15Sas/8/2025

Administratívne konanie

2. Podľa žalovaným predloženého dávkového spisu, žalobca žiadosťou spísanou na tlačive Sociálnej poisťovne 28.04.2025, žiadal o priznanie mu starobného dôchodku počnúc od 02.03.2020, ku ktorému dňu žalobca dovŕšil 55 rokov veku.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej tiež aj len „SP“), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21.05.2025 rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie mu starobného dôchodku, a to podľa § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). SP svoje rozhodnutie odôvodnila poukazom na to, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) č. XXXXXXXXXXXXXX z 22.01.1999 bol žalobcovi podľa § 26 zákona č. 14/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej len „zákon č. 14/1998 Z.z.“) priznaný výsluhový dôchodok počnúc od 01.01.1999. Na priznanie nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky bola žalobcovi zohľadnená doba služby v I. a II. kategórií funkcií, ktorá pozostávala z doby náhradnej služby v I. kategórii funkcií od 01.08.1983 do 31.12.1983; z doby výkonu služby v II. kategórii funkcií od

01.01.1984 do 28.02.1985 a z doby výkonu služby v I. kategórii funkcií od 01.03.1985 do 31.12.1998, na základe čoho žalobca vykonával službu v I. kategórii funkcií v rozsahu 14 rokov a 97 dní. Vzhľadom k tomu, že žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., nezískal najmenej 20 rokov zamestnania, ale získal iba 14 rokov a 97 dní, v tom dôsledku mu nárok na starobný dôchodok od 02.03.2020 nevznikol. A keďže zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo u žalobcu k 31.12.1999, tak ako to vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., preto žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani titulom ďalšieho zamestnania podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Záverom SP s poukazom na § 293fw zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že žalobca dovŕši dôchodkový vek 02.01.2029.

5. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 23.07.2025 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu SP-ne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie SP-ne potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 28.04.2025 a to počnúc od 02.03.2020, ku ktorému dňu dovŕšil 55 rokov veku. V ďalšom, po uvedení príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 100/1988 Zb. vzťahujúcich sa na právnu vec žalobcu, žalovaný identicky ako bolo uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí SP-ne zopakoval, že žalobca je od 01.01.1999 poberateľom výsluhového dôchodku, na nárok ktorého mu boli zohľadnené doby služby tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí SP-ne, na základe čoho žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 14 rokov a 97 dní. Žalovaný tak dospel k identickému záveru ako SP vo svojom rozhodnutí, a teda vzhľadom k tomu, že žalobca v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov a jeho služobný pomer nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení, ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vo vojenskej službe, žalobca nesplnil podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Z.z., v dôsledku čoho mu nárok na starobný dôchodok k 02.03.2020, kedy dovŕšil 55 rokov veku, nevznikol. Navyše, keďže zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie žalobcovi netrvalo k 31.12.1999, nesplnil tak ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaný dodal, že žalobca dovŕši dôchodkový vek 02.01.2029. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 29.07.2025.

Žalobca ďalej poukázal na súčasnú prax žalovaného, kedy žalovaný pri priznávaní starobných dôchodkov zohľadňuje žiadateľom získaný dvojnásobný zápočet doby služby, aj keď týmto spôsobom žalovaný postupuje až po rozhodnutiach súdov vydaných v konaniach, ktorých je žalovaný účastníkom. Žalobca zdôraznil, že ak žalovaný rozhoduje v skutkovo rovnakých prípadoch rôzne (v závislosti od toho, či v konkrétnej veci rozhodnutiu žalovaného predchádzalo alebo nepredchádzalo rozhodnutie súdu), potom takáto dvojkoľajnosť rozhodovania žalovaného porušuje princíp právnej istoty a princíp legitímnych očakávaní. Záverom žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) vo veciach zvýhodneného zápočtu (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/255/2016 z 31.10.2018, NS SR sp. zn. 7Sžso/23/2011 z 25.08.2011, NSS SR sp. zn. 7Ssk/62/2021 z 27.02.2023, NS SR sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31.01.2023, NSS SR sp. zn. 6Ssk/8/2024). Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových okolnostiach a právnom posúdení veci tak, ako to uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí dôvodiac, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, preto bol žalovaný toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne sú zákonné a správne a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak (d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.“

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, (e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.“

18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP „Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne (a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.“

24. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) „(1) Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení (b) príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníci (ďalej len „policajt“), príslušníci ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách) (ďalej len „profesionálny vojak“), a príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len „vojak prípravnej služby“) a ktorým za výkon profesionálnej služby nevznikne nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (ďalej len „výsluhový dôchodok“) alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (ďalej len „invalidný výsluhový dôchodok“).“

25. Podľa § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. (4) Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).“

29. Podľa § 130 ods. 1 a 2 piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie. (2) Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.“

30. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. „(1) Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň (a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.“

31. Podľa písm. A, bodu 1 Smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v obore pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany, prijatej k vykonaniu zákona č. 100/1988 Zb. v súlade s jeho zmocňovacím ustanovením v § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorá je prílohou Rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23.09.1988, sa zvýhodnený zápočet služobnej doby pre nárok a výšku dôchodku započítava vojakom z povolania dvojnásobne doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe.

32. Podľa prvej vety § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“

36. Žalobca odôvodnil nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP-ne tým, že tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nerešpektujúc ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, keď SP a identicky s ňou aj žalovaný, nezapočítali žalobcovi zvýhodnený zápočet rokov, kedy vykonával službu letca, do celkovej doby poistenia na účel posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok, s tým, že s touto odvolacou námietkou žalobcu sa žalovaný vôbec nevysporiadal. Žalovaný obhajoval zákonnosť a správnosť svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia SP-ne tým, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie mu starobného dôchodku k 02.03.2020, kedy dovŕšil 55 rokov veku, pretože jednak podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. jeho služobný pomer v I. kategórií funkcií netrval k 31.12.1999, keďže bol ukončený už 31.12.1998, a jednako z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku potrebnej doby výkonu služby v I. kategórii funkcií, keďže pre účely priznania mu nároku na starobný dôchodok mohla byť žalobcovi zohľadnená iba doba 14 rokov a 97 dní. Na základe uvedeného SP-ňa a na ňu nadväzujúc žalovaný, dospeli k záveru, že v zmysle § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., žalobca nezískal najmenej 20 rokov zamestnania, v ktorom dôsledku mu nárok na starobný dôchodok od 02.03.2020 nevznikol. Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo v danej veci úlohou správneho súdu posúdiť, či žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a SP-ne, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom.

38. Disponujúc uvedenými údajmi o žalobcovi, prvoradou úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bolo správne indikovať zákonné ustanovenie, podľa ktorého mal byť nárok žalobcu sťa by niekdajšieho profesionálneho vojaka, na priznanie mu starobného dôchodku už vo veku 55 rokov, posúdený.

kategórie, avšak práve skrz toto delenie cit. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. umožňoval priznať starobný dôchodok žiadateľovi aj vo veku nižšom ako bol dôchodkový vek určený podľa prílohy č. 3a. Touto predchádzajúcou právnou úpravou bol zákon č. 100/1988 Zb., ktorý uvedené delenie zamestnaní zmienené v § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., obsahoval vo svojom § 14, pričom podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. aj služba vojakov z povolania vykonávaná pred 01.01.2000 a zaradená podľa rezortných zoznamov (ministerstva obrany) do I. (II.) kategórie funkcií sa hodnotila ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovné kategórie za predpokladu, že nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb.

mali správne orgány v tomto zákone č. 100/1988 Zb. ďalej zisťovať, či obsahuje ustanovenie, ktoré by toto zaradenie zohľadňovalo pre účel posúdenia, či u žalobcu, ako niekdajšieho profesionálneho vojaka, môže byť založený nárok na priznanie mu starobného dôchodku už vo veku 55 rokov. Problematika sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania bola upravená v § 129 a nasl. piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., pričom podľa cit. § 129 sa na vojakov z povolania aplikovali aj ostatné (rozumej mimo piatej časti) ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb., ak by v tejto piatej časti nebolo ustanovené

Zb., ktoré ustanovenie upravuje práve znížené vekové hranice na priznanie starobného dôchodku. Ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. rozpoznávalo tri prípady, kedy by žiadateľovi bolo možné priznať starobný dôchodok už vo veku 55 rokov, vo veku ktorom aj žalobca o jeho priznanie

Vzhľadom k uvedenému, tak podľa správneho súdu, mali správne orgány (t.j. SP a žalovaný) na prípad žalobcu správne aplikovať cit. § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a skúmať, či žalobca splnil alebo nesplnil všetky touto normou nastavené kritéria, t.j. okrem (i) podmienky veku 55 rokov, ktorú podmienku žalobca splnil ku dňu 02.03.2020, ku ktorému žiadal o priznaniu mu starobného dôchodku a okrem (ii) podmienky vykonávania zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., ktorú podmienku, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca tiež splnil, aj to, či splnil (iii) aj podmienku, že toto zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. (v I. kategórii funkcií) žalobca vykonával minimálne 20 rokov. Správne orgány v tomto prípade uzavreli, že žalobca nesplnil podmienku výkonu zamestnania v I. kategórii funkcií minimálne 20 rokov, pretože podľa ich záveru ho vykonával iba po dobu 14 rokov a 97 dní, čo bola doba žalobcom reálne dosiahnutá v tomto zamestnaní.

Touto skutočnosťou, vyplývajúcou z rozhodnutia VÚSZ č. XXXXXXXXXXXXXX z 22.01.1999, sa SP v štádiu prvostupňového správneho konania vôbec nezaoberala. Na túto skutočnosť, a teda že žalobcovi bola zvýhodnene započítaná doba služby od 01.03.1985 do 31.12.1998 (pričom podľa tvrdenia žalobcu išlo o dobu služby vykonávanej na pozícii výkonného letca), sám žalobca „upozornil“ príslušné správne orgány v odvolaní podanom proti rozhodnutiu SP-ne, v ktorom túto skutočnosť uviedol v súvislosti s odvolacou námietkou, podľa ktorej SP-ňa nepostupovala správne, ak nezahrnula žalobcovi do doby poistenia obdobie služby zvýhodneného zápočtu pilota, ktorý zvýhodnený zápočet mu bol uplatnený na účely výsluhového dôchodku, a v zmysle ktorého mu výsluhový dôchodok bol priznaný za 29 ukončených rokov služby. Podľa správneho súdu bolo povinnosťou už SP-ne v prvostupňovom správnom konaní zaoberať sa skutočnosťou, že žalobcovi bola zvýhodnene započítaná doba služby od 01.03.1985 do 31.12.1998 na

Správny súd poukazuje na cit. § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu preskúma v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doplní doterajšie konanie, prípadne odstráni zistené nedostatky. Zo žalobou napadnutého rozhodnutie žalovaného je zrejmým, že žalovaný sa s nosnou odvolacou námietkou žalobcu vôbec nezaoberal a v napadnutom rozhodnutí sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci v rámci rekapitulácie odvolacích námietok žalobcu ju vetou, cit. „Žiadali ste započítať zvýhodnenú dobu služby“, v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol. Ak žalovaný postupoval takým spôsobom, že sa sám rozhodol, ktorými odvolacími námietkami žalobcu sa zaoberať bude a ktorými nebude, resp. že sa odvolacími námietkami žalobcu nezaberal vôbec, potom nemožno dospieť k inému záveru ako takému, že žalovaný postupoval arbitrárne, inak povedané, svojvoľne. Správny súd podporne poukazuje na právnu vetu z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Sa/90/2017 z 25.08.2021,

Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. (.

40. Keďže žalovaný v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, v tom dôsledku postupoval v konaní o žiadosti žalobcu svojvoľne a v rozpore s požiadavkou zákonnosti rozhodnutia vyjadrenej v § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v súlade s ktorou rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Za riadne odôvodnenie rozhodnutia sa v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje také, v ktorom príslušný orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, ďalej úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje žalobou napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie uvedeného riadne neodôvodnil, potom jednak žalobca nemohol posúdiť, akým spôsobom sa žalovaný s jeho odvolacími námietkami vysporiadal, a jednak správny súd v tomto správnom súdnom konaní nemôže žalobou napadnuté rozhodnutie preskúmať, t.j. pre absenciu argumentácie žalovaného ohľadne prípustnosti alebo neprípustnosti zvýhodneného započítania mu doby služby vojenského pilota aj pre účely posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok, správny súd objektívne nemôže posúdiť či by táto argumentácia žalovaného eventuálne bola alebo nebola v súlade so zákonom. Záverom správny súd poukazuje na stanovisko žalovaného v jeho vyjadrení zo 07.10.2025 k správnej žalobe, v ktorom žalovaný uviedol cit. „Žalovaná uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku uvedenom v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júla 2025. nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci...“. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že v rámci odvolacieho konania, v súlade so zásadou materiálnej pravdy, preskúmal všetky žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti, s čím sa však správny súd nestotožnil.

42. Vzhľadom k uvedeným záverom, správny súd postupom podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, keďže rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP- ne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň správnymi orgánmi zistený skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne a vec vrátil SP-ni na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

43. V ďalšom postupe bude úlohou SP-ne opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu na priznanie mu starobného dôchodku na základe všetkých, pre rozhodnutie potrebných podkladov, s ktorými sa SP bude povinná riadne a v súlade so zákonom vysporiadať a svoje rozhodnutie bude povinná jasne a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, akými úvahami bola pri posudzovaní všetkých rozhodujúcich skutočností vedená, prípadne ktoré skutočnosti nepovažovala za rozhodujúce a z akých dôvodov, a zároveň bude povinná riadne a vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadať so všetkými žalobcom vznesenými námietkami, a to riadiac sa vyššie uvedenými právnymi názormi.

44. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

45. Podľa § 167 ods. 1 SSP „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

46. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.