14CoCsp/11/2026

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zamietol; výrokom II. určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 0764473886 zo dňa 31.10.2013 je bezúročný a bez poplatkov a výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán konania nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že Zmluva o úvere č. 0764473886 zo dňa 31.10.2013 je neplatná, alternatívne, aby súd určil, že uvedená zmluva zo dňa 31.10.2013 je bezúročná a bezpoplatková. 1.2 V ostatnom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval jednotlivé vyjadrenia sporových strán, vykonané dokazovanie, prednesy sporových strán realizované na pojednávaní a závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Súd konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalovaného, B. N., F. a O. B. ako dlžníčkou, a žalobcom ako spoludlžníkom, bola dňa 31.10.2013 uzatvorená Zmluva o úvere č. 0764473886, na základe ktorej bol dlžníčke O. B. poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej sume 19.200,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať pôvodnému veriteľovi prostredníctvom 120 mesačných splátok vo výške 360,50 Eur. Splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol podľa zmluvy dojednaný ku dňu 20.11.2023. Do predmetu zmluvy o úvere bolo zahrnuté dojednanie o výške ročnej úrokovej sadzby 17,90 %, RPMN banky 20,12 % a celková výška nákladov 22.401,29 Eur. Z výpisu úverového účtu č. 0764473886 súdu vyplynulo, že žalobca za obdobie od 03.10.2018 do 21.10.2024 uhradil sumu v celkovej výške 47.097,58 Eur. O. B. neuhradila ani jednu splátku na úvere a na výzvu žalobcu nijakým spôsobom nereagovala a celý úver spolu s príslušenstvom vyrovnal žalobca. 1.3 Súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ďalej ustanovenie § 1, § 2, § 9, §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere je zrejmé dojednanie o výške odplaty v zmysle úrokovej sadzby na úrovni 17,90 %. Výška úroku nepresahuje dvojnásobok priemernej odplaty poskytovanej bankami v čase uzavretia zmluvy a nespôsobuje rozpor odplaty s dobrými mravmi.

Pri nových úveroch bola úroveň priemernej úrokovej sadzby 14,27 %. Dojednanie o výške úrokovej sadzby na úrovni 17,90 % ročne nepresahuje dvojnásobok priemernej miery úrokových sadzieb, a preto súd uvedené považoval za primerané a nespôsobujúce rozpor s dobrými mravmi.

Je teda zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je v zmluve uvedený, respektíve je uvedený v nižšej sume. Spotrebiteľ sa tým dostáva do situácie, kedy nevie, koľko presne má veriteľovi zaplatiť, keďže celková výška úveru je určená nejednoznačne. Súd tak konštatoval, že v predmetnej zmluve nebola správne uvedená zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. 1.6 Takisto sa súd zaoberal i námietkou žalobcu, že v zmluve absentuje rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny a iných poplatkov; v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR 3Cdo/146/2017, v ktorom bolo konštatované, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súd tak dospel k záveru,

Súd vykonal i duplicitný kontrolný prepočet tohto ukazovateľa prostredníctvom súdneho registra Okresného súdu Lučenec a opäť pri vykonaní výpočtu počítal s úverom 19.200,- Eur pri dobe splácania 120 mesiacov a splátke 360,50 Eur. Výsledný zistený údaj o RPMN predstavoval hodnotu 21,13 %. Je zjavné, že miera nákladovosti v súvislosti s poskytnutím predmetného spotrebiteľského úveru bola žalobcovi, ktorý je spotrebiteľom, prezentovaná a deklarovaná nesprávne a v nižšej hodnote. Čím nižšia RPMN, tým je úver pre spotrebiteľa atraktívnejší, V tomto prípade došlo k nesprávnemu uvedeniu RPMN, čo spôsobuje, že uvedená zmluvná náležitosť nebola dodržaná a v zmluve preto absentuje.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, pričom odvolaním napadol výrok II. a III. rozsudku. Odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V úvode odvolania žalovaný najprv poukázal na to, že úverová zmluva č. 0764473886 bola uzatvorená dňa 18.11.2013 a nie dňa

Zákon o spotrebiteľských úveroch v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má byť v zmluve uvedená na základe výpočtu súčinu dohodnutého počtu a výšky splátok. Súd prvej inštancie žiadnym

V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Cp/201/2017. Zároveň zvýraznil, že dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa celkovou čiastkou rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa.

Z rozsudku mu nie je zrejmé, na základe čoho a ako vypočítal RPMN súd, keď neuviedol spôsob výpočtu, odkázal len na úverovú kalkulačku dostupnú na webovej stránke a na súdny register Okresného súdu Lučenec. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere, žalobca dobrovoľne požiadal o poistenie úveru - základný súbor

Zákon 129/2010 Z.z. v § 2 upravuje, že tieto predstavujú náklady, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Súd sa tak

Navyše štruktúra výpočtu RPMN aj prostredníctvom internetových kalkulačiek sa v čase mení v súvislosti s vývojom definície výpočtu RPMN podľa v danom čase platnej právnej úpravy. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Okresného súdu Revúca a Prešov. 2.2 Žalovaný tiež namietal aj nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, keďže s uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec, respektíve tieto nedostatočne odôvodnil.

zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami právnej spoločnosti. I európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná, a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutia ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby v prípade, že odvolací súd nevzhliadne dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výrokom I. žalobu zamietne; II. žalobcovi uloží povinnosť žalovanému nahradiť trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 19.03.2026. Uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti podľa právnej úpravy spotrebiteľských úverov a v prípade absencie zákonom predpísaných náležitostí zákon vyslovene stanovuje právny následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva o úvere obsahovala viacero neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona na ochranu spotrebiteľa. Žalobca poukázal na neprimeranosť výšky odplaty za poskytnutie úveru. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca mal pri poskytnutí úveru vo výške 19.200,- Eur splatiť sumu presahujúcu 43.000,- Eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobok poskytnutej istiny. Takto dojednaná odplata zjavne presahuje odplatu obvykle požadovanú bankami v obdobných prípadoch a je preto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedená úverová zmluva obsahovala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vytvárali hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, poukazujúc na všeobecné obchodné podmienky bez individuálneho dojednania, kde spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, jednostranné práva banky pri zmene úrokov, poplatkov, splátok bez súhlasu spotrebiteľa, kumulácii sankcií - úroky + zmluvné úroky + sankcie za omeškanie. Ak podstatné práva a povinnosti spotrebiteľa sú „schované“, vo VOP ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť žalobca poukázal aj na to, že napadnutá zmluva obsahovala neprimerané zosplatnenie úveru už pri minimálnom porušení povinností, ako aj povinné poistenie netransparentne zakomponované do zmluvy, a to bez jasného vysvetlenia ceny a podmienok, pričom išlo o nútené alebo neprehľadné poistenie ako obchádzanie zákona. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje závery aj náležite odôvodnil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 15.04.2026. Zvýraznil, že poistné je súčasťou konštrukcie splátky s tým, že v samotnej zmluve je odkaz na VOP + poistné podmienky, čo činí neprehľadnosť zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že poistné je integrované do splátky, nie je prezentované ako skutočne dobrovoľná služba, spotrebiteľ nemá reálnu možnosť jeho vylúčenia bez dopadu na úver. Takto koncipovaná zmluva je v rozpore s požiadavkou transparentnosti. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky SD EÚ C-449/13, C-290/19. Ďalej žalobca zvýraznil, že poistenie musí byť zahrnuté do RPMN. V tejto otázke poukázal na rozsudky SD EÚ C-26/13, C-96/14. 6.1 Zo zmluvy vyplýva, že RPMN je uvedená bez zrozumiteľného vysvetlenia jej výpočtu. Nie je zrejmé, ktoré náklady sú do nej zahrnuté, absentuje transparentné rozlíšenie medzi úverom a doplnkovými službami (poistenie), ku ktorej otázke taktiež poukázal žalobca na rozsudky SD EÚ a tiež rozsudky NS SR. Uviedol, že napadnutá zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 OZ, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, žalobca má naopak za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené a vychádza z vykonaného dokazovania a zo súdnej praxe súdov, ktorí v obdobných spotrebiteľských veciach rozhodli totožne, žalovaný sa len snaží zakryť absenciu vlastnej argumentácie v snahe oddialiť právoplatnosti rozsudku, nakoľko ďalším logickým krokom žalobcu by bolo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia titulom toho, že súd určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

10. Na základe podaného odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

13. Otázke (správneho) určenia a výpočtu RPMN v predmetnom spotrebiteľskom úverovom vzťahu, súd prvej inštancie venoval bod 34. odôvodnenia rozsudku, v ktorom zrozumiteľne odôvodnil akým spôsobom zisťoval ročnú percentuálnu mieru nákladov z údajov zo zmluvy vyplývajúcich a učinil v tejto časti i porovnanie údaju o RPMN obsiahnutého v zmluve vo výške 20,12 % a z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd vykonal prepočet tohto ukazovateľa prostredníctvom úverovej kalkulačky zverejnenej na stránke P. a tiež prostredníctvom súdneho registra 9. 1. 4. 0. Okresného súdu Lučenec, ktorý slúži práve na určenie a zistenie správnosti údaju RPMN, ako obligatórneho údaju zmlúv o spotrebiteľských úveroch v rozhodovacej činnosti súdov. Z obsahu spisu tiež odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal v súdenej veci dokazovanie i oboznamovaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č. l. 118, 119 spisu, v ktorých je zachytený postup výpočtu RPMN, potrebné vstupné údaje, ako i výsledná zistená hodnota zo stránky P., keď hodnota RPMN určená v rámci takto vykonaného dokazovania predstavuje 21,15 % (údaj zistený na stránke www.peniaze.sk), pričom z č. l. 119 vyplývajú zadané údaje pre zistenie výšky RPMN tak, ako ich v odseku 34. uviedol súd prvej inštancie a taktiež zistená výsledná hodnota RPMN 21,13 %. Uvedené listinné dôkazy, na ktorých súd prvej inštancie založil záver o odlišnosti, a teda nesprávne uvedenej hodnote RPMN v spotrebiteľskej úverovej zmluve, boli v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci procesu dokazovania riadne vykonané. Obe sporové strany mali možnosť k uvedeným sa vyjadriť a zároveň z týchto listinných dôkazov je zrejmý postup pri výpočte hodnoty RPMN, vstupné hodnoty údajov, výsledná hodnota a taktiež dva rôzne zdroje, z ktorých vychádzal súd a z ktorej verejne dostupnej webovej stránky (www.peniaze.sk) môže vychádzať ktorýkoľvek bežný priemerný spotrebiteľ pri zisťovaní hodnoty RPMN v prípade, že mu je známa výška poskytovaného úveru a počet splátok, ktorými má poskytnutý úver plniť. Nezodpovedá tak stavu spisu a stavu vykonaného dokazovania odvolacia námietka žalovaného o tom, že súd „nevykonal žiaden dôkaz, na základe ktorého by mohol byť zákonným spôsobom konštatovaný odôvodnený záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania, že v súvislosti s celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, prípadne v súvislosti s uvádzanou výškou RPMN má byť úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový“. Pokiaľ v rámci vykonaného dokazovania bolo súdom na základe dostupných zdrojov zistené, že výška resp. hodnota RPMN je vyššia (21,15% a 21,13 %), než aká je uvedená v zmluve o úvere (20,12 %), je zrejmé, že v úverovej zmluve je uvedený údaj nesprávny, skreslený ako údaj priaznivejší pre spotrebiteľa cca o 1% oproti skutočnej ročnej percentuálnej miere nákladov a teda spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje správne uvedenú podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Zároveň uvedené predstavuje zákonný následok v podobne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. V odvolaní žalovaný tiež namietal, že „zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca dobrovoľne požiadal o poistenie úveru, pričom nedobrovoľnosť uzatvorenia poistenia úveru nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy“. V nadväznosti na uvedené, žalovaný poukázal na to, že „výška poistného bola súčasťou mesačnej splátky, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu 10. osobitných ustanovení o poistení Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka pri pôžičke lepšia splátka nad 17.000,- Eur do 20.000,- Eur vrátane, je stanovená výška základného súboru poistenia 14,50 Eur mesačne. Zmluva o úvere upravuje mesačnú splátku vo výške 360,50 Eur, dohodnutá výška poplatku za poistenie v Sadzobníku poplatkov predstavuje 14,50 Eur, a preto mesačne predstavuje anuitná splátka 346,- Eur mesačne. Súd sa však v odôvodnení napádaného rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že mesačná splátka vo výške 360,50 Eur v sebe zahŕňala aj poistenie vo výške 14,50 Eur mesačne“.

Taktiež na pojednávaní vykonanom dňa 20.01.2026, bol za žalovaného prítomný právny zástupca na základe udeleného substitučného plnomocenstva. Právny zástupca žalovaného učinil na uvedenom pojednávaní svoj prednes, avšak k otázke poistenia úveru, výšky splátok, prípadne k zloženiu mesačnej úverovej splátky včítane tvrdeného poistenia sa žiadnym spôsobom nevyjadril a nenavrhol v tejto časti vykonať ani žiadne dokazovanie, ktorým by bolo zisťované a preukazované dobrovoľnosť dojednaného poistenia, výška tvrdeného poistného mesačne, či zahrnutie poistenia úveru do mesačnej úverovej splátky.

16.1. Z obsahu zmluvy o úvere č. 0764473886 „Lepšia splátka“ zo dňa 18. 11. 2013, ktorú súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania oboznamoval, vyplýva výška mesačnej splátky v sume 360, 50 Eur a tiež že „výška splátky s poplatkom za správu úv. účtu“ predstavuje 360,50 Eur. Žiadna iná zložka mesačnej úverovej splátky zo zmluvy o úvere nevyplýva. K otázke poistenia, ktoré je v predpripravenej formulárovej zmluve upravené ako „Poistenie schopnosti splácať úver“ je v zmluve zaznamenané „Základný súbor poistenia“ bez bližšej špecifikácie výšky poistného, výšky mesačného nákladu na poistné a bez uvedenia, že by uvedené predstavovalo zložku mesačnej splátky úveru.

stranách.

21. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvedenému nemohol prisvedčiť ako dôvodnej odvolacej argumentácii, keď na otázku poistenia úveru nebolo prednesené žiadne skutkové tvrdenie, žiadna právna argumentácia, a rovnako nebol prednesený návrh na vykonanie dokazovania k uvedenej otázke poistenia, a túto súd prvej inštancie nemal dôvod v konaní, ktoré je ovládané zásadou prejednacou a zásadou kontradiktórnosti riešiť. Z dôvodu nenavrhovaného a nevykonaného dokazovania nebol zistený a vytvorený skutkový základ, ktorý by následne v rámci procesu vyhodnotenia dokazovania a právneho posúdenia bol povinný súd prvej inštancie premietnuť do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Uvedené platí i v prípade charakteru spotrebiteľského sporu, s poukazom na ustanovenie § 295 CSP, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. 21.1 Uvedené platí vo vzťahu k dôkaznej iniciatíve, prípadne jej nedostatku vo vzťahu k spotrebiteľovi, pričom oneskorenú argumentáciu predstavujúcu prostriedok procesnej obrany nepredniesol v danom prípade spotrebiteľ, ale naopak dodávateľ, pričom uvedená je mierená a mienená v neprospech spotrebiteľa. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie nemal povinnosť a ani zákonný podklad zabezpečiť a vykonať dôkaz, ktorého sa až v odvolacom konaní prvýkrát dovolávala protistrana spotrebiteľa, t.j. dodávateľ.

22. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 18. 11. 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov

24. V súdenej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola jednak uvedená nesprávna hodnota RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Taktiež súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o úvere nie je vôbec uvedená čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorý údaj je v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše, prepočtom, za použitia údajov v zmluve o úvere uvedených a spotrebiteľovi známych, súd zistil odlišnosť v údaji o celkovej výške nákladov v sume 22 401,29 Eur, keď počet mesačných splátok vynásobený ich výškou predstavoval sumu 43 260 Eur. Súčtom sumy poskytnutého úveru 19 200,- Eur a dodávateľom uvádzanej sumy celkových nákladov úveru 22 401,29 Eur, je suma 41 601,29 Eur, čo predstavuje rozdiel v sume 1 659,- Eur na úkor spotrebiteľa, pričom uvedený nie je nijakým spôsobom odôvodnený. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal, že „súd vo svojej úvahe nezohľadnil započítanie výšky možného poplatku za poskytnutie

Ako už bolo uvedené vyššie súčet uvedeného predstavuje sumu 41 601,29 Eur, avšak počet mesačných splátok (120) podľa zmluvy, vynásobený ich výškou (360, 50 Eur) predstavoval sumu 43 260 Eur. Rozdiel vo výške 1659,- Eur na úrok spotrebiteľa rozhodne nemôže byť spôsobený možným matematickým zaokrúhľovaním „súm na desatinné čísla“ ako prednáša vo svojom odvolaní žalovaný.

Tento záver odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny a súladný so súdom prvej inštancie citovanými právnymi predpismi. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom meritórnom výroku II., ktorým súd určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy č. 0764473886, potvrdil ako vecne správny.

28. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).