13CoP/98/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Anna Pavlikovská, advokátka, so sídlom Dolná 52/27, Kremnica, a otca: F. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, E., zastúpený splnomocnencom: WISE3 s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/12/2026-26 zo dňa 12.02.2026, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, ktorú je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-ho dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí (výrok II.), udelil matke súhlas namiesto otca k prihláseniu maloletého dieťaťa do Základnej školy G. E., H. G. E. XXX/X, E. (výrok III.), a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

3. V odôvodnení uviedol, že matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.01.2026, postúpeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 30.01.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, udelil matke súhlas namiesto otca k prihláseniu maloletého do Základnej školy G. E., H. G. E. XXX/X, E.. Uviedla, že po približne desaťročnom partnerskom vzťahu, otec vo februári 2025 opustil spoločnú domácnosť v E., nadviazal nový vzťah a presťahoval sa do I.. V záujme zachovania vzťahu medzi otcom a maloletým sa matka s maloletým v lete 2025 presťahovala do I.. Napriek snahe začleniť sa do nového prostredia sa maloletý podľa matky dostatočne neadaptoval, nevytvoril si pevné priateľské väzby a chýba mu brat, stará mama i pôvodné sociálne zázemie v E.. Matka ďalej poukázala na to, že otec pracuje v leteckej doprave a často sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, pričom aj jeho partnerka vykonáva povolanie letušky. Z tohto dôvodu podľa nej prevažnú časť starostlivosti o maloletého zabezpečovala ona. Otec nie je schopný poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť a plánuje ju zabezpečovať prostredníctvom viacerých príbuzných a známych. Matka sa preto rozhodla vrátiť do regiónu stredného Slovenska a bývať so svojím súčasným partnerom. Maloletý si želá odísť s ňou, navštevovať základnú školu v E. a obnoviť kontakty s bývalými spolužiakmi a kamarátmi. Zabezpečila mu preto možnosť nástupu na Základnú školu G. E. v E. od februára 2026, avšak otec s prestupom nesúhlasí. Matka má za to, že zotrvanie maloletého v I. a jeho zverenie do starostlivosti osôb zastupujúcich často neprítomného otca nie je v jeho najlepšom záujme a môže negatívne ovplyvniť jeho citový a sociálny vývin.

5. Proti tomuto uzneseniu, podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to z odvolacích dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) d) f) a h) CSP).

po presťahovaní matky s dieťaťom do I. bola starostlivosť medzi rodičmi fakticky vyrovnaná a maloleté dieťa malo vytvorené stabilné zázemie u oboch rodičov. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom tento záver považoval za vyvodený formalisticky, bez zohľadnenia reálne vykonávanej starostlivosti a dlhodobého fungovania rodičovského režimu. Rovnako namietal, že súd neprimerane uprednostnil tvrdenia o jeho pracovných povinnostiach bez ich konkrétneho vyhodnotenia v kontexte skutočného výkonu starostlivosti. Podľa jeho názoru napadnuté uznesenie prekračuje rámec neodkladného opatrenia, keďže ním došlo k faktickému predurčeniu konečného usporiadania pomerov maloletého dieťaťa, vrátane zásadných otázok jeho výchovy, bývania a školskej dochádzky.

Zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až následne po vzniku nesúhlasu otca so zmenou školy a presťahovaním dieťaťa, čo podľa jeho názoru nasvedčuje tomu, že neodkladné opatrenie nebolo iniciované z dôvodu hroziacej ujmy, ale ako procesný prostriedok na presadenie jednostranného rodičovského zámeru. Súd prvej inštancie sa teda dostatočne nezaoberal otázkou naliehavosti ani neodôvodnil, v čom konkrétne by bez okamžitého zásahu hrozila maloletému ujma. Rovnako nevyhodnotil, že ide o situáciu, v ktorej existujúci stav mohol byť zachovaný až do rozhodnutia vo veci samej bez ohrozenia dieťaťa. Dlhodobo a aktívne sa podieľa na každodennej starostlivosti o dieťa, vrátane školskej prípravy, zdravotnej starostlivosti a voľnočasových aktivít, a jeho pracovné povinnosti boli a sú flexibilne organizované. Súčasne uviedol, že súd neprihliadol na skutočný rozsah jeho starostlivosti ani na to, že zabezpečuje aj zdravotné a školské potreby dieťaťa, pričom konkrétne poukazuje na aktívne zabezpečovanie odborných vyšetrení. Namietal aj záver súdu, že starostlivosť prostredníctvom blízkych osôb je nevhodná, keďže ide o bežný model rodinnej podpory.

Nebol totiž preukázaný žiadny naliehavý dôvod na okamžitú zmenu školského prostredia a že maloleté dieťa bolo v pôvodnej škole riadne adaptované a stabilizované. K princípu najlepšieho záujmu dieťaťa uviedol, že tento bol aplikovaný len formálne, bez individuálneho a komplexného posúdenia všetkých relevantných okolností, najmä vzťahu dieťaťa k obom rodičom, stability prostredia a kontinuity výchovy.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Odvolanie otca považuje za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, presvedčivé a dostatočne odôvodnené. Zároveň zásadne spochybnila tvrdenia otca o adaptácii maloletého v škole v I., keď tvrdí, že maloleté dieťa tam nebolo spokojné, zažívalo psychické aj fyzické šikanovanie zo strany spolužiakov, bolo smutné, do školy sa netešilo a chýbala mu rodina v E.. Naopak, po presťahovaní do J. D. K. sa maloletý cíti spokojne, bezpečne a bezproblémovo sa adaptoval na školu v E., kde má aj známe prostredie a kamarátov z minulosti. Odmietla tvrdenie o dohode rodičov o presťahovaní do I. a nakoľko išlo o rozhodnutie vychádzajúce z jej starostlivosti o dieťa, pričom sama počítala s návratom, ak by sa maloleté dieťa v I. necítilo dobre. Financovanie bývania v I. označila za nevyhnutné a zdôraznila, že presťahovanie bolo iniciované otcom, ktorý v tom čase nepožiadal o zverenie maloletého do svojej starostlivosti, ale súhlasil s dočasným riešením. K starostlivosti otca uviedla, že vzhľadom na jeho pracovné vyťaženie a zahraničné cesty nebol schopný zabezpečovať každodennú osobnú starostlivosť o maloletého. Starostlivosť zabezpečovala predovšetkým ona, pričom pobyty dieťaťa u otca boli len sporadické a v nevhodných podmienkach. Rovnako odmietla tvrdenia o zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti otcom, nakoľko všetky lekárske návštevy vrátane očného vyšetrenia vo Zvolene zabezpečovala ona alebo jej matka. Otec nepreukázal svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, najmä pokiaľ ide o jeho skutočnú starostlivosť a pracovnú situáciu.

Uznesenie

o neodkladnom opatrení považuje za správne, keďže podľa nej je v záujme dieťaťa, aby navštevovalo školu v E., kde žije s ňou, zatiaľ čo pokračovanie v škole v I. by viedlo k neprimeranému dochádzaniu alebo destabilizácii rodinných pomerov. Zdôraznila, že otec vzhľadom na pracovnú vyťaženosť nemôže zabezpečiť každodenný dohľad ani dochádzku do školy. Zároveň nesúhlasila s tvrdeniami o zásahu do rodičovských práv otca s tým, že kontakt s dieťaťom nie je obmedzovaný, telefonická komunikácia prebieha denne a styk bol po rozhodnutí súdu vždy umožnený na základe dohody. Mala za to, že postupovala zákonným spôsobom a časové okolnosti (vrátane prázdnin) nemohla ovplyvniť. Navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP).

11. Podstatou odvolacích námietok otca je jeho nesúhlas s uznesením súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, uložení povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a v nahradení súhlasu otca s prihlásením maloletého do Základnej školy G. E., H. G. E. XXX/X, E.. Otec namietal, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, keďže matka neosvedčila zákonom vyžadované ohrozenie práv a záujmov maloletého dieťaťa. Naopak, podľa jeho názoru súd nariadením neodkladného opatrenia, a to bez toho, aby otcovi umožnil vyjadriť sa k návrhu matky, uprednostnil výlučne jej záujmy, pričom vychádzal z jednostranných a ničím nepodložených tvrdení. Otec zároveň zastáva názor, že skutočným cieľom matky bolo presťahovanie sa za jej partnerom.

18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

22. Zo zhodných, resp. rodičmi vzájomne nenamietaných tvrdení vyplynulo, že sa v lete 2025 dohodli na presťahovaní z E. do I., pričom maloletý A. od septembra 2025 začal navštevovať Základnú školu L. XX M. I.. Matka mala spolu s maloletým zabezpečené bývanie, ktorého náklady hradil otec. Otec žil v I. so svojou partnerkou v byte, v ktorom mal maloletý k dispozícii samostatnú izbu. Z uvedeného možno vyvodiť, že bydlisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, ktorí vytvorili podmienky umožňujúce plnohodnotnú realizáciu práva maloletého na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Za takejto situácie je na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má dôjsť k tak závažnému zásahu do života maloletého, akým je zmena jeho bydliska a školy, nevyhnutné osvedčiť existenciu ohrozenia jeho práv alebo oprávnených záujmov. Takéto ohrozenie však z obsahu spisu nevyplýva.

25. V prejednávanej veci nemožno bez riadneho dokazovania ani bez rešpektovania participačných práv maloletého dôvodne predpokladať, že okamžitá zmena jeho bydliska, vyvolaná zmenou bydliska matky a následným dočasným zverením maloletého do jej starostlivosti, povedie k zvýšeniu jeho pocitu istoty, stability alebo bezpečia. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti nebol dôvodný.

26. Matka návrh na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné neodkladným opatrením odôvodnila tým, že zabezpečuje maloletého potreby.

28. Z odôvodnenia návrhu matky ani z ostatného obsahu spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, na základe čoho súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie ukladajúce otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. V konaní totiž neboli ani len osvedčené odôvodnené potreby maloletého, resp. rozsah jeho výdavkov, ani skutočnosť, že tieto potreby nie sú zabezpečované ani v nevyhnutnej miere, napríklad z príjmu matky. Naopak, zo samotných tvrdení matky vyplýva, že otec sa na výžive maloletého dobrovoľne podieľal už tým, že uhrádzal celkové výdavky na bývanie maloletého v I.. Súčasne sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti podieľal aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Za týchto okolností neboli osvedčené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani vo vzťahu k dočasnej úprave vyživovacej povinnosti otca. Aj v tejto časti preto odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené.

29. Napokon, súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky aj v časti týkajúcej sa nahradenia súhlasu otca s prihlásením maloletého do inej školy. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia nedospeli k dohode o zmene školy, pričom udelenie súhlasu považoval za nevyhnutné na ochranu práv maloletého a zabezpečenie stabilného výchovného prostredia.

30. Podľa § 35 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

32. V predmetnej veci predovšetkým absentovala naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov, keďže maloletý mal zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole L. M. I.. Matka návrh odôvodnila tvrdením, že maloletý sa v škole neadaptoval, bol vystavený šikane zo strany spolužiakov a želal si vrátiť sa do E.. Uvedené tvrdenia však v konaní nijako neosvedčila. Naopak, otec predložil komunikáciu s triednou učiteľkou maloletého, z ktorej odvolací súd nemal za osvedčené skutočnosti uvádzané matkou. Z vyjadrenia triednej učiteľky vyplýva, že adaptácia maloletého na nové školské prostredie prebehla bez výraznejších problémov, vytvoril si priateľské vzťahy so spolužiakmi, neboli zaznamenané žiadne prejavy šikany a školu navštevoval rád. Učiteľka síce uviedla, že približne týždeň pred jarnými prázdninami pôsobil maloletý skleslo, bol smutný, vyhľadával fyzický kontakt a opakovane uvádzal, že ide do E., táto okolnosť však sama osebe neosvedčuje tvrdenia matky o jeho neadaptácii alebo šikanovaní. Z takéhoto správania maloletého by tak rovnako mohla vyplynúť domnienka, že maloletý bol smutný, pretože vedel o zámere matky zmeniť jeho školu. Takýmito domnienkami ale nemožno odôvodniť súdne rozhodnutie. Tvrdenia matky preto nekorešpondujú so skutkovým stavom osvedčeným vyjadrením triednej učiteľky. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že otec so zmenou bydliska maloletého nesúhlasil a v konaní vo veci samej sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa matka rozhodla presťahovať, išlo o jej slobodné rozhodnutie. Samotná zmena jej bydliska však bez ďalšieho neodôvodňuje okamžitý zásah súdu do pomerov maloletého, keďže nebolo osvedčené, že pokračovanie maloletého vo vzdelávaní v I. predstavovalo akékoľvek ohrozenie jeho práv alebo oprávnených záujmov. Vyhovením návrhu matky by navyše došlo k faktickému rozhodnutiu o podstatnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť, čím by bol v podstate vyčerpaný predmet konania vo veci samej. Takýto postup by bol v rozpore s charakterom neodkladného opatrenia, ktorého podstatou je len dočasná úprava pomerov. Neodkladné opatrenie predstavuje výnimočný procesný prostriedok, ktorý možno použiť len v prípadoch, keď je bezodkladná úprava pomerov riadne osvedčená a nepostačuje vyčkať na rozhodnutie vo veci samej. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že nezhoda rodičov týkajúca sa školy, ktorú bude maloletý navštevovať, nemá byť riešená prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ide o otázku výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorej je potrebné rozhodnúť v konaní vo veci samej po riadnom vykonaní dokazovania a po komplexnom posúdení najlepšieho záujmu maloletého.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).