← Späť na vyhľadávanie
Správny súd·Rozsudok·23.06.2026

15Sas/38/2023

ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101325.1

ZrušujeVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Správny súd v Bratislave
Sudca
JUDr. Viktória Kurucová
IČS
0723101325

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2023 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 19.07.2023 požiadala o prepočítanie starobného dôchodku z dôvodu, že pri určovaní výšky starobného dôchodku Sociálna poisťovňa (ďalej len „žalovaná“) nevychádzala z celkovej doby dôchodkového poistenia, ale v rozpore so zákonom z nej vylúčila dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku.

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2023 Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 60 ods. 2, § 65 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 19.07.2023 o prepočítanie starobného dôchodku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 24.02.2023 vyplýva, že od 01.10.2004 bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru od 21.07.1979 do 30.09.2004, ktorá nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie funkcií. Z tohto dôvodu nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok na službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok jej doba služby od 21.07.1979 do 30.09.2004 nebola zhodnotená.

3. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.10.2023 uviedla, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o jej starobnom dôchodku nevychádzal z celkovej doby poistenia, ale vzal do úvahy iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Správny orgán prvého stupňa neprihliadol pri rozhodovaní na Medzinárodný dohovor č. 128, čl. 33, ani na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaná mala vedomosť, že celková doba poistenia bola dlhšia ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok a osobný list dôchodkového poistenia túto skutočnosť preukazuje. Pre posúdenie splnenia podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je právne irelevantné, že pri priznaní výsluhového dôchodku bola hodnotená doba služobného pomeru, pretože celková doba poistenia je doba vo všetkých systémoch. Celková doba poistenia žalobkyne, z ktorej mala Sociálna poisťovňa vychádzať, je doba 46 rokov a 341 dní. Správny orgán prvého stupňa podľa jej názoru nepostupoval pri zápočte doby poistenia v súlade so zákonom s poukázaním ustálenú rozhodovaciu prax, najmä na rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015 zo dňa 23.02.2017 a ďalšie. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s právnymi predpismi, judikatúrou a s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“). Poukázala na to, že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov zaradených do I. a II. kategórie funkcií, neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poistenia u ostatných policajtov inak. V tejto súvislosti dala do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. Správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a žalobkyni vypláca starobný dôchodok v nižšej sume, než na aký má zákonný nárok. Prvostupňové rozhodnutie preto považovala za arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi a so súdnou praxou. Žiadala o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie.

4. Keďže správny orgán prvého stupňa nevyhovel odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu, postúpil ho na rozhodnutie žalovanej.

5. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.11.2023 odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Námietky žalobkyne, ktoré sa týkajú rozsudkov Najvyššieho súdu SR, nie sú dôvodné, pretože v rozsudkoch, sp. zn. 10So/59/2014 a sp. zn. 7So/138/2011 išlo o prípady, keď poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a preto nejde o skutkovo podobnú vec. Žalovaná zosúladila svoju prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR, deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Keďže žalobkyňa nevykonávala službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jej nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Inak bolo rozhodnuté o dôchodkových nárokoch poistencov so získanou dobou služobného pomeru len v individuálnych prípadoch, v ktorých bola žalovaná zaviazaná rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadreného v súdnom rozhodnutí v konkrétnom právoplatnom súdnom rozhodnutí.

II. Správna žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 27.11.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.11.2023, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa žiadala aj priznanie nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa uviedla, že bolo porušené jej právo na priznanie starobného dôchodku v takej výške, v akej jej patrí pri splnení zákonných podmienok.

7. Judikatúra, na ktorú žalobkyňa poukazuje, zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných alebo obdobných veciach a jej námietky v odvolaní majú oporu aj v judikatúre Ústavného súdu SR, na ktorú sa žalobkyňa v správnej žalobe tiež odvolávala. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR nesporne plynie záver, že ustálenú súdnu prax v judikatúre sú povinné rešpektovať nielen nižšie súdy, ale aj správne orgány rozhodujúce o dôchodkových nárokoch žiadateľov.

8. Celková doba poistenia, podľa názoru žalobkyne, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že správny orgán prvého stupňa a aj žalovaná u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou praxou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení ani do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia, neberie do úvahy.

9. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 zákona o sociálnom poistení, nezodpovedá skutkovému stavu ani listinným dôkazom založených v dávkovom spise, z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety, považuje za zaplatené. V dôsledku nesprávneho postupu žalovanej je nesprávne určený osobný mzdový bod žalobkyne a aj priemerný osobný mzdový bod žalobkyne. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vymeriavací základ žalovaná v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 určila v rozpore s uvedeným ustanovením. Nesprávne posúdenie celkovej doby poistenia má za následok nesprávne určenie výšky starobného dôchodku.

10. Listinnými dôkazmi založenými v dávkovom spise je preukázané, že žalobkyňa splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a celková doba poistenia nebola posúdená správne, čo má vplyv pri určovaní výšky starobného dôchodku. Žalobkyňa dosiahla zákonom určený dôchodkový vek 62 rokov a 6 mesiacov dňa 02.10.2022. Jej celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 46 rokov a 341 dní (21 rokov a 311 dní + 25 rokov a 30 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza žalovaná 21 rokov a 341 dní, z ktorej žalovaná vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú skutkové a právne závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Výrok rozhodnutia o výške priznaného starobného dôchodku v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 nie je v súlade s právnymi predpismi, a preto požiadavka o prepočítanie stanovenej výšky starobného dôchodku bola dôvodná.

11. Žalobkyňa poukázala na čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 7 So/138/2011, sp. zn. 10So/59/2014, 9So/46/2015 z 25.01.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/16/2016 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017 a ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR a krajských súdov v obdobných veciach. Dala do pozornosti aj názor Ústavného sudu SR, podľa ktorého „súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 14/07).“

12. Z postupu žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že výkladovú prax odmietajú bez toho, aby predložili právnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné prijať zver, že právnymi predpismi alebo neskoršími súdnymi rozhodnutiami (judikatúrou) bola prelomená dlhodobo ustálená súdna prax.

13. Medzi žalovanou a žalobkyňou nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

14. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa je arbitrárne rozhodnutie, v ktorých skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie. Rovnako v nesúlade s obsahom právnej praxe je interpretácia právnych predpisov správnymi orgánmi (odklon od ustálenej judikatúry). V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

15. Pokiaľ žalovaná cituje ustanovenie § 60 ods. 2 a 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, závery, ktoré z nich vyvodzuje, svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaná aj prvostupňový orgán odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovanej nie je správny, pretože celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Nie je v súlade s uvedenými právnymi predpismi, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaná za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a u inej skupiny za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku.

16. Napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne a skutkové zistenia a právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalobkyňa preto považuje za preukázané, že žalovaná aj správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní jej žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi a judikatúrou a vec neposúdili správne ani po skutkovej ani po právnej stránke.

III. Vyjadrenie žalovanej

17. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 29.04.2024 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím.

18. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava dňa 09.01.2023 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 02.01.2023. Právoplatným rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 bol žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 02.01.2023 v sume 337,90 EUR mesačne.

19. Žiadosťou zo dňa 19.07.2023, doručenou žalovanej, ústredie dňa 20.07.2023, žalobkyňa požiadala o prepočítanie starobného dôchodku a žiadala, aby pri určovaní sumy starobného dôchodku bola zhodnotená celá doba dôchodkového poistenia.

20. Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: XXXXXX/XXXX zo dňa 24.02.2023 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný od 01.10.2004 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Z uvedeného oznámenia je tiež zrejmé, že zamestnanie - funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Pre nárok na výsluhový dôchodok a na určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobkyni podľa uvedeného potvrdenia zhodnotená doba služobného pomeru od 21.07.1979 do 30.09.2004.

21. Nespornou skutočnosťou podľa žalovanej je, že žalobkyňa získala dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok jej bol priznaný. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby, zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru. Nakoľko žalobkyňa nevykonávala službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

22. Žalobkyňa sa napriek výzve súdu k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe zo dňa 29.04.2024 nevyjadrila.

IV. Konanie na správnom súde

23. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

25. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

26. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“

27. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“

28. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).

V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

30. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.“

31. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.“

32. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“

33. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.“

34. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“

35. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“

36. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.“

37. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.“

38. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“

40. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“

41. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“

42. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

43. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

44. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

45. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná (najmä § 6 a 7 SSP).

47. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.

48. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.06.2026 uviedol, že poukazuje aj na zmeny, ktoré nastali od podania žaloby. Žalovaná opakovane odmieta rešpektovať judikatúru Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR. Do pozornosti dal rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 19Svs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, v ktorom bolo právne posúdenie otázky spornej v tomto konaní rozšírené aj na veci predčasných starobných dôchodkov. Uviedol, že otázka kategórií funkcií nemá žiadnu relevanciu pre výpočet starobných dôchodkov zo všeobecného systému. Žiadal preto, aby súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadal tiež, aby súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

49. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne zo dňa 19.07.2023 o prepočítanie starobného dôchodku. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.

50. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy 3a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a šiestich kalendárnych mesiacov dňa 02.10.2022. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa je poberateľkou výsluhového dôchodku od 01.10.2004, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobkyni doba trvania služobného pomeru colníka od 21.07.1979 do 30.09.2004. Zároveň bol rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2023 žalobkyni priznaný nárok na starobný dôchodok od 02.01.2023. Žiadosťou zo dňa 19.07.2023, doručenou žalovanej dňa 20.07.2023, žalobkyňa požiadala o prepočítanie starobného dôchodku, žiadajúc o započítania doby služobného pomeru na účel určenia starobného dôchodku. Sporným bolo započítanie doby, zhodnotenej pre účely priznania a určenia výšky výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v podľa § 65 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti o prepočítanie priznanej výšky starobného dôchodku nezohľadnila dobu zhodnotenú pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko doba služobného pomeru colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

51. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyni nebola žalovanou pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe (zaradená do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobkyni od 01.10.2004. Z Osobného listu dôchodkového poistenia žalobkyne ako prílohy rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 21.03.2023 vyplýva, že žalovaná jej z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila vyššie uvedenú dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 21 rokov a 311 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

52. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa ktorého „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Zároveň správny súd dáva do pozornosti Dohovor prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru, ktorá sa týka starobných dôchodkov.

53. Z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

54. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa opakovane zaoberal vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR. Správny súd dáva v súvislosti s prejednávanou vecou do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So 15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, a podporne aj rozsudky krajských súdov v obdobných veciach vychádzajúce z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011).

55. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta, pričom pod pojmom policajt sa rozumie aj colník (resp. podľa aktuálnej právnej úpravy ozbrojený príslušník finančnej správy), bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

56. Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, mala žalovaná žalobkyni zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by jej patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobkyni teda následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by jej vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získala len vo všeobecnom systéme, a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

57. Pokiaľ žalovaná vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení úplne vylúčila hodnotenie doby poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, porušila ústavne zaručené právo žalobkyne na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná totiž týmto postupom nezohľadnila celé obdobie jej dôchodkového poistenia a príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

58. Argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dobu pracovnej činnosti colníka, ktorá nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných funkcií ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné hodnotiť v kategórií funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, pretože výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobkyňa nevykonávala a ani netvrdila, že vykonávala službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhala sa ani zníženia dôchodkového veku. Žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku doručila správnemu orgánu prvého stupňa až po dosiahnutí dôchodkového veku. Pokiaľ teda žalovaná s poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie, doba pracovnej činnosti žalobkyne bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t. j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, takáto argumentácia je pre právne posúdenie veci irelevantná.

59. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ustanovenia § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobkyne skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t. j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovanej aj správneho orgánu prvého stupňa v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne, ktorá je poberateľkou výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Tvrdenie, že rešpektovanie judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je možné z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá ustálenej súdnej praxi. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky č. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 3 v spojení s § 143ai ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že príslušná judikatúra sa nevzťahuje len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

60. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedla, že právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe aj v odvolaní poukazovala žalobkyňa, nepovažuje za zovšeobecnené. Vymedzenie, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“, možno nájsť napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017, v ktorom súd v bode 26.1 odôvodnenia uvádza: “Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“

61. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovanej, že vo vzťahu k otázke započítania doby výkonu služby colníka (ktorá nespadá do I. alebo II. kategórie funkcií), zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia s cieľom posúdenia nároku žalobkyne na starobný dôchodok v podľa zákona o sociálnom poistení, nie je „zovšeobecnený“ právny názor, prezentovaný v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a súdov SR. Žalovaná je vo svojej rozhodovacej praxi povinná postupovať v obdobných prípadoch rovnako, zohľadňujúc ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Aj správny súd má pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR resp. Najvyššieho správneho súdu SR, týkajúca sa rovnakej právnej otázky. Pokiaľ žalovaná ani správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach (napr. sp. zn. 1Sžso/36/2010 z 23.08.2011, 1So/54/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že „... Právny názor súdu vyslovený podľa § 250j ods. 6 O.s.p. [v dôsledku legislatívnych zmien došlo k prečíslovaniu ustanovenia - poznámka odvolacieho súdu; pozn. aktuálne § 5 ods. 10 a § 191 ods. 6 SSP] je imperatívnym príkazom pre konanie správneho orgánu vo veci, ktorý nezoslabuje ani plynutie času, resp. vyslovenia viacerých novších právnych názorov súdom v dôsledku nedodržania pôvodného právneho názoru. Iba odôvodnený judikatúrny posun oslobodzuje správny orgán spod záväzku prvšieho právneho názoru.“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk správnym orgánom prvého stupňa a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku, je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, s čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ako aj s povinnosťou rešpektovať právne názory formulované v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v skutkovo totožných veciach.

62. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobkyni vylúčili obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

63. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobkyne na starobný dôchodok na základe jej žiadosti o prepočítanie podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa získala do dovŕšenia dôchodkového veku a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Správny orgán prvého stupňa je zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

64. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na ich úplnú náhradu. O ich výške bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 15Sas/38/2023 – Správny súd v Bratislave | AI Pravnik