14CoP/120/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti matke: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 3Pc/7/2026-7 zo dňa 22. apríla 2026, takto

rozhodol:

Uznesenie

Okresného súdu Námestovo č.k. 3Pc/7/2026-7 zo dňa 22. apríla 2026 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Námestovo (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Okresný súd poukázal na § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a rozhodol o zastavení konania, keďže navrhovateľ zobral svoj návrh na zapretie otcovstva späť, čím prejavil vôľu, aby sa v konaní nepokračovalo a meritórne nerozhodlo. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo ešte pre doručením návrhu ostatným účastníkom konania, v tomto prípade ide o výslovne návrhové konanie a v konaní okresného súdu vedeného pod sp.zn. 18Pc/13/2024 bolo právoplatným rozsudkom konštatované márne uplynutie zákonnej lehoty na zapretie otcovstva zo strany rodičov, ktorí ho určili súhlasným vyhlásením, súd z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné zisťovať prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľa zo strany ostatných účastníkov konania. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tým, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že mal svoj návrh zobrať spať. Uviedol, že jeho vyjadrenie bolo nesprávne pochopené, resp. si nebol vedomý všetkých právnych dôsledkov svojho konania. Naďalej trval na tom, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa a žiadal, aby súd túto skutočnosť riadne preskúmal. Zastavením konania mu bolo znemožnené domáhať sa svojich práv a riadneho preskúmania veci.

6. K doručenému odvolaniu sa matka maloletého dieťaťa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

14. K problematike späťvzatia návrhu odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že navrhovateľ ako procesná strana, ktorá iniciovala konanie, disponuje právom voľne nakladať s podaným návrhom. Súčasťou tohto dispozičného oprávnenia je aj možnosť vziať návrh späť, a to kedykoľvek v priebehu konania, či už v celom rozsahu alebo len čiastočne. Späťvzatím návrhu navrhovateľ jednoznačne prejavuje svoju vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a nerozhodol vo veci samej. Odvolací súd už skôr konštatoval, že v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré môže byť začaté výlučne na návrh, pričom zároveň nebol zo strany ostatných účastníkov, najmä matky ako účastníčky konania, prejavený nesúhlas so späťvzatím návrhu. Za tejto procesnej situácie nie je daný žiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval pokračovanie v konaní napriek späťvzatiu návrhu. Z hľadiska procesnoprávnych účinkov späťvzatia návrhu je rozhodujúce, že ide o jednostranný procesný úkon navrhovateľa, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia súdu. Tento procesný úkon je zásadne neodvolateľný, pričom jeho účinky nemožno dodatočne eliminovať ani inými procesnými úkonmi navrhovateľa. V prípade, že je návrh vzatý späť v celom rozsahu, súd je povinný konanie bez ďalšieho uznesením zastaviť. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentuje, že jeho prejav smerujúci k späťvzatiu návrhu bol nesprávne pochopený, resp. že si nebol vedomý všetkých právnych dôsledkov svojho konania, odvolací súd k tomu uvádza, že takéto tvrdenia nemajú spôsobilosť zvrátiť už nastúpené účinky späťvzatia návrhu. Procesná úprava totiž nepozná inštitút „späťvzatia späťvzatia návrhu“ a nepripúšťa ani jeho dodatočné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľ návrh raz účinne vzal späť, nemôže tento úkon následne meniť ani z dôvodu dodatočnej zmeny svojho postoja, nesprávneho právneho posúdenia alebo nevedomosti o jeho dôsledkoch. Takéto neskoršie okolnosti nie sú právne relevantné a nemôžu založiť pokračovanie v už zastavenom konaní.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.