14C/50/2025
ECLI:SK:OSLV:2026:4325203083.3
- Súd
- Okresný súd Levice
- Sudca
- JUDr. Ľubica Gkortsilas
- IČS
- 4325203083
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., prechodne bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., v zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovaným: 1/ H. B., I. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. I., 2/ B. K., neznámy vlastník, v zast. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n áva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2025 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec C., okres G., evidovaným na listoch vlastníctva: list vlastníctva č. XXX ako pozemky parcely reg. „L.“, parc. č. XXXX/X, M. M. D. o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X, N. D. o výmere XXX m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobcu v podiele X/X k celku, žalovanej v 1. rade v podiele X/X k celku a žalovanej v 2. rade v podiele X/X k celku tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva v podiele X/X, list vlastníctva č. XXX ako pozemky parcely reg. „L.“, parc. č. XXXX/ X, M. M. D. o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, M. M. D. o výmere XXXX m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobcu v podiele X/X k celku a žalovanej v 1. rade v podiele X/X k celku tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva v podiele X/X, list vlastníctva č. XXX ako pozemok parcely reg. „F.“, parc. č. XXX, O. o výmere XXX m2, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobcu v podiele X/X k celku, žalovanej v 1. rade v podiele X/X k celku a žalovanej v 2. rade v podiele X/X k celku tak, že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva v podiele X/X.
2. V prejednávanej veci súd skúmajúc procesné podmienky, ktoré je súd povinný ex offo skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania zistil, že žalovaná, nezistená podielová spoluvlastníčka 1/ H. B., I. D., je fyzická osoba H. B., I. D., nar. XX.XX.XXXX v C., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. I.. Žalovaná v 1. rade tak od okamihu jej identifikácie ako fyzickej osoby, nenapĺňa status nezisteného vlastníka, v dôsledku čoho jej tak neprináleží ani procesná subjektivita ako subjektu, ktorému ju zákon priznáva. Keďže v prebiehajúcom konaní jednoznačne identifikovaná žalovaná v 1. rade zomrela ešte pred podaním žaloby a teda nedisponovala procesnou subjektivitou ani podľa hmotného práva v čase začatia konania, zakladá táto skutočnosť neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, a to počas celého konania, ktorá skutočnosť vedie vždy k zastaveniu konania. S poukazom na uvedené skutočnosti a v súlade so zásadou hospodárnosti konania tak súd vyzval žalobcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby v zmysle § 138 CSP.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX zobral žalobu v celom rozsahu späť. Tento jednostranný úkon žalobcu bol urobený v predpísanej forme, teda písomne, a to elektronicky, autorizovaný podľa osobitných predpisov (podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom). Z obsahu tohto dispozičného prejavu vôle žalobcu bolo jednoznačne zrejmé a zrozumiteľné, že žalobca chce zobrať žalobu v celom rozsahu späť, pričom o jeho vôli nemal súd pochýb. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že dňa XX.XX.XXXX pred otvorením pojednávania vo veci samej došlo k účinnému späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.
8. Keďže žalobca urobil predmetný procesný úkon – späťvzatie žaloby v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd by podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku nemohol prihliadnuť ani na prípadný nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, a preto nebolo ani hospodárne (čl. 17 Civilného sporového poriadku) toto späťvzatie žaloby žalovaným doručovať na vyjadrenie, keďže na ich nesúhlas by súd nemohol akokoľvek prihliadať (a teda by nebol spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu o späťvzatí žaloby). V prejednávanej veci pritom súčasne nejde o spor, v ktorom by určitý spôsob vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu, a preto sa súhlas žalovaných podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku so späťvzatím žaloby nevyžadoval ani z tohto dôvodu.
9. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal účinne žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalobcu so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konanie vo veci zastavil.
10. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
15. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Ak žalobca vezme návrh späť, zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ak však žalobu berie späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie procesne zavinil žalovaný.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý posúdil s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie predmetného konania. Vzhľadom však k tomu, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania podľa čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku nepriznal a teda o výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).