokazovania – znaleckým dokazovaním poukazuje na odsek 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zisťoval názor maloletých detí, či už nepriamo počas opakovaných šetrení v rodine, i priamo sudcom mimo pojednávania.

že pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy v potrebnom rozsahu, čo sa týka výrokov ohľadne striedavej osobnej starostlivosti k maloletým deťom.

26. Starostlivosť o maloleté dieťa je jednou z vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, súd určí, či sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je nepochybné, že otec v danom prípade má záujem o osobnú starostlivosť o maloleté deti a je pravdou, že aby mohlo dôjsť k nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti, musia byť splnené tieto hmotnoprávne podmienky. Spôsobilosť vychovávať dieťa

nevyžaduje. Nakoľko sa otec domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a chcel, aby boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie preto skúmal možnosť zveriť maloleté deti aj do striedavej osobnej starostlivosti a na základe vykonaných dôkazov dospel k stanovisku, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd, že striedavá starostlivosť je namieste. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou nie je argumentom pre to, aby táto nebola nariadená. Už z dikcie zákonného ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že je postačujúce, aby obaja rodičia mali záujem o osobnú starostlivosť

Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré (s ohľadom na osobnosť rodiča alebo na osobnosť dieťaťa) prevážia nad týmto záujmom. Veď v prípade, ak sa potom z nejakého dôvodu destabilizuje výchovné prostredie u jedného z rodičov (choroba, smrť, uväznenie, úpadok), nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa

Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom a negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa, čo nemožno konštatovať v predmetnej veci. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúlad rodiča založený len na nepreskúmateľnom alebo zjavne iracionálnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod, alebo v konaní bude preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa Čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do základného práva vychovávať a starať sa o svoje maloleté dieťa podľa Čl. 32 ods. 4 Listiny, ale aj zo základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku Listiny základných ľudských práv a slobôd.

Súd prvej inštancie správne skúmal všetky tieto hmotnoprávne podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, tieto riadne zdôvodnil v odsekoch 39. až 47. odôvodnenia rozsudku, odvolací súd sa s nimi stotožňuje a na ne odkazuje.

28. Čo sa týka ďalších návrhov na doplnenie dokazovania zo strany matky v rámci preukázania nových skutočností, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vychádzal, keďže pre rozsudok je dôležitý skutkový stav v čase jeho vyhlásenia (§217 ods.1 CSP). Podľa základných princípov mimosporového konania, ktorým je i prejednávaná vec, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci (Čl. 6 CMP), pričom si však plne zachováva procesnú autonómiu vyjadrenú v § 185 CSP, podľa ktorého súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Výsluchom otca na pojednávaní, lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie zistené, že otec je na polovičnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 198 eur mesačne. Išlo o skutočnosti, ktoré boli zisťované v rámci konania pred súdom prvej inštancie a ktoré súd vyhodnotil v rámci vykonaného dokazovania. Uvedené vyplynulo aj z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo Sociálnej poisťovne (č.l. 265 súdneho spisu), z ktorého je zrejmé, v akej výške za obdobie od 08.10.2024 do 08.10.2025 boli vyplatené dôchodkové dávky, teda invalidný dôchodok vo vzťahu k manželovi/otcovi maloletých detí. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom použil zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného a zároveň prihliadol na to, že v striedavej osobnej starostlivosti rodičia zabezpečujú potreby maloletým deťom rovnakým dielom a je možné podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine výživné aj neurčiť. V tejto súvislosti úplne a správne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.