17Sa/6/2026
ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100457.2
- Súd
- Správny súd v Bratislave
- Sudca
- JUDr. Katarína Šmahovská
- IČS
- 0726100457
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/ XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 1. februára 2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 6. apríla 2026, sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti vo veci podanej žiadosti zo dňa 1. februára 2026 o obnovenie vyplácania nároku na starobný dôchodok od 22. septembra 2003.
2. Uznesením správneho súdu č. k. 17Sa/6/2026 - 13 zo dňa 8. júna 2026 bol žalobca vyzvaný na doplnenie svojej žaloby zo dňa 1. februára 2026, a to doručením súdu oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu a/alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobcovi na odstránenie tohto nedostatku/doplnenie žaloby stanovil lehotu 15 dní od doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení žalobcu poučil o procesných následkoch nedoplnenia žaloby.
3. Podaním zo dňa 18. júna 2026 označeným ako „Oznámenie k uzneseniu - Námietka proti procesnej šikane, odopretiu spravodlivosti a rešpektovaniu prekážky rozsúdenej veci“ žalobca uviedol, že žiadosť zo dňa 1. februára 2026 adresoval Sociálnej poisťovni, pričom Sociálna poisťovňa reagovala listom zo dňa 23. marca 2026. Kópia uvedeného listu bola súčasťou žaloby pre nečinnosť zo dňa 6. apríla 2026. Poukázal, že v danej veci dňa 4. januára 2026 podal sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, pričom Sociálna poisťovňa o jeho sťažnosti zo dňa 4. januára 2026 nerozhodla v zákonom danej lehote a nerozhodla ani po márnom uplynutí lehoty. List, ktorým orgán odmietol o sťažnosti meritórne konať a postúpil ho inde, považoval za definitívne vybavenie sťažnosti. Podľa jeho názoru sťažnosť v správnom konaní má zmysel vtedy, ak existuje pochybnosť o postupe úradu. Vyžadovanie sťažnosti, ktorá by v tomto štádiu bola len prázdnym a neúčinným úkonom, je v priamom rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že nedisponuje iným oznámením o výsledku sťažnosti, než aké sa už nachádza v súdnom spise. V právnom štáte nie je povinnosťou občana domáhať sa nápravy sťažnosťou tam, kde už existujú záväzné a vykonateľné rozhodnutia kompetenčného senátu, Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 242 ods. 1 prvej vety SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
9. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.
10. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
11. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
12. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania ustanovené pre daný druh žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť.
13. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných žalobách podľa SSP. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej, nejedná sa len o formálnu náležitosť.
14. Prílohy žaloby proti nečinnosti majú sčasti odlišnú povahu než prílohy prikladané žalobcami v konaniach o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 246.).
15. Správny súd v prejednávanom prípade nemal preukázané, že žalobca v konaní o jeho „Žiadosti o obnovu vyplácania starobného dôchodku od 22. 9. 2003“ z 1. februára 2026, adresovanej žalovanej, vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, keďže ani na výzvu súdu nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti na nečinnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), alebo vybavenie podnetu prokurátorom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, tak ako to vyžaduje § 246 ods. 2 SSP. V podaní zo dňa 18. júna 2026 žalobca explicitne uviedol, že nedisponuje iným oznámením o výsledku sťažnosti, než aké sa už nachádza v súdnom spise. V súdnom spise sa však oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom vo vzťahu k jeho žiadosti z 1. februára 2026 nenachádza. Pokiaľ žalobca v podaní z 18. júna 2026 poukazoval, že v danej veci podal sťažnosť dňa 4. januára 2026, táto sa zjavne nemôže vzťahovať k jeho žiadosti z 1. februára 2026, keďže sa nemohol sťažovať na nečinnosť vo vzťahu k žiadosti, ktorá ešte ani nebola podaná. Za oznámenie o výsledku vybavenia sťažnosti nemožno tiež považovať list žalovanej, ktorým vybavila samotnú žalobcovu žiadosť z 1. februára 2026, nakoľko nešlo o vybavenie sťažnosti na nečinnosť podľa zákona o sťažnostiach. Ako už bolo uvedené aj v uznesení tunajšieho súdu č. k. 17Sa/6/2026-13 z 8. júna 2026, ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach upravuje aj postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom) pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané.
16. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach, resp. podľa zákona o prokuratúre.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcu, ich náhradu jej však nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanej v tomto štádiu konania nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.