15Sa/4/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, so sídlom Hurbanova 21, Senec, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že dňa 21.12.2014 bolo žalovanému doručené od navrhovateľov, manželov a rodičov žalobcu B. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX obaja trvale bytom C. XX, XXX XX D. (ďalej spolu ako „navrhovatelia“) podanie označené ako Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Konštatoval, že týmto podaním sa navrhovatelia domáhali zápisu záznamu do katastru nehnuteľností, a to konkrétne o zápis záznamu o odstúpení od zmluvy – Inominátna zmluva zo dňa 25.11.2002, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a ním, a jeho vtedajšou manželkou A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja vtedy trvale bytom C. XX, XXX XX D. - Inominátna zmluva bola v katastri nehnuteľností zavkladovaná pod č. V 3623/2002 - návrh na zápis záznamu o odstúpenie od inominátnej zmluvy žalovaný následne zaevidoval pod č. Z-1136/2014. Uviedol, že následne bolo žalovanému dňa 05.05.2014 doručené vyjadrenie A. G. k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 24.04.2014, v ktorom namietala platnosť odstúpenia od predmetnej inominátnej zmluvy

v Bratislave ako odvolací súd následne rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil, a to rozsudkom zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 2Co/88/2023. K tomuto poznamenal, že teda nedošlo k finálnemu rozhodnutiu ohľadne otázky neplatnosti odstúpenia od inominátnej zmluvy. Ďalej uviedol, že navrhovatelia následne dňa 11.07.2024 doručili žalovanému Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C/60/2015 zo dňa 17.03.2023, ktorého prílohou bola výzva na vykonanie požadovaného úkonu; žalovaný následne dňa 25.10.2024 opätovne vyzval účastníkov administratívneho konania, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy preukázali podanie novej žaloby o neplatnosť odstúpenia od inominátnej zmluvy a zároveň upovedomil účastníkov konania, že v prípade, ak takáto žaloba nebude podaná, bude žalovaný považovať odstúpenie od zmluvy za akceptované; následne dňa 15.11.2024 podala A. G. ako žalobkyňa na Mestský súd Bratislava IV žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

prokurátora bolo vydané na základe preštudovania administratívneho spisu žalovaného a zistenia, že na strane žalovaného došlo k dlhodobej nečinnosti, čo je podľa jeho názoru v zjavnom rozpore s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“). Tvrdil, že nerozporuje, že v danom prípade žalovaný nebol príslušný na rozhodnutie o predbežnej otázke, t. j. o neplatnosti odstúpenia od zmluvy a učinil správne, keď vyzval účastníkov konania na podanie žaloby alebo akceptáciu odstúpenia od zmluvy v roku 2014, avšak nestotožňuje sa s konaním žalovaného v tom, že ako také katastrálne konanie neukončil. Uviedol, že žalovaný opätovne začal záznamové konanie, avšak pod plombou, ktorá vyznačovala záznamové konanie z roku 2014. Mal v zmysle uvedeného za to, že ak žalovaný chcel začať nové katastrálne konanie a vyzvať opakovane na podanie žaloby, mal v prvom rade ukončiť záznamové konanie pod plombou č. Z-1136/2014. Uviedol, že napriek skutočnosti, že otázka platnosti odstúpenia od inominátnej zmluvy bola posudzovaná v súdnom konaní a bola ukončená právoplatne v roku 2024 (po 10 rokoch) a súd nevyriešil danú otázku, nakoľko žalobu zamietol z dôvodu nesplnenia všetkých procesných podmienok, mal žalovaný, podľa jeho názoru, o záznamovom

V takomto liste by súčasne mali byť stručne uvedené dôvody, na podklade ktorých orgán katastra k svojmu záveru došiel. Bez uvedenia dôvodov by totiž bolo nevykonanie záznamu arbitrárne a nepreskúmateľné. Z dôvodov by malo byť zrejmé, ktorú skutočnosť orgán katastra vyhodnotil za brániacu vykonaniu záznamu a prípadne, o ktoré zákonné ustanovenie oprel tento svoj záver. .

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 1120). V zmysle uvedeného bol toho názoru, že ak žalovaný chcel opätovne v danej veci konať a vyzvať účastníkov konania na podanie žaloby, v prípade, ak rozporujú platné odstúpenie od predmetnej inominátnej zmluvy, má v prvom rade začaté záznamové konanie z roku 2014 ukončiť, a to vydaním listu o nevykonaní zápisu, ktoré by bolo rozhodnutím, resp. opatrením a nie výzvou, a ako také by tak podliehalo možným opravným prostriedkom, a až následne opätovne vyzvať účastníkov konania na podanie žaloby, pričom plombou na liste vlastníctva by vyznačil na základe nového začatého záznamového konania. Zdôraznil, že žalovaný do dnešného dňa nevydal rozhodnutie o záznamovom konaní a ani záznam nevykonal. Preto mal za to, že žalovaný jednoznačne spôsobil prieťahy v záznamovom konaní vedenom pod č. Z-1136/2014, a to najmä konaním, kedy mal k dispozícii už právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý žalobu zamietol. Konštatoval, že namiesto toho žalovaný opätovne vyzval účastníkov konania v tom istom záznamovom konaní, ktoré bolo stále toho času vedené pod rovnakou plombou na podanie žaloby, v prípade ak nesúhlasia s odstúpením od

Nakoľko žalovaný nevykonal záznam na liste vlastníctva alebo nevydal list o nevykonaní záznamu, a tým neukončil v lehote 30 dní záznamové konanie, ktoré týmto pádom naďalej aj trvá od roku 2014, mal za to, že žalovaný sa týmto dopustil prieťahov v administratívnom konaní a svojím nekonaním zostal nečinný. Taktiež mal za to, že žalovaný nebol činný a zároveň konal nezákonne, pričom poukázal na to, že A. G. nesplnila povinnosť a žalovanému nedoručila jednak doklad o podaní žaloby a začatí súdneho konania, ani rozhodnutie o ukončení súdneho konania, t. j. rozsudok. Uviedol, že rozhodnutie súdu doručili žalovanému jeho rodičia, a to dňa 11.07.2024, ktorým žalovaného zároveň vyzvali k vykonaniu záznamu - namiesto toho, aby žalovaný vykonal záznam alebo rozhodol o jeho nevykonaní, tak vyzval opätovne na podanie žaloby. Podľa jeho názoru možno teda dedukovať, že opäť konanie A. G. bolo na ťarchu ostatným účastníkom konania a zapríčinilo ďalšie prieťahy v konaní, kedy v lehote nedoručila žalovanému rozhodnutie odvolacieho súdu. Tvrdil, že napriek tomu, že tak neučinila, žalovaný ju znova

2024. Bol toho názoru, že kým žalovaný v prvom prípade v roku 2014 svoj postup riadne odôvodnil príslušnými zákonmi a relevantnou judikatúrou, v druhom prípade v roku 2024 pristúpil k takýmto úkonom len na základe vlastného uváženia, pričom zmätočnosť tejto výzvy bude odzrkadľovať výsledok novej žaloby zo strany A. G., ktorá bola na Mestský súd Bratislava IV doručená dňa 15.11.2024. Ďalej upozornil aj na skutočnosť, ktorú načrtla aj prokuratúra vo svojom upozornení prokurátora zo dňa 21.03.2025, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadne potvrdenie o podaní žaloby zo dňa 02.02.2014, ako ani potvrdenie o podaní žaloby zo dňa 15.11.2024 a posledné podanie v spise je výzva žalovaného zo dňa

t. j. spočívalo, pričom spočívanie lehoty sa opätovne začalo po doručení právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 2Co/88/2023 pani G.. To podľa jeho názoru znamená, že odo dňa doručenia rozhodnutia mala pani G. 8 dní na prípadné podanie novej žaloby na príslušný súd a doručenia potvrdenia o podaní novej žaloby žalovanému. Bol toho názoru, že takýto postup by bol akceptovateľný ako plnenie povinnosti z výzvy v roku 2014, a to len v zostatku plynutia lehoty v nej určenej. Znova podotkol, že pani G. nezaslala žalovanému výsledok o predchádzajúcom súdnom konaní z roku 2014, tento žalovanému zaslali jeho rodičia spolu s výzvou na zapísanie záznamu. Konštatoval, že pani G. si teda nesplnila povinnosť, ktorú jej uložil žalovaný, ale ešte tak ani neučinila v lehote - žalovaný jej napriek tomu priznal opätovné právo na podanie žaloby tým, že ju znova (po oboznámení sa s výsledkom súdneho sporu) vyzval na podanie novej žaloby. Poznamenal, že od

zákonom. Tvrdil, že nie je predsa možné priznávať právo niekomu, kto si v lehote na to určenej svoje právo neuplatnil. Uviedol, že žalovaný sa dozvedel o výsledku sporu dňa 11.07.2024, kedy ho s týmto oboznámili jeho rodičia. Žalovaný podľa jeho názoru mal od tohto momentu posudzovať skutočnosť, že pani G. v lehote nie len, že neoznámila výsledok sporu, ale neuplatnila svoje právo v stanovenej

Z predmetnej výzvy podľa jeho názoru vyplýva, že sa žalovaný po uplynutí lehoty s pôvodným návrhom vysporiada. Práve tu je podľa jeho názoru možné badať právnu istotu. Poznamenal, že kataster je povinný návrh na záznam vykonať alebo rozhodnúť o tom, že zápis nevykoná. Ďalší, iný postup, je podľa jeho názoru vylúčený.

V súvislosti s uvedeným však zastával názor, že na podanie novej žaloby pani G. nebola oprávnená. Uviedol, že pani G. bola v predošlom súdnom spore neúspešná a svoj neúspech v spore zapríčinila svojím vlastným konaním, t. j. nesprávnym určením pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 2Co/88/2023, podľa ktorého: „Žalobkyni v spore nič nebránilo, aby postupom podľa § 92 odsek 1 OSP, respektíve § 79 CSP rozšírila žalobu aj proti A. B. na strane žalovaných.“ Nakoľko tak pani G. neurobila, mal za to, že jej žalovaný nesprávne priznal opätovné právo

II. Vyjadrenia účastníkov konania

Prílohou tohto návrhu na vklad bolo aj kolaudačné rozhodnutie č. ŽP - Výst.2633-02-Om, ktorým bola skolaudovaná prístavba rodinného domu a nadstavba garáže, kde ako stavebník boli uvedení A. B. (žalobca) a A. B..

H. XXXX/X I. XXXX/X, pričom vlastníctvo pozemkov zostalo zachované rovnaké, ako pred uzatvorením inominátnej zmluvy. Konštatoval, že dňa 21.02.2014 mu bola doručená listina označená ako Odstúpenie od zmluvy, adresovaná žalobcovi a A. B., ktorým navrhovatelia odstupujú od inominátnej zmluvy zo dňa 25.11.2002; následne mu bolo doručené dňa 05.05.2014 vyjadrenie A. G. zo dňa 24.04.2014 označené ako Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 18.02.2014, v ktorom uviedla, že odstúpenie od inominátnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.11.2002 neakceptuje a považuje ho za sporné. Uviedol, že dňa 12.12.2014 vyzval účastníkov zmluvy na doplnenie podania, pričom postupoval podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011, podľa ktorého musí správa katastra obligatórne skúmať, či je platnosť odstúpenia od zmluvy medzi jej účastníkmi sporná. Ak druhý účastník spochybní platnosť odstúpenia od zmluvy, mala by ho správa katastra vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú

zápisu záznamového konania č. Z-l136/14, nakoľko konanie sp. zn. 11C/60/2015 bolo právoplatne ukončené rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby a následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/88/2023-332 – podotkol, že B. B. vo svojej žiadosti uviedol, že predmetná žaloba bola ukončená v neprospech žalobkyne (pani G.) a nakoľko rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, je odstúpenie od zmluvy platné a právne účinky odstúpenia nastali.

4. Poukázal na to, že dňa 05.09.2024 sa obrátil so žiadosťou o usmernenie na Úrad Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK SR“), nadväzujúc na žiadosť ÚGKK SR voči nemu o prešetrenie, vyjadrenie sa k obsahu podania a zaslanie súvisiaceho spisového materiálu. ÚGKK SR k veci v liste č. LPO/2024/001917-6/BO zaujal nasledovné stanovisko: „K Vašej žiadosti uvádzame, že poukazujete na katastrálne konanie o zázname do katastra nehnuteľností, ktoré prebieha na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor. Uvedené konanie nie je ukončené, a preto ÚGKK SR nie je oprávnený sa vyjadrovať ku konaniu, v ktorom je príslušný samostatne konať a rozhodnúť iný správny orgán, resp. stanoviť jeho ďalší postup. Kompetencia okresného úradu, katastrálneho odboru konať a rozhodnúť v katastrálnom konaní vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 22 ods. 2 zákona 6. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Spor o platnosť odstúpenia od zmluvy môže rozhodnúť len súd. Z výsledku súdneho konania ohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy (rozsudok sp. zn. 11C/60/2015-265 v spojení s rozsudkom sp. zn. 2Co/88/2023-332) je zrejmé, že spor o neplatnosť odstúpenia od zmluvy nie je vyriešený, keďže skutková stránka veci sa v rámci rozsudku neriešila, ale žaloba bola zamietnutá iba z procesných dôvodov. V zmysle uvedeného odporúčame Okresnému úradu Senec, katastrálny odbor opäť vyzvať účastníkov konania na doloženie súhlasu s odstúpením od zmluvy, alebo na podanie novej žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, v rámci ktorej už budú žalovaní všetci účastníci inominátnej zmluvy. Podaniu novej žaloby podľa nášho názoru nebráni skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá, keďže dôvod zamietnutia sa týka len procesnej stránky konania a o predmete sporu nebolo doteraz rozhodnuté.“ Nad rámec toho uviedol, že v minulosti riešil v inom konaní vo veci záznamového konania týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy situáciu, keď bolo zastavené konanie na súde pre nedostatok vecnej legitimácie a v dôsledku toho vykonal záznam, ktorým na základe odstúpenia

Vyššie uvedené okolnosti je potrebné zohľadniť aj pri posudzovaní, či bola žaloba na súde uplatnená včas z hľadiska výzvy Okresného úradu zo dňa 09.02.2017. Pretože žaloba podaná v súlade s výzvou Okresného úradu „žaloba o neplatnosť vykonaného jednostranného úkonu (neplatnosť odstúpenia od zmluvy)“ bola zamietnutá z procesných dôvodov, je podľa názoru prokurátora potrebné akceptovať podanie žaloby, resp. vzájomnej žaloby (.

5. Tvrdil, že vychádzal pri svojom ďalšom postupe vo veci aj z tohto vyjadrenia prokurátora v obdobnej veci a stotožnil sa s ním. Uviedol, že dňa 25.10.2024 vyzval A. G. a žalobcu na podanie novej žaloby, v ktorej budú žalovaní všetci ostatní účastníci inominátnej zmluvy a zároveň na preukázanie tejto skutočnosti v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ich poučil, že ak následne bude žaloba podaná, nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho zákona), prípadne na návrh vyznačí aj poznámku o začatom súdnom konaní. Nakoľko tento procesný postup naďalej nadväzoval na odstúpenie od zmluvy z 21.02.2014 a spor o platnosť odstúpenia od zmluvy nebol vyriešený, tak podľa jeho názoru nemal dôvod akokoľvek ukončiť toto záznamové konanie, nepokračovať v ňom a začať nové záznamové konanie. Ďalej uviedol, že dňa 25.11.2024 mu bola zo strany pani G. doručená žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015

Pripustil, že nepostupoval správne, keď po zápise poznámky v konaní č. P-548/2024 na základe žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy prijatej Mestským súdom Bratislava IV dňa 20.11.2024 pod sp. zn. 62C/93/2024 (ďalej len „žaloba“) ešte osobitne neoznámil účastníkom konania Z-1136/14 prerušenie tohto záznamového konania z dôvodu začatia súdneho konania. Uviedol, že k predmetnej chybe došlo neúmyselným konaním zamestnanca, nakoľko zápis poznámky na základe žaloby bol vybavovaný v samostatnom konaní a pri tom sa opomenulo túto novú skutočnosť preniesť aj do prebiehajúceho konania Z-1136/14. Mal však za to, že účastníci konania vzhľadom na podanú žalobu museli vedieť o skutočnostiach, ktoré mu znemožňovali v záznamovom konaní č. Z-1136/14 ďalej konať a vykonať záznam, pričom táto skutočnosť od 09.12.2024 vyplývala aj z údajov evidovaných na príslušných listoch vlastníctva. Ďalej uviedol, že dňa 24.03.2025 mu bolo doručené upozornenie prokurátora č. Pd 12/25/1107-5 na nečinnosť v záznamovom konaní č. Z-l136/2014, ku ktorému uviedol, že tento zrejme

nenamietol. Predmetný nedostatok v konaní považoval vzhľadom na uvedené iba za formálny, nemajúci nijaký vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Konštatoval, že z hmotnoprávneho hľadiska mal zároveň pochybnosť o tom, čo by v prípade zápisu odstúpenia od zmluvy malo byť zapísané na príslušné listy vlastníctva ako platný právny stav. Uviedol, že súčasťou zápisu inominátnej zmluvy bol aj zápis kolaudačného rozhodnutia vystaveného na A. B. (žalobcu) a A. B. k prístavbe rodinného domu a nadstavbe garáže, t. j. v rámci vkladového konania bola pôvodná stavba rodinného domu vrátane susediacej garáže zapísaná ako rodinný dom s 2 bytovými jednotkami.

Poukázal na to, že by tak v dôsledku tejto skutočnosti evidoval na listoch vlastníctva stav, ktorý je podľa neho očividne v rozpore so skutočným stavom a ktorý by potenciálne spôsobil ďalšie následky, ktoré by mohli byť označené ako protiprávne a spôsobiť účastníkom konania škodu. Uviedol, že by tak opätovne zapísal na list vlastníctva stavbu garáže, ktorá už zanikla splynutím s inou stavbou - rodinným domom D. H. XXXX a tiež by vymazal bytovú jednotku vo vlastníctve A. B. (žalobcu) a A. G.. Zdôraznil, že rodinný dom má však naďalej napriek tejto skutočnosti 2 bytové jednotky a garáž so súp. číslom XXXX, pričom ako samostatná stavba už neexistuje, preto považoval takýto postup za príliš formalistický. Ďalej uviedol, že ako problematické sa vo vzťahu k zápisu odstúpenia od zmluvy javí aj existencia záložného práva v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. na byt č. 2 v predmetnom rodinnom dome, ktoré by pri akceptovaní takéhoto postupu malo byť v dôsledku odstúpenia od zmluvy

záložného práva. Konštatoval, že úprava zápisu záložného práva tak, aby predmetom záložného práva bol rodinný dom D. H. XXXX podľa neho zrejme nie je možná, nakoľko by sa záložné právo bez právneho úkonu rozšírilo aj na inú nehnuteľnosť, než na akú bolo zriadené a zároveň z kolaudačného rozhodnutia je zrejmé, že byt č. 2 vznikol predovšetkým prístavbou a nadstavbou k rodinnému domu, t. j. aj materiálne by išlo o inú nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru by zrejme takýmto formalistickým zápisom odstúpenia od zmluvy zasiahol do právnej istoty viacerých strán, nakoľko by iba administratívne, bez fyzického odstránenia bytovej jednotky túto vymazal z listu vlastníctva napriek tomu, že táto bola skolaudovaná a zapísaná na príslušný list vlastníctva; obdobne by na list vlastníctva v dôsledku tejto skutočnosti zapísal aj stavbu, ktorá už viac ako 20 rokov neexistuje, t. j. garáž so súp. H. XXXX.

Konštatoval, že predmetom inominátnej zmluvy nebol priamo prevod žiadnej konkrétnej nehnuteľnosti. Vlastníctvo bytu č. 2 vyplýva predovšetkým zo záznamovej listiny: kolaudačného rozhodnutia k prístavbe rodinného domu a nadstavbe garáže a tam uvedeného stavebníka. Iba ak by boli ako stavebník v predmetnej listine uvedení navrhovatelia (žalobcovi rodičia) a tiež títo by boli aj vlastníkmi pôvodnej garáže, bol by podľa jeho názoru v rámci inominátnej, resp. scudzovacej zmluvy zreteľný prevod vlastníctva a bolo by možné jednoznačne určiť, aké plnenie má byť medzi účastníkmi vrátené. Podotkol, že nie je ale jeho úlohou zhodnotiť namiesto odstupujúcich, aké sú právne a faktické dôsledky odstúpenia od inominátnej zmluvy a čo je vôbec možné odstúpením od tejto zmluvy dosiahnuť.

Po doručení vyjadrenia ÚGKK SR dňa 18.10.2014 bezodkladne konal a dňa 25.10.2024 vyzval opätovne účastníkov konania na podanie žaloby, pričom na tento úkon určil účastníkom lehotu 30 dní. Uviedol, že lehota určená správnym orgánom na vykonanie určitého úkonu má povahu lehoty podľa § 27 ods. 1 správneho

Nepovažoval preto názor žalobcu, že on mal vychádzať z pôvodnej lehoty, ktorú určil účastníkom konania na podanie žaloby v roku 2014, a z ktorej vtedy uplynulo 52 dní, v dôsledku čoho mohol on v roku 2024 určiť iba 8-dňovú lehotu na podanie žaloby, za správny. Záverom uviedol, že nepovažuje súčasný stav konania č. Z-l136/14 za nečinnosť, nakoľko sú dané právne dôvody, v dôsledku ktorých nie je oprávnený pokračovať v konaní

6. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 19.09.2025 žalovanému vytýkal, že sa vo svojom vyjadrení nijako nevysporiadal s pochybeniami, ktoré identifikoval príslušný prokurátor a ktoré uvádzal žalobca. Poznamenal, že niektoré z týchto pochybení žalovaný de facto priznal, iné ostali bez argumentácie. Poukázal na to, že celý priebeh konania nesie znaky administratívneho chaosu a nekonania žalovaného, čo je v priamom rozpore s jeho zákonnými povinnosťami ako správneho orgánu. Čo sa týka obsahu výzvy zo dňa 11.07.2024, k tej žalovaný uviedol, že výzva bola podaná konkrétnou osobou B. B. – k tomuto namietal, že z podania jednoznačne vyplýva, že išlo o spoločné podanie oboch rodičov. Navyše uviedol, že tvrdenie o právnych účinkoch odstúpenia od zmluvy zostalo podľa jeho názoru v konaní nevyvrátené – tvrdil, že žiadna zo strán ich platnosť nespochybnila - považoval za právne významné, že žalovaný túto skutočnosť ignoroval a nepovažoval ju za relevantnú

uplynuli. K problematike „faktického stavu garáže“, ktorú žalovaný uviedol, mal za to, že žalovaný neopodstatnene vstupuje do vecného posudzovania právnych dôsledkov záznamu na právne vzťahy účastníkov, vrátane osôb s prípadnými záložnými právami. Bol toho názoru, že takýto postup je mimo rámec zákonnej kompetencie žalovaného. Podotkol, že zákon jasne stanovuje, že v prípade zápisu na základe účinného právneho úkonu sa má stav zapísať tak, ako bol predchádzajúci právny stav. Skutočnosť, že nehnuteľnosť medzičasom zmenila stavebno-technickú podobu, nie je podľa jeho názoru relevantná pre otázku zápisu – ide o dôsledok prestavby, ktorá bola najprv vykonaná a až potom zapisovaná. To potom znamená, že spätným záznamom sa de facto a de iure vráti stav tam, ako bol pred súčasným stavom, a to aj po formálnej – listinnej, ako aj po faktickej stránke predmetných

Na pravú mieru preto uviedol, že predmetná garáž je stále garážou, aj podľa projektovej dokumentácie. Napriek tomu zastával názor, že pre samotný zápis katastra, ktorý zmluvné strany požadovali od žalovaného, sú tieto faktické skutočnosti irelevantné. Ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného týkajúca sa právnej povahy inominátnej zmluvy, resp. kolaudačného rozhodnutia, je podľa jeho názoru irelevantná.

Považoval za nevyhnutné osobitne zdôrazniť, že právomoc žalovaného držať na liste vlastníctva plombu a tým blokovať vykonanie záznamu existuje výlučne po dobu trvania súdneho konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia súdu, pričom po právoplatnom skončení súdneho konania žalovaný nemá inú možnosť, než v zmysle zákona rozhodnúť o zázname – buď ho vykonať, alebo návrh zamietnuť, a to riadne odôvodneným rozhodnutím. Tvrdil, že ak žalovaný pokračuje v „nečinnosti“ alebo v konaní mimo rámca zákona (napr. zasielaním nových výziev bez novej právnej prekážky), mal za to, že ide o prekročenie jeho zákonnej právomoci. Podotkol, že v žiadnom prípade žalovaný nie je oprávnený suplovať procesnú aktivitu účastníkov, najmä nie tej osoby, ktorá v konaní pred súdom neuspela a následne nijako neprejavila ďalšiu procesnú aktivitu.

predstáv o „správnosti“ právnych dôsledkov jednotlivých úkonov medzi účastníkmi konania. Zastával názor, že ak žalovaný chcel začať nové katastrálne konanie a vyzvať opakovane na podanie žaloby, mal v prvom rade ukončiť záznamové konanie pod plombou č. Z-1136/2014. Zároveň poukázal na to, že žalovaný ani nerozporoval fakt, resp. potvrdil tvrdenie, že nevydal rozhodnutie o prerušení pôvodného záznamového konania a z tohto konania nie je možné ho vyviniť, a to ani za predpokladu, pokiaľ uvádza že „.

konania. Konštatoval, že žalovaný jednoznačne pochybil, pokiaľ sám priznáva, že neprerušil záznamové konanie, na druhej strane ani nezačal druhé záznamové konanie, po podaní žaloby v roku 2024. Čo sa týka hmotnoprávneho hľadiska, k tomu len dodal, že nie je právomocou žalovaného posudzovať správnosť faktického stavu. Dodal, že na druhej strane, pokiaľ samotný súd v sporovom konaní rozhodne o platnosti odstúpenia od inominátnej zmluvy, ktorú vysloví samotný rozhodný orgán, tak žalovaný sa bude musieť riadiť týmto stavom, čoho následkom bude, že zapíše stav tak, ako keby inominátna zmluva nevznikla. Tvrdil, že podľa argumentácie žalovaného je potom možné sa domnievať, že v prípade vyslovenia platnosti odstúpenia od inominátnej zmluvy správny orgán nebude súhlasiť s takýmto zápisom do katastra nehnuteľností a potom právny stav nehnuteľnosti nikdy nebude správny a riadne zapísaný v katastri nehnuteľností. V nadväznosti na vyjadrenia žalovaného o záložnom práve v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré je evidované na príslušnom liste vlastníctva, uviedol, že daná

7. Žalovaný v duplike zo dňa 23.01.2026 podotkol, že v čase odstúpenia od zmluvy nemal a ani v súčasnosti nemá pre prípad odstúpenia od zmluvy určený iný postup, než postup vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov slovenskej republiky pod

konania. K tomuto uviedol, že po zápise poznámky v konaní č. P-548/2024 na základe žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy prijatej Mestským súdom Bratislava IV dňa 20.11.2024 pod sp. zn. 62C/93/2024 pochybil tým, že ešte osobitne neoznámil účastníkom konania č. Z-1136/14 prerušenie tohto záznamového konania z dôvodu začatia súdneho konania. Konštatoval, že žaloba mu bola s návrhom na zápis poznámky doručená dňa 25.11.2024, t. j. v lehote určenej vo výzve zo dňa 25.10.2024 a on ju do príslušného listu vlastníctva zapísal po odstránení nedostatkov dňa 09.12.2024.

Poukázal na to, že uvedené skutočnosti uviedol prokurátorovi v upovedomení o spôsobe vybavenia upozornenia prokurátora, pričom prokurátor tento spôsob vybavenia upozornenia nijako nenamietal ani nepodal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 244 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

súde prebiehalo od 02.02.2015 (podanie žaloby) do 21.06.2024 (právoplatnosť rozhodnutia) a v tomto období nebol oprávnený (žalovaný) konať vo veci, nakoľko konal súd. Poukázala na to, že mu bolo právoplatné rozhodnutie súdu oznámené až 11.07.2024 v rámci výzvy od navrhovateľov (pána B. B. a pani E. B.). Mal za to, že toto viac ako 9-ročné obdobie nie je z toho dôvodu možné považovať za obdobie, počas ktorého bol nečinný. Ďalej uviedol, že v nadväznosti na stanovisko ÚGKK SR dňa 25.10.2024 vyzval účastníkov konania na podanie novej žaloby a určil im primeranú lehotu na vykonanie úkonu, ktorú určil v dĺžke 30 dní. Podotkol, že táto lehota sa neodvodzuje z § 43 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona, t. j. že správny orgán vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, ak odsek 3 neustanovuje inak, ako mylne uvádza žalobca, ale z § 27 ods. 1 správneho

Uviedol, že pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie práv účastníkov, správny orgán je oprávnený určiť primeranú lehotu na vykonanie úkonu pre účastníka aj nad rámec lehoty na vybavenie konania a počas tohto obdobia lehota na vykonanie záznamu spočíva. Zdôraznil, že v takomto období nie je nečinný, nakoľko je podľa neho zrejmé, že všetky jeho kroky smerujú k ukončeniu konania a odstráneniu sporu o odstúpenie od zmluvy, t. j. buď formou akceptácie odstúpenia od zmluvy jej ostatnými účastníkmi, alebo ukončením sporu o odstúpenie meritórnym rozhodnutím súdu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že mal po oboznámení sa s výsledkom súdneho konania, buď zamietnuť návrh a rozhodnutie riadne odôvodniť, alebo záznam

Konštatoval, že má práve naopak z minulosti skúsenosť, že pri akceptovaní rozsudku, v ktorom bola žaloba zamietnutá iba z procesných dôvodov a správny orgán v dôsledku tejto skutočnosti zapísal pôvodný stav na list vlastníctva, bol podaný protest prokurátora, pričom v konaní o proteste prokurátor okrem iného konštatoval, že správny orgán nesprávne dospel k záveru, že spor o platnosť odstúpenia od zmluvy neexistuje a odstúpenie od zmluvy považoval za platné.

Trval na tom, že v súčasnosti nie je nečinný, nakoľko prebieha súdne konanie a z toho dôvodu je konanie o zázname prerušené. Poukázal na to, že účelom súdneho konania na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je zistenie a prípadné jeho sankcionovanie za nečinnosť a možné prieťahy v nejakom období správneho konania, ale vyslovenie, či je správny orgán aktuálne bez právneho dôvodu nečinný.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.02.2026 žalovanému vytýkal, že nesprávne a účelovo zamieňa dve odlišné lehoty, ktoré majú rozdielny právny základ, účel aj adresáta. Uviedol, že v prejednávanej veci nie je sporná lehota viažuca sa na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť vo veci, ale lehota určená účastníkom konania výzvou z roku 2014, a to lehota 60 dní na to, aby účastníci buď vyjadrili súhlas s odstúpením od zmluvy, alebo podali žalobu na súd. Uviedol, že podľa jeho názoru teda ide o procesnú lehotu adresovanú účastníkom konania, počas ktorej bolo možné realizovať konkrétny procesný úkon, pričom táto lehota bola objektívne viazaná na existenciu súdneho konania, ktoré bolo začaté žalobou podanou v roku 2015 a skončené v roku 2024. Tvrdil, že táto lehota nepochybne uplynula právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o zastavení uvedeného súdneho konania, pričom pre úplnosť uviedol, že aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia mala pani G. ešte časový priestor (v rámci návrhu na záznam z roku 2014 a na základe toho vzniknutej plomby cca 8 dní) na prípadné opätovné podanie

roku 2014 neexistovala žiadna podaná žaloba, a teda nebola daná žiadna právna prekážka brániaca vykonaniu záznamu. Argumentácia žalovaného, ktorá túto lehotu zamieňa s lehotou na rozhodnutie správneho orgánu, je preto podľa jeho názoru právne irelevantná a zavádzajúca.

právoplatného rozhodnutia v súdnom konaní sp. zn. 11C/60/2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.07.2024 a dňom doručenia informácie o podaní novej žaloby dňa 25.11.2024. Uviedol, že na vec

I. Relevantné právne predpisy

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

10. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).

12. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

19. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa § 251 ods. 2 SSP, omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

22. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

23. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

28. Predmetnou žalobou zo dňa 02.04.2025 sa žalobca podľa § 242 ods. 1 SSP domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného v začatom administratívnom konaní, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti žalovaného, a to konkrétne, aby súd uložil žalovanému povinnosť, (I.) aby v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia (uznesenia vo veci samej) konal a rozhodol o záznamovom konaní, ktoré je vedené na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres: D., obec: D., katastrálne územie: D., č. k. Z-1136/2014, a to vydaním písomnosti, ktorou rozhodne o výsledku záznamového konania, vedeného na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, č. k. Z-1136/2014 a (II.) uhradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2000 Eur, ktoré mu vzniklo v dôsledku nečinnosti žalovaného, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

29. Z administratívneho spisu vyplýva nasledovné:

Prílohou tohto návrhu na vklad bolo aj kolaudačné rozhodnutie č. ŽP - Výst.2633-02-Om, ktorým bola skolaudovaná prístavba rodinného domu a nadstavba garáže, kde ako stavebník boli uvedení A. B. (žalobca) a A.

ako aj na pozemkoch parc. č. XXXX/X I. XXXX/X, pričom vlastníctvo pozemkov zostalo zachované rovnaké, ako pred uzatvorením inominátnej zmluvy; - dňa 21.02.2014 bola žalovanému doručená listina označená ako Odstúpenie od zmluvy, adresovaná žalobcovi a A. B., ktorým navrhovatelia odstupujú od inominátnej zmluvy zo dňa 25.11.2002; následne bolo žalovanému doručené dňa 05.05.2014 vyjadrenie A. G. zo dňa 24.04.2014 označené ako Vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 18.02.2014, v ktorom uviedla, že odstúpenie od inominátnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.11.2002 neakceptuje a považuje ho za sporné; - žalovaný dňa 12.12.2014 vyzval účastníkov zmluvy na doplnenie podania, pričom postupoval podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011; žalovaný

spise); - dňa 09.02.2015 bola žalovanému doručená žaloba, ktorou pani A. G. ako žalobkyňa žalovala navrhovateľov vo veci určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy - konanie bolo súdom prijaté pod sp. zn. 11C/60/2015 a žalovaný ho zapísal na list vlastníctva ako informatívnu poznámku dňa 09.02.2015 pod č. P-77/15 – k tomuto postupu bolo žalovaným dané vysvetlenie, že nakoľko dotknutá žaloba bola ním prijatá s návrhom na vykonanie poznámky v samostatnom konaní, tak táto nebola priamo zahrnutá do spisu v konaní Z-l136/14, ale jej podanie aj dôsledky s tým spojené boli známe účastníkom záznamového konania aj jemu, pričom túto skutočnosť vyznačil na spisovom obale; - žalovanému bola dňa 11.07.2024 doručená listina Výzva na vykonanie požadovaného úkonu, ktorou sa navrhovatelia domáhali zápisu záznamového konania č. Z-l136/14, nakoľko konanie sp. zn. 11C/60/2015

navrhovateľmi; - žalovaný sa následne dňa 05.09.2024 obrátil so žiadosťou o usmernenie na ÚGKK SR, ktorý k veci v liste č. LPO/2024/001917-6/BO zaujal nasledovné stanovisko: „K Vašej žiadosti uvádzame, že poukazujete na katastrálne konanie o zázname do katastra nehnuteľností, ktoré prebieha na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor. Uvedené konanie nie je ukončené, a preto ÚGKK SR nie je oprávnený sa vyjadrovať ku konaniu, v ktorom je príslušný samostatne konať a rozhodnúť iný správny orgán, resp.

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Napriek uvedenej skutočnosti Úrad preveril doterajší postup Okresného úradu Senec, katastrálny odbor v konaní č. Z 1136/2024. Z predloženého spisu je zrejmé, že Okresný úrad Senec, katastrálny odbor postupoval správne, ak v nadväznosti na oznámenie jedného z účastníkov inominátnej zmluvy, o tom, že odstúpil od uvedenej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vyzval ostatných účastníkov inominátnej zmluvy, že pokiaľ neuznávajú platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy, majú v určenej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy.

Spor o platnosť odstúpenia od zmluvy môže rozhodnúť len súd. Z výsledku súdneho konania ohľadom neplatnosti odstúpenia od zmluvy (rozsudok sp. zn. 11C/60/2015-265 v spojení s rozsudkom sp. zn. 2Co/88/2023-332) je zrejmé, že spor o neplatnosť odstúpenia od zmluvy nie je vyriešený, keďže skutková stránka veci sa v rámci rozsudku neriešila, ale žaloba bola zamietnutá iba z procesných dôvodov.

Podaniu novej žaloby podľa nášho názoru nebráni skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá, keďže dôvod zamietnutia sa týka len procesnej stránky konania a o predmete sporu nebolo doteraz rozhodnuté.“ - žalovaný dňa 25.10.2024 vyzval A. G. a žalobcu na podanie novej žaloby, v ktorej budú žalovaní všetci ostatní účastníci inominátnej zmluvy a zároveň na preukázanie tejto skutočnosti v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy; zároveň vo výzve zo dňa 25.10.2024 žalovaný taktiež oznámil všetkým účastníkom konania, že „Ak následne bude žaloba podaná, KO nebude môcť vykonať príslušný záznam a ponechá na dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní (§ 44 ods. 1 katastrálneho konania), prípade na návrh vyznačí aj poznámku o začatom súdnom konaní.“ – uvedená výzva/podľa obsahu taktiež oznámenie o prerušení konania v prípade podania predmetnej žaloby na súd je opatrením, ktoré žalovaný riadne doručil žalobcovi, jeho obom rodičom, ako aj pani A. G. (viď. doručenky nachádzajúce sa v administratívnom spise);

žalobe na príslušné listy vlastníctva; - žalovanému bolo dňa 24.03.2025 doručené upozornenie prokurátora č. Pd 12/25/1107-5 na nečinnosť v záznamovom konaní č. Z-l136/2014; žalovaný následne oznámením (opatrením) zo dňa 28.03.2025 zaslal účastníkom konania č. Z-l136/14 oznámenie o prerušení záznamového konania - žalovaný oznámil aj prokurátorovi vybavenie bodu 1 upozornenia zaslaním predmetného oznámenia, čo prokurátor nijako nenamietol; - žalovaný svoj postup v predmetnom konaní opieral aj o vyjadrenie prokurátora J. K. L., L., M., č. Pd 172/22/1103-12 zo dňa 14.02.2023 z konania o proteste prokurátora č. N./XX (v obdobnej veci).

31. S účinnosťou od 01.07.2023 bola pôvodná definícia nečinnosti orgánu verejnej správy upravená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP doplnená o negatívny pojmový znak, ktorý predpokladá, že za nečinnosť, teda pasivitu orgánu verejnej správy, nemožno považovať stav, keď síce orgán verejnej správy nekoná, avšak iba za predpokladu, pokiaľ tomuto nekonaniu predchádzalo rozhodnutie alebo opatrenie z ktorého dôvod takejto mienenej pasivity orgánu verejnej správy vyplýva. Zároveň treba skúmať, či po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Inými slovami, pokiaľ orgán verejnej správy účastníka administratívneho konania upovedomí o dôvodoch, prečo v administratívnom konaní nekoná alebo nepokračuje a to osobitne vydaným rozhodnutím alebo opatrením, nemôže sa zo strany orgánu verejnej správy jednať o nečinnosť. Žalobca má v takom prípade totiž možnosť domáhať sa priamo prieskumu týchto individuálnych správnych aktov a to prostredníctvom na to prislúchajúcich druhov správnych žalôb podľa SSP, t. j. iných ako žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

32. Nová právna úprava definičných znakov nečinnosti má, okrem iného, za následok zjednodušenie posudzovania a rozhodovania o namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože pokiaľ žalobca sám v podanej žalobe poukáže na skutočnosť, že ho orgán verejnej správy upovedomil o dôvodoch, prečo nekoná, a opatrenie alebo rozhodnutie pripojí ku správnej žalobe (prípadne jeho existenciu správny súd overí z administratívneho spisu) správny súd v zásade nemá inú možnosť ako konštatovať, že minimálne ku dňu vydania rozhodnutia alebo opatrenia obsahujúceho dôvody nekonania orgánu verejnej správy nebol orgán verejnej správy nečinný. Správnemu súdu preto postačuje posúdiť, či sa od vydania rozhodnutia alebo opatrenia podstatne nezmenili okolnosti.

35. Správny súd zdôrazňuje, že účelom súdneho konania na základe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je zistenie a prípadné sankcionovanie správneho orgánu za nečinnosť a možné prieťahy v nejakom období správneho konania, ale vyslovenie, či je správny orgán aktuálne bez právneho dôvodu nečinný.

36. S konkretizáciou na prejednávanú vec má nekonanie žalovaného v záznamovom konaní č. Z-1136/14 pôvod v tom, že žalovaný predmetné záznamové konanie č. Z-1136/14 z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o predbežnej otázke (na Mestskom súde Bratislava IV sa vedie spor o platnosť odstúpenia od predmetnej Inominátnej zmluvy zo dňa 25.11.2002 uzavretej medzi navrhovateľmi B. B. a E. B. a žalobcom a jeho vtedajšou manželkou A. G., a to pod sp. zn. 62C/93/2024) prerušil, čo vyplýva z oznámenia (opatrenia) žalovaného zo dňa 28.03.2025 o prerušení záznamového konania č. Z-1136/14, ktoré bolo riadne doručené všetkým účastníkom konania (podľa názoru správneho súdu bolo predmetné záznamové konanie č. Z-1136/14 prerušené dokonca už aj skôr, a to doručením výzvy zo dňa 25.10.2024 všetkým účastníkom konania, ktorá bola podľa jej obsahu taktiež opatrením/ oznámením o prerušení záznamového konania č. Z-1136/14 – vzhľadom na uvedené je teda možné podľa názoru správneho súdu v podstate konštatovať, že oznámenie/opatrenie žalovaného zo dňa 28.03.2025 o prerušení záznamového konania č. Z-1136/14 malo napokon v podstate deklaratórny charakter) – podľa názoru správneho súdu bol takýto postup žalovaného v súlade so zákonom. Správny súd zároveň k tomuto konštatuje, že keďže do dnešného dňa predmetné súdne konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 62C/93/2024 nie je právoplatne skončené, tak je zrejmé, že od vydania oznámenia (opatrenia) žalovaného zo dňa 28.03.2025 o prerušení záznamového konania č. Z-1136/14 (respektíve aj od doručenia výzvy/opatrenia/oznámenia o prerušení záznamového konania č. Z-1136/14 zo dňa 25.10.2024, sa podstatne nezmenili okolnosti). V danom prípade teda správny súd nezistil podstatnú zmenu okolností na ktoré pamätá § 3 ods. 1 písm. d) druhá časť vety za bodkočiarkou

38. Záverom správny súd dodáva, že nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej nápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Žalobca si zvolil ako prostriedok ochrany žalobu proti nečinnosti, vo vzťahu k čomu následne naformuloval žalobné body aj žalobný návrh. Správny súd preto nevidel dôvod na prípadné odstraňovanie vád žaloby z dôvodu, že mu nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú, keďže jeho vôľa bola v obsahu žaloby formulovaná jednoznačne. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit“ (pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).