15CoP/65/2026

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. D. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Hurbanova 16, 010 01 Žilina, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov - matka: F. G. F., H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. D. XXXX/XX, XXX XX E., korešpondenčná adresa: B. G. XX, XXX XX E., zastúpená právnym zástupcom: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina a otec: A. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom A. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Monika Kizek, advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 5P/144/2023-419 zo dňa 16.03.2026 vo výroku I., takto

rozhodol:

Rozsudok

okresného súdu v napadnutom výroku I. v spojení so súvisiacimi výrokmi III. a IV. pot vrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

3. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o zameškané výživné otec toto v priebehu konania doplatil, takže konanie o tejto časti návrhu sa stalo bezpredmetným a súd už o ňom nerozhodoval.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom počas sviatkov a prázdnin, na tejto sa rodičia dohodli, obaja s ňou súhlasili, tak ako je uvedená vo výroku II. napadnutého rozsudku.

5. Okresný súd považoval za spornú medzi rodičmi všeobecnú úpravu styku, nakoľko otec pracuje v zahraničí v Nemecku a podľa jeho tvrdenia sa nemôže v nejakých pravidelných predurčených termínoch dostavovať na Slovensko za účelom styku s maloletým, pretože máva pohotovostnú službu v práci. Ako uvádzal vo svojom vyjadrení, táto má byť každý piaty týždeň sedem dní v týždni 24 hodín. Túto má spolu s ďalšími 4 zamestnancami a všetci musia byť veľmi flexibilní, vzhľadom na jeho prácu v oblasti farmaceutických produktov, kedy musí čo najrýchlejšie zareagovať na akúkoľvek poruchu alebo výzvu, aby problém bol vyriešený. Taktiež v prípade, že niektorý zo zamestnancov ochorie, alebo ide na dovolenku, musí ho zastúpiť. Okresný súd uviedol, že pokiaľ otec uvádzal, že doručí potvrdenie od zamestnávateľa o tom, akým spôsobom môže realizovať výjazdy na Slovensko, v akých časových intervaloch, toto okresnému súdu nedoručil, resp. podľa tvrdenia jeho právnej zástupkyne bol doručený preklad smernice § 3, § 5 týkajúci sa pohotovosti. Na posledné pojednávanie sa otec nedostavil práve pre pohotovostnú službu, ktorú si chcel vymeniť s niektorým kolegom, o čom ako dôkaz predložil e- mailovú komunikáciu, kde mu nikto nevyhovel.

7. Okresný súd ďalej poukázal na predbežne vyjadrený názor v rámci pokusu o dohodu medzi účastníkmi konania, že by bolo najvhodnejšie, aby sa maloletý stretával s otcom v druhom, piatom, jedenástom mesiaci počas prvých dvoch týždňov, keďže letné prázdniny mali upravené s tým, že bolo povedané, že pokiaľ by sa otec nemohol zúčastniť styku, matka by mu dala náhradný termín. Okresný súd konštatoval, že takáto úprava styku by nemala význam, pretože pokiaľ by sa otec nemohol dostaviť na územie SR pre pracovnú pohotovosť viackrát, aj tak by mu musela matka dať náhradné termíny, a tým pádom by si nemohla vopred naplánovať svoje pracovné záležitosti. Preto mal okresný súd za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, pokiaľ otec bude na Slovensku v rozsahu dvoch týždňov, ktorý rozsah v konaní už tohto času nikto nenamietal, stretnúť sa s maloletým A. s tým, že otec by matke jeden mesiac pred realizáciou styku oznámil, kedy sa bude nachádzať na území SR. Aj samotná matka vo svojom vyjadrení potvrdila, že v súčasnosti je maloletý ešte v materskej škole, ktorá funguje aj počas prázdnin, a preto zatiaľ je možné určité flexibilnejšie prispôsobenie sa styku. Okresný súd ďalej uviedol, že tento model nebude udržateľný po nástupe dieťaťa do základnej školy, ale maloleté dieťa bude ešte jeden a pol roka navštevovať materskú školu. Vyjadril, že pri nástupe maloletého dieťaťa do základnej školy bude zrejme potrebné styk nanovo upraviť, najmä vzhľadom na školský režim maloletého dieťaťa. V súčasnosti však styk, tak ako ho okresný súd upravil, medzi rodičmi funguje už dlhšie časové obdobie, maloletý je naň zvyknutý. Okresný súd poukázal na to, že otec realizoval styk s maloletým počas vianočných sviatkov už od 15.12. do 11.01., čo je 17 dní, pričom v období od 30.12. do 03.01.2026 boli spolu s matkou maloletého aj s maloletým na silvestrovskom pobyte. Počas tých 17-tich dní navštevovali aj matku a trávili s ňou voľný čas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že rodičia vedia spolu komunikovať ohľadne maloletého dieťaťa, a preto v podstate ponechal úpravu styku tak, ako doposiaľ fungovala medzi rodičmi.

9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, a to proti výroku I. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Matka maloletého dieťaťa namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu interpretáciu Civilného sporového poriadku, pre ktorú okresný súd rozhodol v neprospech matky, pričom nijakým spôsobom neprihliadol na dôkazné tvrdenia a vyjadrenia matky. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovala za nedostatočné, neúplné a svojim obsahom vytvárajúce stav právnej nerovnováhy účastníkov konania. Namietala závery okresného súdu, ktorý sa stotožnil s argumentáciou otca v otázke jeho pracovných povinností a „pracovnej pohotovosti“. Mala za to, že predložený dokument zo strany otca v preklade Pohotovosť (Rufbereitschaft) nepreukazuje a nepodporuje tvrdenia otca o tom, že otec má v zamestnaní tzv. pohotovostnú službu v práci. Dokument nie je zo strany zamestnávateľa otca verifikovaný a jeho výpovedná hodnota (dôkazná hodnota) je nulová. Zároveň považovala výrok I. napadnutého rozsudku za nevykonateľný, nakoľko nehovorí a neurčuje presne stanovené termíny a dátumy, kedy má byť otec s maloletým dieťaťom. Za správne a spravodlivé nastavenie stretávania maloletého dieťaťa s otcom považovala úpravu styku v druhom, piatom, jedenástom mesiaci počas prvých dvoch týždňov, ktorú okresný súd vyslovil ako predbežný právny názor. Matka maloletého dieťaťa, ktorá sa o maloletého osobne stará, by napadnutou úpravou styku podaným opravným prostriedkom, existovala a fungovala v časovej neistote. Tento rozsah stretávania zároveň považovala za v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktorému sa naruší jeho zabehnutý časový režim a existujúca nepravidelnosť stretávania sa s otcom. Rozsudok okresného súdu má znaky arbitrárnosti, kedy je uprednostňovaný názor otca pred záujmami maloletého dieťaťa. Okresný súd rozhodol v súlade s požiadavkou otca, bez akéhokoľvek bližšieho skúmania tvrdení otca o jeho údajnej „pracovnej pohotovosti“. V danom prípade absentuje „dôkaz“, o ktorý otec primárne opieral svoju argumentáciu, a to dokument zamestnávateľa o „pracovnej pohotovosti“ otca, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a okresný súd dospel k nezákonnému a nespravodlivému právnemu posúdeniu veci a následne vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnou úpravou Slovenskej republiky. Povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Na základe uvedených skutočností matka navrhla odvolaciemu súdu, aby výrok I. napadnutého rozsudku zrušil a zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v druhom, piatom a jedenástom mesiaci kalendárneho roka počas prvých dvoch týždňov (v rozsahu 14 dní).

11. Kolízny opatrovník nevyužil možnosť vyjadriť sa k odvolaniu matky maloletého dieťaťa.

12. Matka sa k vyjadreniu otca maloletého nevyjadrila.

13. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. v spojení so súvisiacimi výrokmi III. a IV. a vo vyvolanom odvolacom konaní ho potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/65/2026-443 zo dňa 17.06.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.06.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

16. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. v spojení s výrokmi III. a IV. podaným odvolaním matky maloletého dieťaťa, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A. B. v rozsahu 2 týždňov v čase, keď bude otec na Slovensku, ktorý včas oznámi matke jeden mesiac pred realizáciou styku. Odvolaním matky maloletého dieťaťa nebol napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o osobitnej úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin, počas Vianoc, na Nový rok a na Veľkú noc, u ktorého výroku krajský súd nezistil jeho nesprávnosť, a tým zostal nedotknutý.

18. Krajský súd k výroku I. rozsudku okresného súdu a k odôvodneniu viažucemu sa k tomuto výroku o bežnej úprave styku otca s maloletým A. B. konštatuje spôsobilosť predmetu odvolacieho prieskumu, nakoľko napadnutý rozsudok zodpovedá náležitostiam vyjadreným ust. § 220 ods. 2 CSP. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (primerane rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2CdoR/12/2025 zo dňa 31.03.2026). V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd vyjadril závery, pre ktoré upravil styk otca s maloletým v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, keď z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že takáto forma starostlivosti o maloletého funguje dlhodobo, maloletý je na takúto formu zvyknutý a pre tento dôvod boli správne konštatácie okresného súdu i v tom, že je v záujme maloletého realizovať styk s otcom v takom rozsahu, ako doposiaľ fungoval. Spôsob úpravy styku vyjadrený v napadnutom výroku I. rozsudku okresného súdu zodpovedá realizovanému styku, čo nebolo rodičmi maloletého spochybnené, rodičia maloletého vedia spolu ohľadom maloletého dieťaťa komunikovať, preto krajský súd konštatoval vecnú správnosť bežnej úpravy styku, ako i súvisiaceho výroku o úprave styku (výrok III.), v zmysle ktorého je matka povinná maloletého na styk pripraviť a odovzdať ho otcovi. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacieho dôvodu matky maloletého dieťaťa k výroku I. rozsudku okresného súdu v tom, že by odôvodnenie viažuce sa k tomuto výroku bolo nedostatočné, neúplné, keď je riadne zdôvodnené, z akých vykonaných dôkazov dospel okresný súd k skutkovému záveru o rozsahu bežnej úpravy styku, ktoré následne aj právne posúdil spôsobom, pre ktorý neboli splnené dôvody na iné rozhodnutie odvolacím súdom, než na potvrdenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I..

20. Pokiaľ matka v odvolacom konaní namietala, že nedošlo k takej bežnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú okresný súd vyjadril v rámci predbežného záveru v priebehu konania, krajský súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok vymedzuje procesné situácie, s ktorými sa spája účinok viazanosti konajúceho súdu príslušným procesným aktom, ako je napríklad viazanosť už vyhláseným rozsudkom (§ 219 ods. 4 CSP) alebo právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), viazanosť súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP), pričom inštitút predbežného (právneho) posúdenia veci takýto účinok nevyvoláva, preto krajský súd považoval za nedôvodnú i námietku matky, že okresný súd nerozhodol podľa vyjadreného predbežného názoru v konaní.

24. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.