17Sas/12/2023
ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101462.1
- Súd
- Správny súd v Bratislave
- Sudca
- JUDr. Katarína Šmahovská
- IČS
- 0723101462
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 4. apríla 2022 na 190,80 eur mesačne. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobkyne 1. októbra 2020, pričom podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta z 20. apríla 2022 došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne a zvýšila sa jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj len „MPSVZČ“) zo 45 %, na 55 % od 4. apríla 2022. Vo vzťahu k spôsobu výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bola žalobkyňa odkázaná na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X z 22. marca 2022, v ktorom bolo uvedené podrobné vysvetlenie.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19. septembra 2022, v ktorom vyjadrila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu, lebo bola toho názoru, že neboli zohľadnené všetky jej ochorenia. K odvolaniu nepriložila žiadne ďalšie listiny (dôkazné prostriedky).
3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potvrdil prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej zo dňa 13. mája 2022 a stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
4. V odôvodnení zhrnul priebeh konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta dňa 22. novembra 2022, ktorý nevyhovel odvolaniu žalobkyne, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Ten posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20. júla 2023 a dospel k záveru, že posudky posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Komárno (správne má byť pobočka Galanta- pozn. správneho súdu) zo dňa 22. marca 2022 (správne má byť z 20. apríla 2022- pozn. správneho súdu) a 22. novembra 2022 boli vypracované podrobne a posudkovo správne a nebol zistený dôvod na ich zmenu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, písmena c) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia od 30 % do 45 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená naďalej na 55 % od 4. apríla 2022 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo teda preukázané, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej zvýšená zo 45 % na 55 % od 4. apríla 2022. Druhostupňový orgán skonštatoval, že suma invalidného dôchodku sa zvýšila, pretože v dôsledku zmeny zdravotného stavu došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 45 %. V rámci odvolacieho konania neboli predložené dôkazy, ktorými by bola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok.
II. Správna žaloba a jej dôvody
5. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa včas správnu žalobu v sociálnych veciach, adresovanú Mestskému súdu Bratislava IV, ktorý ju uznesením č.k. 41C/29/2023-17 z 3. novembra 2023 postúpil tunajšiemu súdu. V žalobe vyjadrila nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, lebo podľa jej názoru jej bolo zhodnotené len psychiatrické ochorenie a ochorenie chrbtice a nezhodnotili jej onkologické ochorenie, ako aj iné zdravotné problémy. Ďalej dala do pozornosti, že nemá zarátanú prácu v zahraničí od roku 2009 ako aj opatrovanie svojej matky, ktorú opatrovala od 1. januára 2016 do 12. februára 2017 a od 1. októbra 2019 do 10. apríla 2021, k čomu priložila k žalobe listiny.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 27. júna 2024 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, považujúc rozhodnutia oboch stupňov za vecne správne. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považovala za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením žalobkyne, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Poukázala, že žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná prezentovala názor, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
7. K novým námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, t. j. že jej nebola zohľadnená práca v zahraničí od roku 2009 a tiež, že jej nebola započítaná pre invalidný dôchodok starostlivosť o matku, ktorú opatrovala v období od 1. januára 2016 do 12. februára 2017 a od 1. októbra 2019 do 10. apríla 2021, žalovaná dala do pozornosti, že námietky nesúvisia s predmetom sporu, ktorým bolo posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho posúdenia a zvýšenie sumy prvostupňovým rozhodnutím žalovanej, ústredie. O zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. marca 2021, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a čl. 57 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 od 1. októbra 2020 v sume 143,10 eur mesačne. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku vyplýva, že žalobkyni bolo obdobie získané v zahraničí zhodnotené v období od 13. februára 2017 do 31. marca 2017 pod písmenom „J“ podľa medzinárodného formulára a obdobie starostlivosti o matku od 1. januára 2016 do 12. februára 2017 a od 1. októbra 2019 do 30. septembra 2020 pod písmenom “Z“, t. j. do dňa priznania invalidného dôchodku. V prípade, že žalobkyňa preukáže nové obdobia dôchodkového poistenia, resp. sumy vymeriavacích základov, má možnosť požiadať o ich zhodnotenie v osobitnom konaní žalovanú, ústredie v súlade s § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
8. Žalobkyňa v replike z 20. januára 2025 žiadala zarátať obdobie odpracované v zahraničí od 4. augusta 2009 do 22. októbra 2017. Zároveň vyjadrila nesúhlas s výškou invalidného dôchodku.
9. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne na výzvu a v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
13. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 199 ods. 3 zákona SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
19. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
20. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
21. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
22. Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
23. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
28. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
29. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
30. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
31. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
32. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
33. Podľa § 184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
34. Podľa § 184 ods. 5 druhej vety zákona o sociálnom poistení fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
35. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
36. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
37. Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
38. Podľa § 218 ods. 1 ZSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
39. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly V – Duševné choroby a poruchy správania, Položky 1 - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), písmeno a) stredne ťažké formy, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 30 % do 45 %.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
40. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
41. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
42. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. augusta 2023, ktorým v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu bola žalobkyni zvýšená suma invalidného dôchodku od 4. apríla 2022 na sumu 190,80 eur mesačne.
43. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 22. marca 2021 podľa § 70 ods.1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 1. októbra 2020 v sume 143,10 eur mesačne, kedy bola žalobkyňa uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Žalobkyňa dňa 4. apríla 2022 požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenie svojho zdravotného stavu, pričom jej bola v rámci tohto konania zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 55 % od 4. apríla 2022.
44. V žalobe žalobkyňa namietala posúdenie zdravotného stavu, ako aj nezarátané obdobia práce v zahraničí a opatrovania matky.
45. Správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie druhostupňového orgánu, ako aj pre prvostupňové rozhodnutie), a teda či boli tieto posudky jednoznačné, úplné, určité a presvedčivé, a to aj vo vzťahu k odôvodneniu dňa zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo tento deň je právne významný aj pre určenie dňa nároku na invalidný dôchodok vo vyššej sume.
46. Obdobne ako deň vzniku invalidity, aj určenie dňa zmeny (v danom prípade zhoršenia zdravotného stavu), je rozhodnou a pre danú vec relevantnou skutočnosťou, pričom spadá pod zdravotnú stránku konania o priznanie nároku na invalidný dôchodok. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).
47. Ku kvalitám vyžadovaných na posudky posudkových lekárov sa žiada tiež uviesť, že závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021).
48. Rozhodnutie prvostupňového orgánu z 13. mája 2022 vychádza z odborného posudku o invalidite z 20. apríla 2022, pričom v uvedenom posudku nie je dátum zmeny zhoršenia zdravotného stavu (resp. deň zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) nijak odôvodnený. V tejto súvislosti je v posudku len všeobecne konštatované, že invaliditu posudkový lekár zvyšuje dňom 4. apríla 2022, „čo je v súlade s predloženou zdravotnou dokumentáciou“.
49. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 22. novembra 2022 a 20. júla 2023, pričom aj v týchto posudkoch je k určeniu dňa zvýšenia miery schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť rovnako všeobecne konštatované, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo výške 55 % od 4. apríla 2022, „čo je v súlade s predloženou zdravotnou dokumentáciou“.
50. Z odborných posudkov posudkových lekárov teda vyplýva, že dátum zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je totožný s dátumom podania jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenia jej zdravotného stavu zo 4. apríla 2022, pričom táto skutočnosť nie je v žiadnom z posudkov ozrejmená, teda na základe čoho, prípadne akých lekárskych správ z odborných vyšetrení žalobkyne dospeli posudkoví lekári k záveru, že práve dňa 4. apríla
2022 došlo k zmene (zvýšeniu) jej MPSVZČ. Tieto pochybnosti o správnosti určenia dátumu zvýšenia tejto miery neodstránil ani posudkový lekár ústredia žalovanej, ktorý v posudku z 20. júla 2023 len zopakoval to, čo bolo uvedené v predchádzajúcich posudkoch posudkového lekára pobočky, avšak tiež neodôvodnil, prečo považuje tento dátum za rozhodujúci.
51. Správny súd konštatuje, že odborné posudky posudkových lekárov musia byť určité a presvedčivé aj v určení dňa zmeny zdravotného stavu, obdobne ako je to aj pri určení dátumu vzniku invalidity (pozri napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/241/2004 zo 16. novembra 2005). Tieto atribúty však nespĺňa ani jeden z posudkov posudkových lekárov na podklade ktorých boli následne vydané rozhodnutia vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni. Pritom práve deň zmeny (zvýšenie) miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má priamy dopad (je právne významný) na vznik nároku na vyšší invalidný dôchodok, a preto musí byť zistený čo najpresnejšie a následne musí byť odôvodnený. Preto aj dokazovanie o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dni tohto zhoršenia zdravotného stavu s priamym dopadom na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nevznikli pochybnosti.
52. Za daného stavu, ak posudky posudkových lekárov sú nedostatočne odôvodnené a následne, ak na podklade takýchto posudkov bolo napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, nie je možné takéto rozhodnutie považovať za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP a za preskúmateľné.
53. Správny súd sám nemôže nahrádzať činnosť správnych orgánov, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci. Určenie dňa zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne s priamym dopadom na zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je plne v kompetencii žalovanej (resp. posudkových lekárov), a preto súd nemôže sám uzavrieť, kedy k tomuto zhoršeniu došlo.
54. Ostatné námietky žalobkyne vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Pokiaľ žalobkyňa bola toho názoru, že jej nebolo zhodnotené onkologické ochorenie, správny súd k tomu vychádzajúc z posudkov posudkových lekárov, poukazuje, že posudkoví lekári zhodnotili aj lekárske správy z onkologického vyšetrenia (zo 16. februára 2021, 26. mája 2021, 16. júna 2021, 27. októbra 2021 a 22. februára 2022), pričom v posudku posudkový lekár sociálnej poisťovne, ústredia dostatočne ozrejmil, že „stav po vyoperovaní maternice a ľavého vaječníka pre dobre diferencovaný endometriálny adenokarcinóm s minimálnou inváziou do svaloviny tela maternice, bez nutnosti ďalšej onkologickej liečby, nemá už charakter rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má naďalej vplyv na celkovú výšku MPSVZČ. Nález je naďalej bez známok lokorecidívy v malej panve, bez vzdialených metastáz a zväčšených lymfatických uzlín v CT obraze to znamená = v dlhodobej remisii.“
55. Ako vyplýva z § 71 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia (v prípade žalobkyne za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené duševné choroby a poruchy správania), možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z posudkov vyplýva, že žalobkyni bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určená za rozhodujúce zdravotné postihnutie, zvýšená o maximálne možných 10 %. V tejto súvislosti nemožno posudkom posudkových lekárov nič vytknúť.
56. Taktiež pokiaľ žalobkyňa namietala nezhodnotenie všetkých dôb jej poistenia, k uvedenému správny súd poznamenáva, že predmetom prieskumu môže byť len to, čo bolo predmetom konania a rozhodovania pred správnym orgánom. V prejednávanom prípade bolo rozhodované žalovanou o žiadosti žalobkyne zo dňa 4. apríla 2022, ktorou žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenie svojho zdravotného stavu. V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že žalobkyňa bola povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu (§ 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), resp. bola povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení).
Inak povedané, ak bola žalobkyňa toho názoru, že jej neboli zhodnotené niektoré obdobia už v prvotnom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku z 22. marca 2021, mohla požiadať podľa § 112 zákona o sociálnom poistení o ich zhodnotenie, pričom však bola povinná tieto obdobia preukázať. Ako už bolo spomínané, správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy a je preň rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na predložené nové listinné dôkazy týkajúce sa správnosti započítaného obdobia dôchodkového poistenia preto súd už v štádiu súdneho prieskumu nemohol prihliadnuť.
57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods.1 písm. e), f) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
58. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne so zameraním sa na ustálenie a riadne odôvodnenie dňa zmeny (zhoršenia) zdravotného stavu žalobkyne, resp. dňa zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Ustálenie tohto dňa je totiž skutkovou otázkou, a preto musí (tento deň) korešpondovať s obsahom lekárskych správ založených v spise a nie s dňom podania žiadosti žalobkyňou o zvýšenie invalidného dôchodku. Zároveň posudok musí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý.
59. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).