17SaZ/4/2026

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v písomnom podaní (v rámci vyjadrenia k žalobe) zo dňa 12. júna 2026, doručeným tunajšiemu súdu totožného dňa. Uviedol, že žalobca bol vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Prezentoval názor, že priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom z dôvodu, že žalobca spáchal na území Slovenskej republiky trestný čin, za ktorý bol súdom riadne odsúdený a bol mu uložený trest podľa Trestného zákona. Poukázal, že žalobca konal v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, ale aj právnymi predpismi Európskej únie, nakoľko bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/27/2026 zo dňa 3. marca 2026 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa 360 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a písm. d) Trestného zákona a nebol mu uložený trest vyhostenia.

4. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

5. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia – to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len „závažná ujma“). Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu.

12. Pojem „závažná ujma“ alebo „vážny nenapraviteľný následok“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale aj optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného, príp. etablovaného sociálneho a pracovného života. V oblasti migračného práva nadobúda táto hrozba špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení bezprostredne otvára cestu k nútenému vycestovaniu cudzinca z územia Slovenskej republiky.

14. Zároveň súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, hoci to žalovaný namietal. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb. Správny súd si je vedomý, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania spáchaného závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a násilím podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 0T/27/2026 zo dňa 3. marca 2026, avšak nebol mu v trestnom konaní uložení trest vyhostenia. Zároveň bol žalobcovi v trestnom konaní uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Je teda zrejmé, že trestný súd vzhľadom na spáchaný skutok, osobu páchateľa, bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem nepovažoval za nutné a primerané uloženie trestu vyhostenia pre žalobcu, ani nariadenie probačného dohľadu nad správaním odsúdeného v skúšobnej dobe, resp. žalobcovi neuložil len nepodmienečný trest odňatia slobody. V súčasnosti je navyše počas skúšobnej doby žalobca ako odsúdený povinný viesť riadny život, inak trestný súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.