15Sas/38/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

3. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.10.2023 uviedla, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o jej starobnom dôchodku nevychádzal z celkovej doby poistenia, ale vzal do úvahy iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Správny orgán prvého stupňa neprihliadol pri rozhodovaní na Medzinárodný dohovor č. 128, čl. 33, ani na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaná mala vedomosť, že celková doba poistenia bola dlhšia ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok a osobný list dôchodkového poistenia túto skutočnosť preukazuje. Pre posúdenie splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je právne irelevantné, že pri priznaní výsluhového dôchodku bola hodnotená doba služobného pomeru, pretože celková doba poistenia je doba vo všetkých systémoch. Celková doba poistenia žalobkyne, z ktorej mala Sociálna poisťovňa vychádzať, je doba 46 rokov a 341 dní. Správny orgán prvého stupňa podľa jej názoru nepostupoval pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom s poukázaním ustálenú rozhodovaciu prax, najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015 zo dňa 23.02.2017 a ďalšie. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s právnymi predpismi, judikatúrou a s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Poukázala na to, že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I. a II. kategórie funkcií, neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných policajtov inak. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a žalobkyni vypláca starobný dôchodok v nižšej sume, než na aký má zákonný nárok. Prvostupňové rozhodnutie preto považovala za arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi a so súdnou praxou. Žiadala o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie.

II. Správna žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 27.11.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.11.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa žiadala aj priznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa uviedla, že bolo porušené jej právo na priznanie starobného dôchodku v takej výške, v akej jej patrí pri splnení zákonných podmienok.

7. Judikatúra, na ktorú žalobkyňa poukazuje, zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných alebo obdobných veciach a jej námietky v odvolaní majú oporu aj v judikatúre Ústavného súdu SR, na ktorú sa žalobkyňa v správnej žalobe tiež odvolávala. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR nesporne plynie záver, že ustálenú súdnu prax v judikatúre sú povinné rešpektovať nielen nižšie súdy, ale aj správne orgány rozhodujúce o dôchodkových nárokoch žiadateľov.

8. Celková doba poistenia, podľa názoru žalobkyne, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že správny orgán prvého stupňa a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou praxou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení ani do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia, neberie do úvahy.

10. Listinnými dôkazmi založenými v dávkovom spise je preukázané, že žalobkyňa splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo má vplyv pri určovaní výšky starobného dôchodku. Žalobkyňa dosiahla zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov dňa 02.10.2022. Jej celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 46 rokov a 341 dní (21 rokov a 311 dní + 25 rokov a 30 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaná 21 rokov a 341 dní, z ktorej žalovaná vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Výrok rozhodnutia o výške priznaného starobného dôchodku v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 nie je v súlade s právnymi predpismi, a preto požiadavka o prepočítanie stanovenej výšky starobného dôchodku bola dôvodná.

14. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa je arbitrárne rozhodnutie, v ktorých skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie. Rovnako v nesúlade s obsahom právnej praxe je interpretácia právnych predpisov správnymi orgánmi (odklon od ustálenej judikatúry). V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

III. Vyjadrenie žalovanej

17. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 29.04.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím.

18. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 09.01.2023 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 02.01.2023. Právoplatným rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 bol žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 02.01.2023 v sume 337,90 EUR mesačne.

19. Žiadosťou zo dňa 19.07.2023, doručenou žalovanej, ústredie dňa 20.07.2023, žalobkyňa požiadala o prepočítanie starobného dôchodku a žiadala, aby pri určovaní sumy starobného dôchodku bola zhodnotená celá doba dôchodkového poistenia.

20. Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: XXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2023 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný od 01.10.2004 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z uvedeného oznámenia je tiež zrejmé, že zamestnanie - funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Pre nárok na výsluhový dôchodok a na určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobkyni podľa uvedeného potvrdenia zhodnotená doba služobného pomeru od 21.07.1979 do 30.09.2004.

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

26. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

33. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“

34. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“

35. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“

36. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.“

37. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“

38. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“

44. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

45. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP).

47. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.

50. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy 3a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a šiestich kalendárnych mesiacov dňa 02.10.2022. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa je poberateľkou výsluhového dôchodku od 01.10.2004, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobkyni doba trvania služobného pomeru colníka od 21.07.1979 do 30.09.2004. Zároveň bol rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 žalobkyni priznaný nárok na starobný dôchodok od 02.01.2023. Žiadosťou zo dňa 19.07.2023, doručenou žalovanej dňa 20.07.2023, žalobkyňa požiadala o prepočítanie starobného dôchodku, žiadajúc o započítania doby služobného pomeru na účel určenia starobného dôchodku. Sporným bolo započítanie doby, zhodnotenej pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o prepočítanie priznanej výšky starobného dôchodku nezohľadnila dobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko doba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

53. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

55. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta, pričom pod pojmom policajt sa rozumie aj colník (resp. podľa aktuálnej právnej úpravy ozbrojený príslušník finančnej správy), bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

57. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jej dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

59. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobkyne skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, ktorá je poberateľkou výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Tvrdenie, že rešpektovanie judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je možné z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá ustálenej súdnej praxi. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

61. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že vo vzťahu k otázke započítania doby výkonu služby colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať v obdobných prípadoch rovnako, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu SR, týkajúca sa rovnakej právnej otázky. Pokiaľ žalovaná ani správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne § 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk správnym orgánom prvého stupňa a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku, je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, s čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj s povinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach.

63. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobkyne na starobný dôchodok na základe jej žiadosti o prepočítanie podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa získala do dovŕšenia dôchodkového veku a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

64. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na ich úplnú náhradu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).