16SaZ/4/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený X. XXXX XXXX, v zastúpení zákonnou zástupkyňou: C. A., narodená X. XXXXXXX XXXX, obaja bytom D. XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, konajúc o podaní žalobcu z 1. júna 2026 označenom „ODVOLANIE“ voči rozhodnutiu žalovaného č. A./XXXX- XX z 19. mája 2026, t a k t o

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje.

II. Vec vedená pod sp. zn. 16SaZ/4/2026 bude po právoplatnosti tohto uznesenia postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Migračnému úradu.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

4. V reakcii na oznámenie o postúpení veci bola správnemu súdu dňa 23. júna 2026 doručená odpoveď žalobcu, v ktorej výslovne uviedol, že podanie označené ako „ODVOLANIE“ nebolo podané správnemu súdu a nepredstavovalo návrh na začatie súdneho konania. Nesúhlasil s posúdením jeho podania, ktorým mienil podal odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného, ako správnej žaloby ani s tým, aby správny súd vo veci vedenej pod sp. zn. 16SaZ/4/2026 konal a vydal rozhodnutie vo veci samej. Zároveň uviedol, že podanie sa netýka osoby A. B. ale A. B.. Otázka identity, evidenčných údajov a právneho postavenia žalobcu je predmetom samostatných podaní a prebiehajúcich konaní.

5. Správny súd, v záujme neodňať žalobcovi jeho procesné práva a možnosť konať pred správnym súdom na základe podania, ktoré v zmysle § 55 ods. 3 a § 206 ods. 3 SSP posudzuje neformálne a podľa jeho obsahu, a z ktorého mu vyplýva jednoznačný záver, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, adresoval žalobcovi oznámenie, v ktorom mu ozrejmil, že z dôvodu, že podanie odvolania voči rozhodnutiu žalovaného nie je podľa § 34 zákona o azyle prípustné, toto posúdil ako správnu žalobu podľa § 207 SSP, ktorú prejedná a rozhodnutie o nej, iba ak by vzal žalobu späť. Zároveň ho poučil, že prípadné zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby bude konečné a znemožní akýkoľvek ďalší prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Okrem uvedeného mu ozrejmil, že osoba A. B. a A. B. sú podľa vykonaného šetrenia totožné osoby.

6. Žalobca správnemu súdu podaním doručením dňa 24. júna 2026 oznámil, že nikdy neprejavil vôľu podať žalobu a preto ju ani nemôže vziať späť. Jeho podanie je odvolaním voči rozhodnutiu žalovaného. Vo vzťahu k tvrdenej totožnosti osôb uviedol, že nikdy nepodal žiadosť o zmenu priezviska a nedisponuje žiadnym dokumentom, ktorý by uvedené potvrdzoval. Otázka totožnosti je preto naďalej aktuálna.

Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.

7. Prv, než správny súd mohol pristúpiť k preskúmaniu namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 97 SSP na meritórne prejednanie a rozhodnutie veci.

8. Jednou z procesných podmienok na strane správneho súdu je jeho právomoc. Právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť správneho súdu prejednať a rozhodnúť vec. Z dikcie ustanovenia § 18 ods. 1 SSP je zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého kompetencie spadá.

Z uvedeného dôvodu nedostatok právomoci správneho súdu možno zaradiť medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

9. Z komunikácie medzi správnym súdom a žalobcom, a napokon aj z označenia podania, bolo dodatočne ustálené, že žalobca ním výslovne mienil podal odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného a nie správnu žalobu. Správny súd nemôže konať v rozpore s takto prejavenou vôľou žalobcu, a to ani za predpokladu, že by za daných okolností opačným postupom, teda posúdením jeho podania ako správnej žaloby, umožnil efektívnejšiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (ktorej sa napokon domáha, avšak prostredníctvom iného orgánu). Inými slovami, niet správnej žaloby, ktorú by mohol správny súd prejednať a rozhodnúť o nej, pretože žalovaný správnemu súdu postúpil odvolanie ako riadny opravný prostriedok, jemu adresovaný, o ktorom mal rozhodnúť resp. ho vybaviť sám, hoci jeho podanie podľa § 34 zákona o azyle prípustné nie je.

11. Čo sa týka spornej identifikácie žalobcu, správny súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že sa v ňom nachádza ukrajinský rodný list žalobcu spolu s prekladom do slovenského jazyka, na ktorom má uvedené priezvisko v tvare „B.“, pričom jeho otec je slovenský štátny občan s priezviskom „B.“. Obyčajným porovnaním priezvisk žalobcu a jeho otca na ukrajinskom rodnom liste je zrejmé, že sú totožné, a preto je otázne, či je slovenský preklad v tomto rozsahu náležitý. V administratívnom spise sa však nachádza aj slovenský rodný list žalobcu vystavený osobitnou matrikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na ktorom sa hoci nenachádza číslo, je opatrený úradnou pečiatkou štátneho orgánu a podpisom povereného štátneho zamestnanca, ktorý rodný list vystavil. Jedná sa teda o verejnú listinu, ktorej údaje sa považujú za správne a pravdivé, až pokým sa nepreukáže opak. Zo slovenského rodného listu je zrejmé, že priezvisko žalobcu je „B.“, rovnako ako aj priezvisko jeho otca „B.“. Dátum narodenia žalobcu uvedený na tomto rodnom liste je totožný s tým, ktorý uvádza sám žalobca v početných podaniach adresovaných slovenským štátnym orgánom. Správny súd v tejto súvislosti obiter dictum uvádza, že podľa § 5 ods. 1 psím. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda dieťa narodením, pokiaľ je aspoň jeden z rodičov štátnym občanom Slovenskej republiky. Inými slovami, na nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je potrebný žiaden ďalší úkon alebo osobitné rozhodnutie, pokiaľ sa dieťa narodí (hoci mimo územia Slovenskej republiky) jednému z rodičov, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky. Správny súd pre odstránenie pochybností vykonal lustráciu otca žalobcu v registri obyvateľov Slovenskej republiky, a zistil, že ten je slovenským štátnym občanom evidovaným pod priezviskom „B.“. Podľa § 40 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, môže mať dieťa iba priezvisko jedného z rodičov, a to v totožnom gramatickom tvare (nie len foneticky totožné), v predmetnom prípade to je priezvisko otca. V administratívnom spise je založené osvedčenie o štátnom občianstve z 10. februára 2023, v zmysle ktorého je osoba „A. B.“ slovenským štátnym občanom. Keďže však toto osvedčenie nekorešpondovalo s priezviskom žalobcu uvedeným v slovenskom rodnom liste, správny súd pre odstránenie pochybností zabezpečil na účely konania (v čase, kedy mienil podanie žalobcu prejednať ako správnu žalobu) potvrdenie o štátnom občianstve žalobcu, označeného priezviskom „B.“, vydané dňa 16. júna 2026 Okresným úradom Nitra, s platnosťou a aktuálnosťou údajov k 11. júnu 2026. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že žalobca je štátnym občanom Slovenskej republiky.