15CoP/60/2026

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 25P/141/2025-209 zo dňa 29. januára 2026 okresný súd rozhodol tak, že - podľa výroku I. otec je povinný platiť na výživu maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 16.10.2025. - Výrokom II. zročné výživné za obdobie od 16.10.2025 do 29.01.2026 vo výške 640,- Eur otcovi povolil splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. - Podľa výroku III. matka je povinná pravidelne písomne informovať otca vždy k poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o jeho dlhodobejšom pobyte mimo miesta bydliska, o osobných potrebách maloletého a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. - Výrokom IV. uložil obom rodičom a maloletému A. A., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a inému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v termínoch a za podmienok určených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad

Hronom, a to za účelom zlepšenia rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie a obnovy vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa na stretnutiach. - Výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/14/2021-55 zo dňa 22.09.2021 vo výroku určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. - Podľa výroku VI. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Okresný súd poukázal na dňa 13.01.2026 doručený vzájomný návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým, ktorý žiadal, aby bol oprávnený sa stretávať s maloletým synom každú stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú sobotu v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod.. Zároveň žiadal, aby ho matka informovala písomne (prostredníctvom sms správy, e-mailu alebo inej preukázateľnej formy) o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, najmä o jeho zdravotnom stave, predškolskom vzdelávaní a o každej zmene miesta pobytu alebo trvalého pobytu maloletého dieťaťa, a to bez zbytočného odkladu, najneskôr do 5 dní od vzniku alebo zistenia tejto skutočnosti. Navrhol aj uložiť maloletému a matke (prípadne obom rodičom) výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, jeho odôvodnenie, ako aj na obsah písomného vyjadrenia matky zo dňa 19.01.2026 k vzájomnému návrhu otca na úpravu styku a informačnej povinnosti, ktorá uviedla, že nijakým spôsobom neobmedzuje práva otca, rodičovské práva má zachované. Podľa matky otec by mal dať dieťaťu čas a priestor na to, aby zabudlo na traumy, ktoré mu a aj matke spôsobil svojím správaním a konaním. Návrh otca nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, ale dokonca jeho realizáciou bude dieťa ohrozené na duševnom zdraví, preto ho navrhla zamietnuť.

4. Na nariadenom pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a ich právnych zástupcov, stanoviskom kolízneho opatrovníka, spisovým materiálom sp. zn. 23P/14/2021, listinnými dôkazmi, z neho zistený skutkový stav a za aplikácie Čl. 5, § 24 ods. 6, § 25 ods. 1 a 2, § 26, § 37 ods. 2 písm. d), § 45 ods. 1 písm. b), § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s Čl. 3 ods. 1, Čl. 8 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 121 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

8. V čase predchádzajúcej úpravy maloletý nenavštevoval materskú školu a jeho výdavky predstavovali len bežné výdavky primerané veku dieťaťa. V tom čase matka vyčíslila mesačné výdavky nasledovne: oblečenie a obuv 70,- Eur, strava 100,- Eur, drogéria (Nutrilon 70,- Eur, plienky 40,- Eur a iná drogéria 40,- Eur), hračky, knihy a iné 40,- Eur. Aktuálne má maloletý náklady bežného charakteru, najmä na stravu 200,- Eur, oblečenie a obuv 100,- Eur, hygienické potreby a kozmetické pracie prášky 80,- Eur, lieky a vitamíny 50,- Eur, hračky a vzdelávanie podľa potreby 50,- Eur a úhrada za stravovanie v materskej škole 45,- Eur, spolu 525,- Eur. Maloletý navštevuje od 13.09.2024 L. M. N. K. O. XX D. F. G. H., čo okresný súd zistil z Potvrdenia Materskej školy F. G. H. zo dňa 18.11.2025. V súčasnosti je sledovaný v psychologickej ambulancii v P. P. cca jedenkrát do mesiaca a v psychiatrickej ambulancii v G., kde matka chodieva jedenkrát za dva až tri mesiace a na logopédii v K., kde chodieva cca jedenkrát za dva týždne. Výdavky matka má v tejto oblasti najmä v súvislosti s cestovaním a doprovodom dieťaťa. Potreby maloletého A. boli matkou vyčíslené v celkovej výške 525,- Eur mesačne (strava 200,- Eur, stravovanie v materskej škole 45,- Eur, oblečenie a obuv 100,- Eur, hygienické prostriedky a kozmetika 80,- Eur, lieky a vitamíny 50,- Eur, hračky, vzdelávanie podľa potreby 50,- Eur). Okresný súd zhodnotil, že potreby maloletého v uvedenej výške sú primerane vysoké a dôvodné, pričom pri konštatovaní tejto skutočnosti vychádzal zo všeobecne známych informácií a informácií súdu známych z jeho rozhodovacej činnosti.

10. Na strane matky, čo sa týka zamestnania, nastala zmena pomerov. Matka je zamestnaná v Základnej škole Žiar nad Hronom ako pedagogický asistent, kde dosahuje mesačný príjem 1050,- Eur vrátane daňového bonusu na jedno dieťa (100,- Eur). Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa a výživné od otca 140,- Eur. V čase posledného rozhodovania bývala u svojich rodičov, v súčasnosti spolu s maloletým býva v F. G. H. v 3-izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. Je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, r. v. 2011. V čase poslednej úpravy bola na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Už v tom čase bola vlastníčkou 2-izbového bytu v F. G. H., v ktorom nebývala, príjem z nájmu nemala, keďže ho príležitostne poskytovala na bývanie pre syna svojej priateľky. Bývala v rodinnom dome u svojich rodičov spolu s maloletým synom. V súvislosti s vlastníctvom bytu splácala hypotéku vo výške 170,- Eur mesačne.

11. Už v čase posledného rozhodovania rodičia absolvovali odborné psychologické poradenstvo u psychológa v P. P., ktoré bolo zamerané na obnovu, resp. na zlepšenie ich partnerského vzťahu, keďže vtedy mala záujem o obnovenie ich partnerského vzťahu. Načas sa vzťahy medzi rodičmi zlepšili, boli spolu na dovolenke na Q., avšak keď sa vrátili z dovolenky, znova ju otec oklamal, a preto sa rozhodla o neobnovenie ich partnerského spolužitia. Už v tom čase sa jej otec mal vyhrážať, správať nezodpovedne, pričom vo väčšej miere mal požívať alkoholické nápoje. Styk otca s maloletým bol problémový, keďže počas stretávania sa maloletému nemal venovať, venoval sa autu a mobilnému telefónu. Po odchode zo spoločnej domácnosti otec prispieval sumou 120,- Eur mesačne a uhrádzal poistné pre maloletého vo výške 33,- Eur mesačne, ich komunikácia nebola na dobrej úrovni.

13. Pri určení výšky výživného okresný súd vychádzal z potencionality príjmu otca, teda z príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého na vlastnú žiadosť ukončil pracovný pomer výpoveďou, t. j. zo sumy 1.826,- Eur mesačne a zo sumy nájomného 530,- Eur mesačne, spolu zo sumy 2.356,- Eur. Pri určení výživného vychádzal z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom (tzv. tabuľkové výživné), ktorá má odporúčací charakter a podľa ktorej by výživné na jedno dieťa vo veku 6 rokov, pri jednej vyživovacej povinnosti otca malo predstavovať 18 % čistého príjmu otca, t. j. sumu 424,- Eur. Zároveň podľa matky doposiaľ určená suma 140,- Eur výživného nepokrýva výdavky na maloletého, ktoré vyčíslila v návrhu v priemere vo výške 525,- Eur mimo nákladov na bývanie, kde je v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine ešte potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť matky o dieťa.

14. Podľa okresného súdu od ostatného rozhodnutia nedošlo k tak výraznej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného o 300,- Eur mesačne, teda zo sumy 140,- Eur na sumu 450,- Eur mesačne z toho 50,- Eur na tvorbu úspor, resp. na sumu 350,- Eur mesačne z toho 50,- Eur na tvorbu úspor.

17. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd zvýšil naposledy určené výživné na maloletého A. zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne, pričom v súlade s ustanovením § 77 ods.

1 Zákona o rodine postupoval pri určení začiatku platenia výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodol od podania návrhu na súd, t. j. od 16.10.2025.

18. Okresný súd maloletému dieťaťu priznal aj nárok na zameškané (zročné) výživné za obdobie od 16.10.2025 do 29.01.2026 vo výške 640,- Eur, ktorá pozostáva zo sumy 160,- Eur za mesiac október - december 2025 a január 2026, kde súd vychádzal z toho, že doteraz určené výživné u maloletého vo výške 140,- Eur bolo riadne zaplatené a vyrovnané tak, ako to rodičia potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel zvýšeného výživného. Súd otcovi povolil zročné výživné splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

19. Týmto rozhodnutím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/14/2021-55 zo dňa 22.09.2021 v časti o výške výživného plateného otcom na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX.

20. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým, okresný súd poukázal na to, že zákon uprednostňuje vo veci úpravy styku maloletého dieťaťa dohodu rodičov. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť, upraví rozsah a spôsob stretávania sa oprávneného rodiča s maloletým súd. Pri rozhodovaní o úprave styku, ako aj pri rozhodovaní o jej zmene, nie je súd viazaný návrhmi rodičov. O úprave styku rozhodne v súlade s preukázanými pomermi dieťaťa a jeho rodičov, pričom dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

23. Práve v čase posledného rozhodovania o zmene úpravy styku otca rozsudkom č. k. 25P/172/2024-306 zo dňa 11.09.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.09.2025, došlo na základe rodičovskej dohody k zúženiu predtým upraveného styku otca s maloletým v rámci rozvodového konania z roku 2021 (rozsudok č. k. 23P/14/2021-155 zo dňa 22.09.2021), na základe ktorého v tom čase rodičia súhlasili s rozšírenou úpravou styku otca s maloletým tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v sobotu od 09:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý párny týždeň v stredu od 14:30 hod. do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 14:30 hod. do 17:00 hod. a v piatok od 14:30 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky maloletého a zároveň bolo upravené stretávanie sa otca s maloletým aj počas sviatkov, a to počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok 25.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý Veľkonočný pondelok v kalendárnom roku od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bolo miesto bydliska matky.

24. Keďže tento pôvodne upravený bežný styk, ako aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov neprebiehal v súlade s rozsudkom, okresný súd preto naposledy schválil rodičovskú dohodu o zúženom styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý je aktuálne za účasti psychologičky na referáte poradensko-psychologických služieb (rozsudok č. k. 25P/172/2024-306 zo dňa 11.09.2025, právoplatný dňa 22.09.2025). Pre krátkosť času od rozhodnutia o zúženom styku otca s maloletým synom doposiaľ (4 mesiace) nebol ukončený proces psychologičky, ktorá naďalej pracuje a motivuje maloletého, u ktorého doposiaľ pretrváva trauma z minulosti zo spolužitia rodičov. Doposiaľ nemal okresný súd preukázané, že by matka bránila otcovi sa stretávať s maloletým tým, že by sa nezúčastňovala sedení u psychologičky.

26. Okresný súd bol názoru, že je potrebné pokračovať v ďalšom stretávaní sa rodičov a maloletého u psychologičky na úrade, keďže komunikácia medzi rodičmi nie je ani v súčasnosti dobrá, preto vyhovel návrhu oboch rodičov a kolízneho opatrovníka a nariadil výchovné opatrenie v súlade s § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa rodičom a maloletému sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, s cieľom zlepšenia rodičovských kompetencií a vzájomnej komunikácie a obnovy vzťahu otca s maloletým dieťaťom po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia v termínoch a za podmienok určených úradom. Matka sa zaviazala zabezpečiť prítomnosť maloletého na stretnutiach, čím by postupne dochádzalo k obnoveniu vzťahu otca s maloletým. Pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je potrebná prítomnosť, starostlivosť, výchova a láska zo strany oboch rodičov, preto uložil obom rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie - podrobiť sa výchovnému opatreniu uvedenom vo výroku IV. rozsudku. Mal za to, že upravený rozsah styku otca v poslednom rozhodnutí o úprave styku za súčasného realizovania náhradného výchovného opatrenia prispeje k riadnemu obnoveniu vzťahov a citových väzieb medzi otcom a maloletým s cieľom zabrániť rozvinutiu syndrómu zavrhnutého rodiča.

28. Za neprípustné považoval okresný súd to, aby ktorýkoľvek z rodičov svoje negatívne pocity a nevraživosť k druhému rodičovi prenášal na maloletého, a tým dieťa vystavoval psychickej nepohode a emočnému vypätiu, čo je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Nepochybne sa otec počas spolužitia rodičov dopustil správania, ktoré maloletého neprimerane zaťažovalo v snahe získať dieťa na svoju stranu, čo malo za následok zmenu správania sa dieťaťa, avšak podľa okresného súdu absolvovaním nariadeného výchovného opatrenia za aktívnej spolupráce oboch rodičov a maloletého, môže dôjsť k obnoveniu dôvery dieťaťa k otcovi a obnoveniu pretrhnutých väzieb. V tomto smere musí aj matka viesť maloletého k obnoveniu vzťahu k otcovi a rešpektovať právo otca ako rovnocenného rodiča podieľať sa na výchove a starostlivosti o spoločné dieťa, čo je v najlepšom záujme maloletého. V prípade, že v priebehu doby nariadeného výchovného opatrenia súd zistí pozitívnu zmenu dieťaťa vo vzťahu k otcovi, môže aj bez návrhu začať konanie o prípadnú úpravu styku.

29. Okresný súd osobitným výrokom nerozhodoval o zamietnutí vzájomného návrhu otca v časti úpravy styku s maloletým, keďže v nesporovom konaní sa nezamieta návrh, ktorému nie je vyhovené celkom.

30. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na to, že informačná povinnosť v zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine vzniká tomu rodičovi, ktorý má dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a korešponduje jej právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na informácie o mal. dieťati. Dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k uloženiu povinnosti matke pravidelne informovať otca o maloletom dieťati, preto návrhu v časti informovania o maloletom vyhovel, a to v časti povinnosti o zdravotnom stave maloletého, o jeho dlhodobejšom pobyte mimo miesta bydliska, osobných potrebách maloletého a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa vždy k poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca. Rozhodnutie súdu zavedie do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletého, ktorí spolu nežijú, pravidelnosť a obsah zodpovedá právnej úprave.

32. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

33. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I. a II., v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) CSP (č. l. 225 - 227 spisu). Namietala, že rozsudok okresného súdu nie je náležite odôvodnený v časti nevyhovenia návrhu matky, aby bol otec zaviazaný na tvorbu úspor dieťaťa vo výške 50,- Eur, keďže je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a otec ničím významným maloletému neprispieva a z predložených listín vyplýva, že jeho majetkové pomery sú nadštandardné, že prácu zanechal zo subjektívnych dôvodov, platí hypotéky, udržiava nehnuteľnosti a z financií, ktoré má ako nezamestnaný, by sa to nedalo realizovať. Neobstojí tvrdenie, že dieťa má nízky vek, a tak mu nie je potrebné sporiť. Podľa matky odôvodnenie by malo dávať odpovede na všetky dôležité otázky, k čomu zo strany okresného súdu nedošlo, o to viac, ak otec má majetkové možnosti a je v jeho schopnostiach platiť dieťaťu 50,- Eur na sporenie a hoci tvrdí, že má psychické problémy, ktoré mu neumožňujú pracovať, chodí na fušky, spravuje svoje majetky, hradí úvery, ktoré sú vyššie, ako jeho oficiálny príjem, žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá sa má podieľať na výdavkoch domácnosti, hoci matka hradí všetky výdavky sama. Namietala, že okresný súd nevykonal náležite vyhodnotenie vykonaných dôkazov, a tým, že pri rozhodovaní o návrhu o sporení pre maloletého vychádzal len zo subjektívnych úvah, bez vzatia do úvahy majetkových pomerov matky a otca, nerozhodol správne. Podľa matky otec maloletého má možnosti a schopnosti k tomu, aby bol schopný zaplatiť dlžné výživné vo výške 640,- Eur jednorazovo. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a II. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, alternatívne zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

skutočné odôvodnené potreby maloletého. Matka uviedla jednotlivé položky nákladov na maloleté dieťa v celkovej výške 525,- Eur mesačne, avšak tieto neboli riadne preukázané. Otec viaceré z týchto položiek výslovne rozporoval, poukazoval na ich neprimeranosť, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, napriek tomu okresný súd tieto tvrdenia matky bez ďalšieho prevzal, nevykonal dôkazy smerujúce k prevereniu ich reálnosti, ktorý postup je v rozpore so zásadou zisťovania skutočného stavu veci. Zároveň pri určení výšky výživného vychádzal najmä z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR na výpočet výživného (tzv. tabuľkového výživného), ktorá má však iba odporúčací charakter a nemôže nahrádzať individuálne posúdenie konkrétnych okolností prípadu.

Okresný súd nedostatočne zohľadnil okolnosti, za ktorých otec pracovný pomer ukončil, ako aj jeho aktuálny zdravotný a psychický stav, ktorý je ovplyvnený dlhodobým rodinným konfliktom a nemožnosťou stretávať sa s maloletým synom.

Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. Otec nepopiera, že s pribúdajúcim vekom maloletého môže dôjsť k primeranému zvýšeniu výživného, avšak mal za to, že výživné určené okresným súdom nezodpovedá ani reálnym potrebám maloletého, ani jeho aktuálnym možnostiam a schopnostiam.

mesačne a pomer výdavkov na bývanie vo výške 250,- Eur - teda 1 125,- Eur, teda ide o náklady na dieťa najviac o 470,- Eur. Z toho však matka dostáva prídavok 60,- Eur a uplatňuje si daňový bonus cca 100,- Eur, takže čistý náklad na dieťa je približne 310,- Eur, a preto aj vyjadril, že primerané výživné na dieťa je teda polovica takýchto oprávnených nákladov, t. j. 170,- Eur mesačne, čo je primerané podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Eur mesačne. Ak otec v konaní tvrdil a navrhoval preukazovať, že jeho aktuálna situácia je odlišná, že je nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti a jeho psychický stav ovplyvnil schopnosť pokračovať v práci, potom skutkový záver o jeho reálnych možnostiach môže byť nesprávny alebo aspoň neúplný. Samotné použitie princípu potenciality ešte neznamená, že okresný súd si mohol bez presvedčivého dokazovania ustáliť, že otec objektívne môže dosahovať pôvodný príjem. Nesprávne skutkové zistenie môže spočívať aj v tom, že okresný súd nevykonal rozlíšenie medzi nákladmi na dieťa a nákladmi matky alebo domácnosti. Ak okresný súd prevzal celkovú sumu potrieb dieťaťa bez toho, aby presvedčivo oddelil, čo je skutočne výdavok priamo na maloleté dieťa a čo je len všeobecný náklad domácnosti, skutkový základ rozsudku je chybný. Okresný súd nesprávne zistil

odhad. Navrhol napadnutý rozsudok v časti výroku o výške výživného zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu a pripojil čestné vyhlásenie, ktoré tvorí súčasť odvolania.

36. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č. l. 240 - 246 spisu), ktorá uviedla, že odvolateľ síce uvádza formálne odvolacie dôvody, avšak ani jeden nie je náležite zdôvodnený, a preto odvolanie je možné nielen zamietnuť, ale aj odmietnuť, pretože nemá podstatné náležitosti. Považovala za nepochopiteľné, že nepreukázala náklady na dieťa. Odvolateľ výdavky síce rozporuje, avšak iba preto, že netuší, koľko stojí kozmetika pre A. (šampóny, sprchové mydlá, krémy, pracie prášky), ktoré kvôli atopickému ekzému musí nakupovať. Ceny kozmetiky sú vysoké, kupuje ich vo väčších množstvách a na dlhšiu dobu, ak je v akciových cenách. S atopickým ekzémom súvisí aj výber oblečenia - lacné oblečenie z reťazcov A. spôsobuje svrbenie a kožné problémy, preto aj výdavky na oblečenie sú vyššie. Hračkami nemyslela autíčka a podobné hračky, ale knihy a vzdelávacie hračky. Pokiaľ otec tvrdí, že výdavky na dieťa neboli riadne preukázané, tak riadne preukázané neboli ani matkou požadované doklady, a to účtovná kniha spoločnosti, ale aj príjem partnerky otca, správa psychiatra. Pokiaľ odvolateľ výpoveď v práci podal sám, išlo o dohodu o ukončenie pracovného pomeru, teda príjmu sa vzdal dobrovoľne, pričom nepreukázal, z akých zdrojov si uhrádza náklady na život a platenie hypoték. Dobrovoľne sa zadlžil, a preto je irelevantné, koľko úverov a výdavkov má, pretože prioritou má byť výživné. Ak otec dobrovoľne prestal pracovať, platí úvery, udržiava nehnuteľnosti a navrhoval výživné vo výške 250,- Eur, tak má finančné prostriedky. To, že nepracuje kvôli zdravotným problémom nepreukázal. Otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, lebo neplatí plnú sumu 300,- Eur + 50,- Eur dlžné výživné a dieťaťu nad rámec výživného neprispieva. Poukázala na to, že otec neoprávnene poberal daňový bonus, ktorý si nechával celý sám pre seba, išlo o sumu 1.960,- Eur od marca 2024 do júla 2025 vrátane, okrem mesiaca jún 2024, kedy sa vrátila do domu a v tomto čase platil úver, toto berie tak, že zabezpečil ubytovanie. Pokiaľ otec tvrdí, že musí znášať záväzky súvisiace s vyporiadaním spoločného majetku, rozhodol sa tak sám. Nepovažovala za pravdivé, že by suma 100,- Eur na oblečenie a obuv bola neprimeraná, keď za dvoje tenisky zaplatila 61,- Eur a oblečenie vyše 70,- Eur. K liekom rátala aj vitamíny, ktoré priebežne a bežne kupuje, takisto cesty k lekárom, ktoré predstavujú náklady. Otec nechodí k lekárom s A., neinformuje sa na jeho zdravotný stav, neinformuje sa u odborných lekárov, špeciálnych pedagogičiek, jednoducho sa o dieťa nezaujíma. V čase, keď podala návrh na zvýšenie výživného, A. zrušil poistné. V čestnom vyhlásení odvolateľa sú uvedené klamstva a nezmysly. Pokiaľ otec navrhuje znížiť výživné na sumu 170,- Eur, tak takýto návrh nereflektuje na reálne náklady na starostlivosť o maloleté dieťa a zásadu podieľania sa rodičov na životnej úrovni dieťaťa. Podľa matky otec v odvolaní neuvádza nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolanie je opreté o subjektívny názor otca, jeho výpočty nákladov na dieťa sú len odhad. Argumentácia, že je nezamestnaný, neznamená, že nemá dostatok finančných možností a nemá potencionalitu príjmov. Navrhla odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

interpretáciách. Ak matka tvrdí, že okresný súd jej návrh na tvorbu úspor opomenul, tak uvedené nezodpovedá obsahu rozsudku, pretože okresný súd sa úsporami zaoberal prostredníctvom hodnotenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Tvorba úspor sa medzi odôvodnené potreby dieťaťa nezaradila, pretože úspory nepredstavujú bežný náklad, ale mimoriadne nadštandardné plnenie, ktoré súd nie je povinný priznávať automaticky. Okresný súd zdôraznil, že zvýšené výživné reflektuje na všetky primerané a preukázané potreby dieťaťa, pričom časť výdavkov matke kompenzujú rodinné prídavky a

Zákon o rodine do kategórie odôvodnených potrieb dieťaťa nezaraďuje žiadne úspory. Podľa otca v jeho prípade nie sú splnené zákonné ani judikatúrne predpoklady pre priznanie sporiacej zložky výživného. Otec si je vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a túto vždy riadne plnil a plní, preto za takýchto okolností je vylúčené, aby bolo na jeho ťarchu ukladané ďalšie mimoriadne plnenie. Poukázal na to, že dieťa nevidel viac než rok a pol, čo nie je dôsledkom jeho nezáujmu, ale nefunkčnosti asistovaného styku a okolností na strane matky. K doručenému vyjadreniu matky otec poukázal na to, že jeho argumentácia k výške výživného nesmerovala k mechanickému deleniu nákladov, ale k požiadavke, aby výživné bolo určené v súlade so zákonnými kritériami, ktoré okresný súd nahradil v podstate aplikáciou orientačnej metodiky bez individuálneho posúdenia veci. Podľa otca matka bagatelizuje jeho aktuálnu situáciu a tvrdí, že jeho nezamestnanosť nemá význam, v ktorej súvislosti poukázal na to, že okresný súd aplikoval princíp potencionality príjmu bez toho, aby riadne skúmal konkrétne okolnosti prípadu, najmä dôvody ukončenia zamestnania a aktuálny zdravotný a psychický stav otca.

bolo ignorované. Tvrdenia matky preto nemožno považovať za relevantný podklad pre rozhodovanie. Ak matka namieta tvrdenia otca o manipulácii maloletého, tak zdôraznil, že práve za účelom objektívneho posúdenia vzťahov medzi rodičmi a maloletým navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, k čomu zo strany okresného súdu nedošlo. Podľa otca vyjadrenie matky neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť ním podaného odvolania Otec považoval vyjadrenie kolízneho opatrovníka za rozporné, keďže sa súčasne formálne stotožnil s napadnutým rozsudkom, avšak na pojednávaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania.

39. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku poukázal na návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, vzájomný návrh otca, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletým, určenia matke povinnosť informovať otca písomne (prostredníctvom sms správy, e-mailu alebo inej preukázateľnej formy) o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, najmä o jeho zdravotnom stave, predškolskom vzdelávaní a o každej zmene miesta pobytu alebo trvalého pobytu maloletého dieťaťa, a to bez zbytočného odkladu, najneskôr do päť dní od vzniku alebo zistenia tejto skutočnosti a zároveň uloženia maloletému dieťaťu a matke výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, v trvaní šesť mesiacov, od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 25P/141/2025-209 zo dňa 29.01.2026, proti ktorému podala odvolanie právna zástupkyňa otca, ktorá zároveň namietala, že v písomnom vyhotovení rozsudku absentuje výrok o zamietnutí vzájomného návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, hoci na pojednávaní bol odôvodnený a aj v odôvodnení rozsudku sa naň i poukazuje (odsek 40. rozsudku). V odseku 41. citovaného rozsudku okresný súd uviedol, že osobitným výrokom nerozhodoval o zamietnutí vzájomného návrhu otca v časti úpravy styku s maloletým, keďže v nesporovom konaní sa nezamieta návrh, ktorému nie je vyhovené celkom.

40. Okresný súd aplikoval ust. § 2 ods.1 CMP § 225 ods. 1 a 2 CSP a s poukazom na návrh právnej zástupkyne otca, dopĺňacím rozsudkom rozhodol osobitným výrokom V. o zamietnutí vzájomného návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, čím dochádza k zmene bodov V. a VI. pôvodného rozsudku na body VI. a VII. Dopĺňací rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.03.2026.

42. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č. l. 292 - 293 spisu), ktorá mala za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodol správne a citlivo zvolil prístup k otázke kontaktu maloletého dieťaťa s otcom. Uviedla, že odborníci skonštatovali, že nie je vhodné pri A. psychickom nastavení ho vystavovať takým rušivým momentom, ako je stretávanie sa s otcom bez prítomnosti matky. Otec si neuvedomuje, že psychický stav dieťaťa je veľmi citlivý, dieťa otca odmieta a neodmieta ho iba tak, ale má s otcom negatívnu skúsenosť. Podľa matky je nevyhnutné dokončiť sedenia na UPSVaR s p. psychologičkou B. P., avšak nie tak, ako postupuje otec, ktorý vytvára prostredie, ktoré je voči matke nepriateľské a negatívne. Podľa matky okresný súd rozhodol správne, ak dostali povinnosť zúčastniť sa riadeného kontaktu, ktorý by mal dospieť až k tomu, že dieťa bude schopné, napriek prežitému, byť s otcom osamote. To, ako rýchlo, či v akom časovom horizonte sa tak stane, záleží aj na otcovi. Otec nedokáže ovládať svoje správanie, nemá trpezlivosť a ani snahu tolerovať správanie sa dieťaťa. Síce stále hovorí o tom, že matka dieťa negatívne ovplyvňuje, avšak v skutočnosti nemusí nič robiť, pretože otec sám svojím prístupom si A. od seba odohnal. Otec nehľadá spôsob, ako by sa A. priblížil, pričom A. sa ho bojí aj preto, pretože pred rozchodom, aj počas ich spolužitia a po rozchode otec na matku a dieťa útočil. Dieťa si pamätá útoky na matku a celé ho to odpudzuje vo vzťahu k otcovi. Má zafixované to, že nikdy nebolo pre otca dosť dobré. Podľa matky si sám otec narušil vzťah s dieťaťom svojím neovládaním sa, netoleranciou, vyhrážkami. Nepovažovala za pravdivé, že znalecký posudok je kľúčový dôkaz, pretože by bol len jedným z dôkazov, ktoré boli navrhované, vykonané a nejakým spôsobom vyhodnotené. Okresný súd správne konštatoval, že nech by bolo rozhodnuté o styku dieťaťa s otcom v prospech otca, tak tento rozsudok by nič nemenil na tom, že by dieťa s otcom nešlo, lebo ho odmieta. Za rozumné a správne rozhodnutie považovala to, že je potrebné citlivo pristupovať k dieťaťu a postupne nechať, aby za pomoci odborníkov dospeli rodičia k tomu, že otec prestane útočiť na matku, vytvorí sa normálna, pokojná atmosféra a bude sa môcť pristúpiť k zapojeniu dieťaťa do stretnutí a komunikácie s otcom, čo si vyžaduje zrelý prístup otca. Podľa matky na strane otca nevyhnutná sebareflexia.

48. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané rodičmi maloletého dieťaťa proti výrokom I., II. rozsudku okresného súdu a odvolanie otca proti dopĺňaciemu rozsudku.

49. Podstatou odvolania matky voči výrokom I. a II. rozsudku bolo namietanie nesprávneho skutkového zistenia ohľadne majetkových pomerov otca, a tým nesprávny právny záver, ak nebolo vyhovené návrhu na uloženie povinnosti otcovi prispievať na tvorbu úspor maloletému a súčasne mala za to, že je v možnostiach otca zaplatiť dlžné výživné jednorazovo, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku viažuce sa k napadnutej časti.

53. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a dopĺňacím rozsudkom v odvolaniami rodičov napadnutej časti a odôvodnením k nim sa viažucim, na ktoré odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a dopĺňacom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože ak

rozsudok

krajského súdu a okresného súdu tvoria organickú jednotu, tak je postačujúce na tieto vecne správne závery okresného súdu len odkázať. Krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolaní, a ak odvolací súd nepristúpil k doplneniu alebo k zopakovaniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý súdny proces.

54. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľov uvedenými v podanom odvolaní.

56. Námietka odvolateľov, že na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, súvisí s námietkou hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu ku ktorej krajský súd zvýrazňuje, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, pričom procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

57. K odvolaciemu dôvodu otca, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to znalecké dokazovanie, odvolací súd poukazuje na to, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na Čl. 10 ods. 1, 2 CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom je ich potrebné vykonať, pričom okresný súd v odseku 47. odôvodnenia jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, z akých dôvodov návrhu nevyhovel.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutých

stav veci. Okresný súd posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a návrh otca na zmenu úpravy styku v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval. 59. Na základe nižšie uvedených prijatých záverov odvolací súd konštatuje, že nebolo možné vyhovieť odvolaniam matky a otca, pretože okresný súd pri rozhodovaní výrokmi I. a II. rešpektoval zákonné princípy pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti, a to zmenu pomerov na strane maloletého, rodičov maloletého dieťaťa, a to všetko so zohľadnením konštatovaných odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa a schopností a možností obidvoch rodičov maloletého dieťaťa.

63. K odvolacej námietke, že okresným súdom stanovené náklady na maloletého nevychádzajú zo skutočného stavu, pretože sú nižšie, krajský súd uvádza, že na jednej strane sa objektívne a nespochybniteľne zvýšili primerane veku maloletého, ktorý má t. č. 6 rokov, jeho odôvodnené potreby a výdavky, avšak aj pri nich je súd povinný skúmať ich odôvodnenosť, k čomu na základe výsledkov vykonaného dokazovania zo strany okresného súdu došlo. Krajský súd poukazuje na to, že výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Medzi základné patria bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky a pod.. Vecne správne postupoval okresný súd, pokiaľ potreby maloletého dieťaťa uvádzané matkou, preukazované aj bločkami na č. l. 16 - 27 spisu (odsek 2. odôvodnenia) podrobil prieskumu ich odôvodnenosti a v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku v špecifikácii vyjadril, ktoré výdavky vyhodnotil za odôvodnené, a tieto predstavovali na mal. A. sumu cca 525,- Eur. Ustálená výška výdavkov maloletého ani podľa názoru odvolacieho súdu nie je v porovnaní s pôvodne ustálenými výdavkami na maloletého v roku 2021 cca sume 360,- Eur nadhodnotená, pretože tak, ako posúdil okresný súd, ide o výdavky dôvodné. Je potrebné dodať, že bežné výživné nepredstavuje aritmetický súčet vynaložených nákladov, ale sumu, ktorá má pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. Okresný súd správne zohľadnil výšku výdavkov s ohľadom na zdravotný stav maloletého, a to na lieky, cestovné a doprovod dieťaťa, voči ktorému postupu odvolací súd nemá výhrady, pretože je to súd, ktorý posudzuje odôvodnenosť výdavkov a ich výšku, a preto nebola zhodnotená ako dôvodná odvolacia argumentácia otca. Časť výdavkov vecne správne uviedol okresný súd, že môže byť hradená štátnymi sociálnymi dávkami, ktorých poberateľom je matka.

66. Pokiaľ otec maloletého namietal súdom prvej inštancie nesprávne ustálenú výšku potencionálneho príjmu, pretože nevzal do úvahy okolnosti, za ktorých ukončil pracovný pomer, tak odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri aplikácii princípu potencionality pomery otca hodnotil komplexne, pričom otec netvrdil a ani nepreukázal, a to ani v odvolaní, nemožnosť pracovať, prípadne jeho zníženú pracovnú schopnosť. Vychádzajúc práve z toho, že otec na vlastnú žiadosť skončil pracovný pomer, čím sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku, okresný súd správne určil výšku potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery dosahovať v sume 1.826,- Eur, ktorému postupu, s ohľadom na nespochybnené údaje z potvrdenia o výške (otcom dosahovaného) príjmu, nemožno nič vytknúť.

70. Nebolo možné opomenúť v odvolacom konaní medzi účastníkmi nie spornú skutočnosť, že matka oproti pôvodnému rozhodnutiu je zamestnaná, je vlastníčkou bytu, pričom vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého s ohľadom na jeho vek. V zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine sa osobná starostlivosť chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy, a preto nie je možné matematicky deliť výživné tak, ako to požadoval otec v odvolaní (na polovicu).

71. Záverom k výške zvýšeného výživného odvolací súd len poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, žiada sa dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 6 rokov, predstavuje primerané výživné cca 18 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čiže pokiaľ by súd bral do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať okresným súdom určené zvýšené výživné za primerané.

72. Odvolací súd v danom prípade hodnotil výrok II. rozsudku, ktorým povolil otcovi plniť zročné výživné za obdobie od 16.10.2025 do 29.01.2026 vo výške 640,- Eur v splátkach po 50,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným ako správny a nevidel dôvod pre iné posúdenie.

77. Práve v súvislosti so skúmaním najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý vo svojom Čl. 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

79. V tejto súvislosti sa uvádza, že nie je úlohou súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti, riešiť vzájomné nezhody rodičov ako dospelých, ale viesť rodičov k tomu, aby si uvedomili dôležitosť, rolu toho-ktorého rodiča, aby k nemu pristupovali s úctou a toleranciou. Aj pre súčasnú úpravu asistovaného styku je daná potreba spolupráce oboch rodičov, pretože na to, aby sa úspešne tento asistovaný styk otca s maloletým realizoval, tak je nevyhnutná pomoc poskytovaná vo forme odborného poradenstva, v rámci ktorého výkonu budú zohľadnené aj ich individuálne vlastnosti, povahové črty, spôsob prežívania, správne smerovanie konania, individuálne vlastnosti maloletého dieťaťa, aby sa dosiahol cieľ, obsahom ktorého je zachovanie kontaktu s oboma rodičmi, ak maloletý má právo na starostlivosť od oboch rodičov.

80. Zvýrazňuje odvolací súd, že v tomto prípade nejde o ,,spor medzi rodičmi“ v rovine, ktorý z nich je ,,úspešnejší“, ale o zachovanie práva maloletého dieťaťa na to, aby vyrastalo a prežilo svoje detstvo i dospelosť v atmosfére lásky, porozumenia a šťastia s tým, že aj v budúcnosti sa na každého z rodičov, ktorí sú jeho najbližšie osoby, môže s dôverou obrátiť.

81. Je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že sú to v prvom rade rodičia, ktorí musia záujem maloletého dieťaťa nadradiť nad záujem vlastný, že matka musí v najlepšom záujme maloletého tohto viesť k obnoveniu vzťahu k otcovi, rešpektovať jeho právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého a je to otec, ktorý musí trpezlivo a primerane veku a potrebám maloletého prispôsobiť svoje správanie a rešpektovať postavenie matky ako preferenčného rodiča v živote maloletého dieťaťa.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.