← Späť na vyhľadávanie
Okresný súd·Uznesenie·30.06.2026

19Ek/313/2025

ECLI:SK:OSBB:2026:6125224289.3

MeníZastavuje konanieZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Okresný súd Banská Bystrica
Sudca
Mgr. Silvia Turzová
IČS
6125224289

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C. a 2/ D. E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C., spol. práv. zast. Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 491 300, proti povinnej: D. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., práv. zast.: AKMK, s.r.o., so sídlom H. XX, XXX XX C., IČO: 36 859 061, o vymoženie nepeňažného nároku, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Erik Tóth, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213 EX 137/25, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/313/2025 zo dňa 08. 01. 2026, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/313/2025 zo dňa 08. 01. 2026 vydaného vyššou súdnou úradníčkou tak, že súd exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e podľa § 61k ods. 1 písm. a) v spojení s písm. d) Exekučného poriadku.

II. Súd výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/313/2025 zo dňa 08. 01. 2026 z r u š u j e a vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie v r a c i a vyššej súdnej úradníčky na nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/313/2025 zo dňa 08. 01. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že povinnosti uložené povinnej sú nepeňažnými povinnosťami špecifikovanými v exekučnom titule, pričom ide povinnosti rôzneho charakteru (komisívne aj omisívne), spočívajúce v zdržaní sa konania, strpení aj aktívnom konaní povinného. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že povinnosti jej uložené exekučným titulom splnila a plní. K námietke splnenia povinnosti povinnej vyššia súdna úradníčka uviedla, že z predložených dôkazov nemala za preukázané, že by povinná danú povinnosť splnila v rozsahu, ako jej bolo uložené exekučným titulom. Povinná musí svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na zastavenie riadne preukázať, k čomu v tomto prípade nedošlo a povinná tak neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju pri podanom návrhu na zastavenie exekúcie výlučne zaťažovalo. Z listín a dokumentov predložených povinným nemožno vyvodiť záver, že povinná si splnila a plní povinnosti tak, ako jej bola uložené exekučným titulom, a preto túto námietku povinnej vyššia súdna úradníčka vyhodnotila ako nedôvodnú. K námietke povinnej týkajúcej sa zúženia rozsahu vecného bremena uviedla, že v prejednávanej veci oprávnení disponujú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, ani inak zmenený, v dôsledku čoho tak exekučný súd nemôže bez relevantného právneho dôvodu oprávneným odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnení si v exekučnom konaní iba uplatňujú právo priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré im nebolo splnené dobrovoľne, t. j. realizujú svoje právo. Pri rozhodovaní vyššia súdna úradníčka vychádzala z dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení, a dospela k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto vyššia súdna úradníčka návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky povinná v zákonom stanovenej lehote podala dňa 28. 01. 2026 sťažnosť. Nesúhlasila so záverom, že neuniesla dôkazné bremeno. Povinná sa do dnešného dňa nemala možnosť oboznámiť s návrhom oprávnených na vykonanie exekúcie. Povinná sa u povereného exekútora (pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie) dožadovala nahliadnutia do spisu, pričom súdny exekútor jej návrh oprávnených nepredložil. Povinná má za to, že je vylúčené pri exekúcií na nepeňažné plnenie preukázať plnenie si povinnosti bez vedomia toho, čo bolo predmetom návrhu na vykonanie exekúcie. Dodržiavanie povinností z exekučného titulu nemožno preukázať súdu nejakou aktívnou činnosťou. Špecifickosť exekúcie na nepeňažné plnenie však zaťažuje dôkazným bremenom v prvom rade oprávnených. Oprávnení, ako to vyplýva z Upovedomenia o začatí exekúcie, navrhli exekúciu celého exekučného titulu vo všetkých výrokoch. Ich povinnosťou bolo teda nepochybne preukázať, v čom resp. akým konaním sa mala povinná dopustiť porušenia každej jednotlivej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že oprávnení v návrhu tvrdili porušenie výlučne k jedinej povinnosti v zmysle výroku I. exekučného titulu (obmedzovanie prechodu a prejazdu). Oprávnení navrhovali vykonať exekučný titul v celom rozsahu (v rozsahu všetkých výrokov), a preto minimálne v rozsahu ostatných výrokov neuniesli dôkazné bremeno.

Ak teda má existovať dôkazné bremeno na strane povinnej, jemu nepochybne predchádzalo dôkazné bremeno oprávnených preukazovať konanie povinnej, ktorým sa mala dopustiť porušenia (všetkých) povinností z exekučného titulu. Neunesenie dôkazného bremena oprávnených znamená, že exekúcia vôbec nemala

začať. Povinná je toho názoru, že nedoručením návrhu na vykonanie exekúcie a ani ďalších podaní oprávnených jej bola celkom odňatá možnosť brániť sa v začatom exekučnom konaní. Takýto postup je teda v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorá sa subsidiárne uplatňuje aj v exekučnom

konaní. Napadnuté uznesenie súdu považuje tiež za nesprávne aj preto, že už v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28. 05. 2025 riadne osvedčila (aj fotodokumentáciou), že žiadna okolnosť ktorou by sa dopúšťala porušovania povinností z exekučného titulu, neexistuje. Bez vedomia skutočností, na ktorých základe mal exekučný súd za preukázané akékoľvek porušenie povinností povinnej nie je možné inak osvedčiť, že povinná exekučný titul plní (ak je teda tvrdenie povinnej, že povinnosti plní nedostačujúce). K plneniu povinností z exekučného titulu uviedla, že pokiaľ ide o povinnosť uloženú výrokom I. exekučného titulu, ktorá sa vzťahuje na celú výmeru parc. č. 4977/1 a parc. č. 4977/2 (ďalej spolu aj ako „zaťažené pozemky“), povinná oprávneným nijakým spôsobom nenarúša a už vôbec neohrozuje ich právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami. Povinná ako vlastníčka nehnuteľností dotknutých povinnosťami z exekučného titulu na nich bežne hospodári, prechádza po nich peši ako aj motorovými vozidlami. Ide teda o bežné právne užívanie svojej nehnuteľnosti. Exekučný titul – neodkladné opatrenie

nemožno vnímať ako (ad absurdum) formu vyprázdnenia práv vlastníka nehnuteľností. Povinná pri užívaní pozemku sezónne sadí plodiny, kosí pozemok a vykonáva ďalšie bežné a obvyklé činnosti. Extrémny výklad uvedeného výroku exekučného titulu by znamenal, že povinná nemôže konať ani len bežné hospodárenie a pohyb po vlastných nehnuteľnostiach. Ak teda žalobkyňa pri užívaní svojho vlastníctva v nejakej situácií jednotlivo, krátkodobo alebo čiastočne pozdržala žalovaných napr. pri odchode autom z ich nehnuteľností, toto nemožno považovať za porušovanie povinnosti z exekučného titulu. Oprávnení a povinní užívajú jednu spoločnú cestu a je prirodzené, že sa budú pri bežnej prevádzke a pri bežných činnostiach navzájom krátkodobo obmedzovať. Vo vzťahu k povinnosti uloženej vo výroku II. exekučného titulu povinná uvádza, že oprávnení už od roku 2023 disponujú kľúčmi od brány a ich prechod cez bránu nie je ničím obmedzený. Povinná ich v prechode žiadnym spôsobom neobmedzuje a v prechode či prejazde oprávneným nebráni. Povinná umiestnila už v roku 2023 na bránu zámok, od ktorého majú oprávnení kľúče a tak neobmedzený prechod cez zaťažené pozemky.

Povinnosť uložená vo výroku III. exekučného titulu, je opäť omisívnou povinnosťou. Na tomto mieste preto povinná uvádza, že nevykonávala a nevykonáva žiadne stavebné práce či činnosti, ktoré by sťažovali prechod a prejazd oprávneným. Rovnako povinnosť strpieť umiestnenie poštovej schránky, menovky s číslom a domového zvončeka podľa výroku IV. exekučného titulu je povinnosťou, ktorú si povinná plní.

Oprávnení si však zvonček po dlhú dobu aj napriek existencií exekučného titulu nezriadili. Dôkazom o umiestnení schránky je fotodokumentácia, ktorú má súd k dispozícií, keďže bola prílohou č. 4 návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 28. 05. 2025. Ohľadom povinnosti vyplývajúcej z výroku V. exekučného titulu, na vodovodnom potrubí, plynovom potrubím, či elektrickom vedení nevznikla žiadna porucha a povinná oprávneným nikdy nijakým spôsobom nebránila a ani nebráni v odstraňovaní takýchto porúch.

Zhrňujúc uvedené, žalovaná riadne plnila a plní povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu. Ku konkrétnym námietkam oprávnených, ktoré uviedli v návrhu na exekúciu sa povinná vyjadruje v ďalšej časti tejto sťažnosti. Ďalej povinná poukázala na to, že na Okresnom súde Nitra je vedené konanie o zrušenie neodkladného opatrenia so sp. zn. 9C/69/2025. K bráneniu v prejazde uviedla, že uvedené sa týkalo hádky medzi povinnou, jej synom a oprávnenými. na Okresnom súde Nitra aj konanie o zrušenie neodkladného opatrenia so sp. zn. 9C/69/2025. Spúšťačom celej hádky bolo neuzamykanie

brány. Povinná však jednoznačne odmieta, že by fyzicky bránila odchodu oprávnených. Fotografie môžu zobrazovať statickú informáciu, nemožno z nej však dovodiť, že by naozaj povinná bránila v prejazde. Je však pravdou, že v čase konfrontácie sa povinná so synom pohybovali v blízkosti spoločnej

cesty. Oprávnení naopak s vozidlom stál a bol aktívne zapojený do tejto hádky. Uvedenú argumentáciu bránením v prejazde preto považujeme za celkom účelovú. K tvrdenému kladeniu prekážok do cesty oprávneným uviedla, že že na svojich nehnuteľnostiach (dotknutých neodkladným opatrením) bežne hospodári, sadí, okopáva, pričom na tieto účely čas od času potrebuje využívať aj ďalšie nástroje. Povinná si nie je vedomá toho, že by fúrik ponechala tak, že by prekážal v prechode a prejazde. Povinná nemá žiaden úmysel klásť takéto prekážky. Napokon ak by mala povinná skutočný záujem zamedziť alebo naozaj sťažiť prechod oprávnených, konala by inak. Povinná fúrik užívala iba za účelom hospodárenia a udržiavania svojho pozemku, nie s akýmkoľvek zámerom zamedzovať žalovaným v prejazde. Rovnako v konaní 9C/69/2025 spomínaný drevený kolík nie je predsa prekážkou prechodu peši alebo prejazdu, keďže ten sa dlhodobo a nesporne užíva len cez spoločnú cestu – betónové koľaje a nie mimo nich. Vzhľadom na pomerne napätým vzťahom, povinná nevylučuje ani manipuláciu s

fúrikom (a ďalšími tvrdenými prekážkami) zo strany oprávnených, s cieľom navodiť dojem opakovaných porušovaní exekučného titulu povinnou. Navyše v prípade oboch týchto tzv. prekážok ide o veľmi ľahko manipulovateľné predmety. Oprávneným nič nebránilo v tom, aby využili svoje právo prechodu a napr. fúrik odsunuli tak, aby im teda v následnom prejazde neprekážal. Takéto riešenie situácie by bolo prirodzené, avšak oprávnení opakovane využívajú takéto jednorazové okolnosti za účelom vytvoriť obraz o akýchsi zákerných praktikách povinnej využívajúc ich na osvedčenie potreby tejto exekúcie. Povinná na odstránenie týchto predmetov nikdy nebola vyzývaná. Od kedy sa však dozvedela (doručením vyjadrenia oprávnených/žalobcov v konaní 9C/69/2025) predmety, ktoré mali oprávneným prekážať, odstránila. Ako už povinná v tejto sťažnosti uviedla, vydaný exekučný titul predsa neslúži na vyprázdnenie jej vlastníckeho práva. Povinná síce nemá obmedzovať prechod a prejazd oprávnených, to však neznamená, že v čase, keď žalobcovia právo prechodu a prejazdu nevyužívajú, nemôže sa

na svojich pozemkoch dotknutých exekučným titulom pohybovať, užívať ich, hospodáriť na nich a podobne. Zhrňujúc uvedené, povinná nikdy žiadnu úmyselnú a neodstrániteľnú prekážku, ktorá by oprávnených obmedzovala v prechode a prejazde na dotknutých nehnuteľnostiach, nenechala.

Ak aj k nejakým situáciám došlo, išlo vždy o ojedinelé incidenty, ktoré nemožno považovať za úmyselné a ani za skutočné, objektívne obmedzovanie prechodu a prejazdu. Oprávnení povinnú pred iniciovaním exekúcie, ako aj počas jej trvania nijak nevyzývali na odstránenie akýchkoľvek prekážok, preto povinná vníma ich kroky ako účelové. Oprávnení aj v súčasnosti plne využívajú spoločnú cestu na prechod a prejazd. Nie sú povinnou nijak obmedzovaní, pričom je potrebné brať v úvahu, že spoločná cesta je vskutku využívaná aj oprávnenými a aj povinnou. Táto cesta je jediným prístupom pre oprávnených aj povinnú a je prirodzené, že pri takomto type užívania môže dôjsť k vzájomným obmedzeniam.

Jedným z ďalších údajných konaní, ktoré podľa tvrdení oprávnených mala povinná urobiť, je odpílená haspra brány (kolík do ktorého sa zabezpečí brána, aby sa nehýbala napr. v prípade vetra). Toto tvrdenie povinná opäť popiera. Ak by povinná chcela oprávnených poškodiť jej odpílením, sama by sa vystavila presne rovnakému, ak nie väčšiemu riziku, ako popisujú vo svojom vyjadrení, pričom v okolí brány sú len veci v jej vlastníctve, ktoré by mohli byť akokoľvek ohrozené tvrdeným rizikom oprávnených.

Napokon ani nie je zrejmé, aký súvis má tvrdená odpílená haspra/zabezpečovací kolík s plnením povinností z exekučného titulu. S ohľadom na všetky doteraz uvedené skutkové okolnosti, povinná má za to, že nedošlo k žiadnemu skutočnému obmedzovaniu akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Jednotlivé incidenty, ktoré popisujú oprávnení nemajú povahu reálneho obmedzenia, sťaženia či narúšania práva prechodu oprávnených, a preto neexistoval a ani neexistuje dôvod vedenia tejto exekúcie. Povinná opätovne poukazuje na to, že prvýkrát sa o skutkových tvrdeniach oprávnených v tomto konaní dozvedela až z napadnutého uznesenia a preto sa vyjadrila len k tým skutočnostiam, o ktorých mala vedomosť, keďže jej žiadne z písomných podaní oprávnených v tomto konaní neboli doručené a nemala možnosť sa s nimi ani inak oboznámiť.

3. Oprávnení vo vyjadrení zo dňa 12. 02. 2026 k podanej sťažnosti uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú s napadnutým uznesením exekučného súdu. Opra´vneni´ zasta´vaju´ na´zor, zˇe v pri ´pade na´vrhu na zacˇatie exeku´cie tento nemožno posudzovať v absolu´tnom vy´zname v su´vislosti s kontradikto´rnosťou konania podľa civilne´ho ko´dexu. V zmysle § 49 ods. 1 pi´sm. a) exekucˇne ´ho poriadku „Po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť.“ Ak by exeku´tor dorucˇoval na´vrh na zacˇatie exeku´cie povinnej, hrozilo by zmarenie exeku´cie, preto prvy´ procesny´ u´kon, ktory´ smeruje vocˇi povinnému po zacˇati´ exekucˇne´ho konania je upovedomenie o zacˇati´ exeku´cie. Za´rovenˇ va´hu treba priznať i exekucˇne´mu su´du, v ktore´ho vy´slovnej pra´vomoci je po obsahovej a forma´lnej stra´nke posudzovať na´vrh na vykonanie exeku´cie. Opra´vneni´ zasta´vaju´ na´zor, zˇe do^kazne´

bremeno zaťazˇuje v danom pri´pade v exekucˇnom konani´ povinne´ho, cˇizˇe predovsˇetky´m povinny´ musi´ su´du preuka´zať u´plne´ splnenie ulozˇenej povinnosti, pricˇom do^sledky neunesenia do^kazne ´ho bremena nemo^zˇe niesť v tomto pri´pade opra´vneny´. Vy´sledkom toho, zˇe opra´vneni´ osvedcˇili dobrovoľne´ neplnenie povinnosti povinnou je skutocˇnosť, zˇe su´d vyhovel na´vrhu na vykonanie exeku ´cie a vydal upovedomenie o vydani´ poverenia na vykonanie exeku´cie. Nemozˇno uvazˇovať o tom, zˇe naopak opra´vneni´ neuniesli do^kazne´ bremeno. Pri podani´ na´vrhu na vykonanie exeku´cie, ako i pri vyjadreni´ k zastaveniu exeku´cie zo dnˇa 04.07.2025 a doplnenia vyjadrenia zo dnˇa 24.10.2025 opra´vneni´ opa¨tovne preuka´zali su´du porusˇovanie povinnosti povinnou v zmysle exekucˇne´ho

titulu. Rovnako je nutne´ uviesť, zˇe v pri´pade ak by na´vrh opra´vneny´ch bol nedo^vodny´, nevedeli by patricˇny´m spo^sobom preuka´zať neusta´le porusˇovanie povinnosti. Tvrdenia povinnej o plneni ´ exekucˇne´ho titulu nemozˇno povazˇovať za pravdive´, pretozˇe povinna´ toho cˇasu neusta´le neresˇpektuje exekucˇny´ titul, cˇo opra´vneni´ preukazuju´ nizˇsˇie uvedeny´m.

Konanie povinnej je v prvom rade permanentne´ho charakteru. Napri´klad, pri doda´vke sprchove´ho ku´tu opra´vneny ´ch dosˇlo pri cu´vani´ u´zˇitkove´ho vozidla zo strany vodicˇa k neu´myselne´mu kontaktu spa¨tne´ho zrkadla so stromom, ktory´ bol vysadeny´ povinnou a ktory´ v celom rozsahu zrejme zasahuje do vecne ´ho bremena najmenej rozpi´naju´cimi sa kona´rmi. K obdobne´mu kontaktu stromu s cˇasťou karose ´rie u´zˇitkove´ho vozidla dosˇlo pri dodani´ sedacˇky predajcom na´bytku a bytovy´ch doplnkov.

Aj pracovni´k uskutocˇnˇuju´ci u´pravu na pri´stresˇku opra´vneny´ch nechcene zaprel spa¨tny´m zrkadlom o kona´re stromu. Taktiezˇ ďalsˇi´ rodinny´ pri´slusˇni´k opra´vneny´ch opakovane poukazoval na to, zˇe predmetny´ priestor je stiesneny´ a mane´vrovanie s vozidlami je tam objekti´vne sťazˇene´, pricˇom z uvedene´ho do^vodu sa vodicˇi snazˇia nielen cu´vať, ale i precha´dzať vo^bec s vozidlami maxima ´lnou obozretnosťou k nehnuteľnosti vo vlastni´ctve opra´vneny´ch, aby nedosˇlo k posˇkodeniu ich vozidiel. Ďalej oprávnení opísali incident s odpratávaním snehu. Konštatovali, že spra´vanie povinnej ma ´ dlhodobo konfliktny´, u´cˇelovy´ a sˇikano´zny charakter, pricˇom jej konanie je objekti´vne spo^sobile´ obmedzovať opra´vneny´ch v riadnom a nerusˇenom uzˇi´vani´ ich nehnuteľnosti, ako aj v pri´stupe k nej. Povinna´ neusta´le u´myselne vytva´ra preka´zˇky, nepreuka´zala zˇiadnu zmenu skutkovy´ch okolnosti´, ktora´ by odo^vodnˇovala zastavenie predmetnej exeku´cie. Nie je preto pravdou, zˇe opra´vneni´ riadne

a nerusˇene vyuzˇi´vaju´ vecne´ bremeno.

4. Podaním zo dňa 09. 03. 2026 oprávnení doplnili vyjadrenie, v ktorom uviedli, že na pri´slusˇnom Okresnom su´de Nitra podali na´vrh na nariadenie neodkladne´ho opatrenia, ktory´m zˇiadali, aby su´d ulozˇil zˇalovanej povinnosť odstra´niť vsˇetky preka´zˇky, ktore´ zasahuju´ do rozsahu vecne ´ho bremena a ktore´ objekti´vne sťazˇuju´alebo znemozˇnˇuju´nerusˇeny´a bezpecˇny´prechod pesˇi a prejazd osobny´mi, u´zˇitkovy´mi a na´kladny´mi motorovy´mi vozidlami tak aby zˇalobcom bol umozˇneny´ nerusˇeny´ prechod a prejazd. Za´rovenˇ zˇiadali, aby su´d ulozˇil zˇalovanej povinnosť zdrzˇať sa aky´chkoľvek u´konov smeruju´cich k zuzˇovaniu, sťazˇovaniu alebo znemozˇnˇovaniu uzˇi ´vania vecne´ho bremena, ktore´ spocˇi´va v pra´ve prechodu a prejazdu tak, aby zˇalobcom bol umozˇneny´ nerusˇeny´ prechod a prejazd, a to vsˇetko v rozsahu vymedzene´ho v zmysle Geometricke ´ho pla´nu cˇ. 53988914- 205/2023 zo dnˇa 15. 05. 2024 na vyznacˇenie pra´va prechodu a prejazdu parc. cˇ. 4977/1, /2, ktory´ bol vyhotoveny´ I. F. D. – J., C. XXX/XX, XXX XX C., ICˇO: 53 988 914, autorizacˇne overeny´m D. B. K. dnˇa 15. 05. 2024, u´radne overeny´m Ing. Janou Megyesyovou, pracovni´cˇkou Okresne´ho u´radu Nitra, katastra´lny odbor, dnˇa 23. 08. 2024 pod cˇ. G1-166. Pri ´slusˇny´ Okresny´ su´d Nitra bohuzˇiaľ neodkladne´ opatrenie na na´vrh opra´vneny´ch nevydal a na´vrh opra´vneny´ch uzneseni´m zo dnˇa 26. 02. 2026 sp. zn. 14C/10/2026 zamietol. V tejto súvislosti opra ´vneni´ odkázali na bod 19. odo^vodnenia uznesenia su´du. Toho cˇasu sta´le plati´, zˇe opra´vneny´m nie je umozˇnene´ vyuzˇi´vať vecne´ bremeno v celom rozsahu a za´rovenˇ povinna´ neplni´ dobrovoľne svoju povinnosť vyply´vaju´cu zo sta´le platne´ho neodkladne´ho opatrenia sp. zn. 8C/58/2023. Do prejazdového priestoru zasahujú najmä vysadené stromy a dreviny, ktoré obmedzujú a sťažujú prejazd motorových vozidiel, a preto oprávnení navrhujú, aby exekučný súd povinnej uložil povinnosť zabezpečiť ich odstránenie, resp. vykonať takú úpravu vegetácie, aby nedochádzalo k zásahu do prejazdového profilu a k obmedzovaniu výkonu práv z vecného bremena.

5. Podaním zo dňa 13. 03. 2026 na vyjadrenie oprávnených reagovala povinná, ktorá opätovne namietala nedoručenie návrhu na vykonanie exekúcie, a teda bolo porušené jej právo oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré viedli súd k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie na účely podania návrhu na zastavenie exekúcie.

Pokiaľ ide o okolnosti, z ktorých mal súd za preukázané, že sú dôvody na začatie exekúcie, povinná pripomína, že sa neodkladné opatrenie týka prechodu a prejazdu po ceste, ktorá je spoločne užívaná oprávnenými aj povinnou a preto určitým stretom nevyhnutne dôjde.

Tak, ako oprávnení odvíjajú svoje právo prechodu od existujúceho vecného bremena a v tomto prípade aj vydaného exekučného titulu, povinná je taktiež oprávnená užívať túto cestu titulom jej vlastníckeho práva. Dôsledkom vydaného neodkladného opatrenia – exekučného titulu predsa nie je a ani nemôže byť vyprázdnenie obsahu vlastníckeho práva žalobkyne. Ak má osvedčovať obmedzovanie to, že sa povinná v nejakom čase mala nachádzať na ceste, ktorú užívajú oprávnení a aj povinná, a to na podklade nejakej fotografie, toto predsa nemôže osvedčovať, že aj skutočne k akémukoľvek obmedzeniu došlo (alebo že trvá). Povinná má za to, že exekúcia nemala byť vôbec začatá a to ani len vo vzťahu k výroku I. exekučného titulu a vôbec nie vo vzťahu k ostatným výrokom. Podstatou argumentácie povinnej je, že nie je možné brániť sa v exekúcií na nepeňažné plnenie (návrhom na zastavenie exekúcie), ktoré spočíva v omisívnych povinnostiach, ak nevie, akých porušení sa mala dopustiť, ba dokonca ani len to, ku ktorému z výrokov exekučného titulu sa má vyjadrovať. Povinná na svoju obranu predložila

videozáznamy zaznamenávajúce bezproblémový, ničím nenarušený a neobmedzený prechod a prejazd oprávnených pred začiatkom exekučného konania ako aj po začatí. Videozáznam 1 preukazuje, že existoval bezproblémový prechod v období pred začatím exekučného konania. Videozáznamy 2 – 4

preukazujú, že v súčasnosti neexistuje absolútne žiadna prekážka prechodu a prejazdu oprávnených. Oprávnení vždy prechádzali a naďalej bez obmedzenia realizujú prechod a prejazd po spoločne užívanej ceste a užívajú spoločnú cestu tak, ako aj povinná. Javí sa však mimoriadne nespravodlivé, ak samotná prítomnosť povinnej na spoločnej ceste by mala osvedčovať porušenie exekučného titulu a má byť predpokladom pre začatie exekúcie. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, ktoré smerujú k tomu, že akési tretie osoby údajne mohli mať problém v prechode po spoločnej ceste a podobne, tieto informácie povinná odmieta a považuje ich do veľkej miery za irelevantné.

Sama žalovaná disponuje niekoľkými videozáznamami, na ktorých sa nachádzajú vozidlá návštev oprávnených (a teda iných osôb ako osôb žijúcich v dome oprávnených) ktoré komfortne a pomerne rýchlo prechádzajú cez spoločnú cestu. Jedným z týchto vozidiel bolo dokonca úžitkové vozidlo. Ďalej sa vyjadrila i k odpratávaniu snehu. Zhrňujúc uvedené, oprávnení ničím nepreukázali, že došlo ku skutočným obmedzeniam v ich práve prechodu a prejazdu, pričom ani nové skutočnosti, ktoré uvádzajú nemožno považovať za akékoľvek

obmedzenie. Ak však o niečom svedčia, tak je to dlhodobo konfliktná situácia medzi stranami, ktorá je v postupnom riešení v iných súdnych konaniach. Povinná má za to, že aj toto konanie má byť prostriedkom ako povinnej privodiť negatívny dôsledok. Zhrnutím vyššie uvedených skutočností má povinná za to, že exekučné konanie v predmetnej veci je nedôvodné a procesne neudržateľné.

Oprávnení neosvedčili reálne porušenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a to ani vo vzťahu k výroku, podľa ktorého sa povinná musí zdržať akéhokoľvek obmedzenia prechodu a prejazdu a už vôbec nie k ostatným. K žiadnemu obmedzeniu, narušeniu alebo ohrozeniu výkonu práva prechodu a prejazdu oprávnenými nikdy nedošlo a už vôbec nemožno tvrdiť že nejaké obmedzenie trvá alebo k nemu v rámci tohto

exekučného konania dochádza.

6. Podaním zo dňa 11. 05. 2026 oprávnení doplnili vyjadrenie a uviedli, že mimosúdna komunikácia medzi stranami sporu neviedla k dohode, a to aj napriek snahe oprávnených vyriešiť spor zmierne. Povinná sa zrejme nemieni zdržať doterajších zásahov do vecného bremena spočívajúcich v bránení oprávneným v jeho využívaní ani zabezpečiť reálnu možnosť využitia celého jeho rozsahu podľa súdneho rozhodnutia, ktorým vecné bremeno obmedzil a určil jeho rozsah. Povinná jednoducho rozhodnutie súdu nerešpektuje, v rozpore s ním uvádza, že oprávneným rozsah, ktorý ona sama určila, postačuje. Oprávnení však na tomto mieste znova opakujú, že prejazdový profil je zúžený len na betónové koľaje široké 225 cm, pričom tento sa neustále dlhodobo zužuje a situácia sa postupne zhoršuje, keďže vysadené dreviny, stromy a rôzne kríky majú tendenciu rozrastať sa. Oprávnení exekučnému súdu už zaslali niekoľko videonahrávok a preto na tomto mieste zasielajú ďalšie video, na ktorom je jasne viditeľné, že prejazdový profil je čoraz užší a prechod motorovými vozidlami je čoraz viac náročnejší. Oprávnení zároveň uvádzajú, že do prejazdového priestoru zasahujú najmä vysadené stromy a dreviny, ktoré obmedzujú a sťažujú prejazd motorových vozidiel a preto navrhujú, aby exekučný súd povinnej uložil povinnosť zabezpečiť ich odstránenie, resp. vykonať takú úpravu vegetácie, aby nedochádzalo k zásahu do prejazdového profilu a k obmedzovaniu výkonu práv z vecného bremena. Príjazdová cesta je jednoducho úzka na bezpečný prejazd motorovým vozidlom, a skutočnosti, že povinná má v časti vyznačenej vecným bremeno vysadené rôzne dreviny a zároveň odkopanú pôdu tak, že v prípade čo i len menšieho nesprávneho pohybu motorové vozidlo zíde kolesom do tejto časti, celú skutočnosť len objektívne zhoršujú. V danom prípade oprávnených je reálna šírka prejazdu výrazne nižšia – približne 2,25 m. Takýto rozmer príjazdovej cesty objektívne neumožňuje bezpečný prejazd vozidiel štandardných rozmerov, pričom pre vozidlá záchranných zložiek (najmä hasičských vozidiel) je prejazd naozaj nemožný. Takýto stav nespĺňa ani minimálne zákonné a technické požiadavky. Zároveň ide o stav, ktorý znemožňuje bezpečný a riadny výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle platné geometrického plánu. Je potrebné zdôrazniť, že právne relevantná je tzv. „trvale voľná šírka“ komunikácie, teda skutočný, reálne kedykoľvek využiteľný priestor na prejazd bez prekážok, ako sú napríklad porasty, ploty alebo iné objekty. V súčasnosti tento priestor nezodpovedá požiadavkám právnych predpisov ani účelu, na ktorý bolo vecné bremeno zriadené. Oprávnení doložili fotografické snímky v digitálnej podobe, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že rozsah vecného bremena je obmedzený len na betónové koľaje, ktorých šírka je približne 2,25 m (prečnievajúcimi konármi je miestami reálne využiteľná šírka ani nie 2 metrov). Vykonané merania nielen šírky koľají boli fotograficky zdokumentované a predložené súdu, obrazové snímky možno priblížiť v počítači.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

13. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že podaná sťažnosť je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil.

15. V prvom rade k námietke povinnej, že nedoručením návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších podaní oprávnených bola povinnej celkom odňatá možnosť brániť sa v začatom exekučnom konaní, ktorý postup je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, ktorá sa subsidiárne uplatňuje aj v exekučnom konaní, súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že Exekučný poriadok nepredpokladá doručenie návrhu na vykonanie exekúcie povinnej. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17. 01. 2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Exekučný súd nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať návrh na vykonanie exekúcie povinnej. Zároveň, súd prvej inštancie musí nevyhnutne poukázať i na to, že povinná sa s návrhom na vykonanie exekúcie a ďalšími listinami predloženými oprávnenými mohla oboznámiť nazretím do elektronického súdneho spisu (pokiaľ jej žiadosti nevyhovel súdny exekútor, mohla sa obrátiť priamo na exekučný súd), a teda jej nebola celkom odňatá možnosť sa relevantne brániť voči začatej exekúcie, čo naznačuje i obsah ňou podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Svoju obranu následne mohla rozvinúť i rozvinula v rámci sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky (ak aj v následnom vyjadrení), pričom jej obranou sa sťažnostný súd vecne zaoberal. Súd prvej inštancie preto na podklade tvrdení povinnej nezistil v postupe súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, žiadne také procesné pochybenie, ktoré by mohlo viesť k porušeniu práva povinnej na spravodlivý proces a bolo by tak dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia.

16. K meritu veci sťažnostný súd poukazuje úvodom sumarizuje, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 02. 2025 sa oprávnení voči povinnej domáhajú vymoženia nepeňažné plnenia na podklade uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/58/2023 – 52 zo dňa 18. 07. 2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24. 07. 2023 (ďalej aj ako „exekučný titul“), a to v rozsahu povinností: - povinnosť č. 1.: „Súd ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá ohrozuje alebo narúša právo žalobcov prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. 4977/1 orná pôda o výmere 209 m2 a parc. č. 4977/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., vyplývajúce z vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX a povinnosť umožniť voľný prechod a prejazd žalobcom cez tieto nehnuteľnosti.“ - povinnosť č. 2.: „Súd ukladá žalovanej povinnosť vydať žalobcom kľúče od všetkých zámkov na bráne postavenej na pozemku parc. č. 4977/1 zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie C..“ - povinnosť č. 3.: „Súd ukladá žalovanej povinnosť zdržať stavebných prác, činností alebo úprav na pozemku parc. č. 4977/1 a parc. č. 4977/2 zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie C., ktoré by sťažovali žalobcom prechod peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez tieto pozemky a povinnosť zdržať sa konania, ktorým by kládla prekážky spôsobujúce sťaženie prechodu a prejazdu žalobcom.“ - povinnosť č. 4.: „Súd ukladá žalovanej povinnosť strpieť umiestnenie poštovej schránky, menovky s číslom a domového zvončeka žalobcov na bráne postavenej na pozemku parc. č. 4977/1 zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie C..“ - povinnosť č. 5.: „Súd ukladá žalovanej povinnosť strpieť vykonanie potrebných prác v nevyhnutnom rozsahu pri odstraňovaní poruchy vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického vedenia bezprostredne týkajúceho sa rodinného domu súp. č. 1117 a parcely č. 4977/3 zapísaných na LV. č. XXXX pre katastrálne územie C., vedúcich cez pozemky žalovanej parc. č. 4977/1 a č. 4977/2.“ Návrh na vykonanie exekúcie oprávnení odôvodnili incidentom zo dňa 09. 01. 2025, kedy mala povinná so synom brániť oprávnenému 1/ v prejazde motorovým vozidlom cez dotknutý pozemok. K uvedenému predložili fotografiu.

17. Včas podaným návrhom na zastavenie exekúcie sa povinná domáhala zastavenia exekúcie z dôvodu, že exekučný titul neporušila a uložené povinnosti splnila ešte pred začatím exekúcie. Na uvedenom zotrvala aj v rámci podanej sťažnosti.

18. Z vykonaného dokazovania, overením vo verejne dostupnom registri anonymizovaných rozhodnutí, bolo tiež zistené, že po začatí exekúcie došlo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/98/2023 zo dňa 09. 10. 2024, právoplatným dňa 25. 03. 2025, k obmedzeniu vecného bremena oprávnených tak, že súd vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez p.č. 4977/1, 4977/2 v celom rozsahu v prospech vlastníkov p.č. 4977/3 a rodinného domu s.č. 1117, zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12. 09. 2007 v znení dodatku zo dňa 12. 10. 2007, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C., obec Nitra, okres Nitra podľa G. XXXX/XXXX zo dňa 17. 12. 2007 – 3814/2007, obmedzil v rozsahu zakreslenom v Geometrickom pláne č. 53988914 – 205/2023 zo dňa 15. 05. 2024 vyhotovenom vyhotoviteľom I. F. D. – J., C. XXX/XX, XXX XX C., IČO: 53 988 914, autorizačne overeným D. B. L. dňa 15. 05. 2024, úradne overenom D. M. A., pracovníčkou Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, dňa 23. 08. 2024 pod číslom G1-166/2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

19. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinnej, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka nesprávne posúdila otázku existencie dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka exekučného konania vzhľadom na charakter jednotlivých vymáhaných nepeňažných povinností, a tým aj nesprávne vyhodnotila dôvodnosť začatia a vedenia exekúcie.

20. Treba poukázať na to, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné uznesenie súdu o neodkladnom opatrení, ktorým boli povinnej uložené viaceré povinnosti špecifikované vo výroku rozhodnutia. Oprávnenými predložené uznesenie predstavuje materiálne i formálne vykonateľný exekučný titul, ktorý je zmysle § 228 CSP záväzný pre strany ako aj pre všetky orgány verejnej moci nehovoriac o exekučnom súde. Tiež je potrebné poukázať na to, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

21. Ako z predloženého exekučného titulu vyplýva, povinnej bolo uložené plnenie viacerých nepeňažných povinností komisívneho i omisívneho charakteru, čo determinovalo posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie a posudzovanie dôvodnosti začatia exekúcie vo vzťahu k jednotlivým povinnostiam uloženým exekučným titulom. Vo vzťahu k povinnostiam č. 2, č. 4 a č. 5, vychádzajúc z návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších vyjadrení oprávnených, súd prvej inštancie dospel k záveru, že splnenie uvedených povinností resp. ich neporušenie nebolo medzi účastníkmi v konečnom dôsledku sporné. Samotní oprávnení totiž v priebehu celého konania nenamietali nesplnenie (nerešpektovanie) týchto povinností, konkrétne nenamietali, že by im povinná nevydala kľúče od všetkých zámkov na bráne (povinnosť č. 2), nenamietali ani, že by povinná nestrpela umiestnenie poštovej schránky, menovky s číslom a domového zvončeka žalobcov na bráne (povinnosť č. 4) a nenamietali ani, že by povinná nestrpela vykonanie potrebných prác v nevyhnutnom rozsahu pri odstraňovaní poruchy vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického vedenia (povinnosť č. 5). Od počiatku sa tak exekúcia pre vymoženie týchto nepeňažných povinností vedie nedôvodne, keď oprávnení pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a ani neskôr v priebehu exekúcie netvrdili a ani nepreukázali nesplnenie (nerešpektovanie) týchto povinností. V dôsledku uvedeného tak v prípade povinností č. 2, č. 4 a č. 5 treba konštatovať, že pre ich vymoženie nemalo byť vydané ani len poverenie na vykonanie exekúcie, pretože tieto povinnosti boli buď splnené pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo zakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku alebo nedošlo k ich porušeniu, čo zakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nemožno predsa exekúciu viesť na vymoženie povinností, ktoré boli splnené ešte pred jej začatím resp. ich povinná nikdy neporušila.

22. Z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších vyjadrení oprávnených vyplynulo, že sporným bolo len plnenie (rešpektovanie) povinností č. 1 a č. 3, ktoré súvisia s prechodom a prejazdom peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. 4977/1 a parc. č. 4977/2. Obe tieto povinnosti sú povinnosťami trvalého omisívneho charakteru, čo znamená, že v spore o dôvodnosť začatia exekúcie povinný nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plní svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu, ale dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o porušení povinnosti spočíva na oprávnenom, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriu, v zmysle ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, resp. inými slovami povedané ktorá hovorí, že určité negatívne skutočnosti (teda aj neporušovanie povinnosti) nie je možné dokázať. Vychádzajúc z negatívnej dôkaznej teórie tak bolo na oprávnených, aby preukázali, že povinná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie porušila povinnosti uložené exekučným titulom.

23. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ďalej poukazuje na to, že oprávnení ako dôvod pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie označili incident zo dňa 09. 01. 2025, kedy mala povinná so synom brániť oprávnenému 1/ v prejazde motorovým vozidlom cez dotknutý pozemok. To, že k uvedenému incidentu došlo, nebolo v konaní sporné, súd prvej inštancie ho však na rozdiel od oprávnených nevyhodnotil ako porušenie exekučného titulu. V tomto smere sa súd priklonil k vyjadreniu povinnej a mal za to, že tento incident bol výsledkom vzájomnej konfrontácie týkajúcej sa neuzamknutia brány, pričom nebolo preukázané, že by úmyslom povinnej pri tomto incidente bolo skutočne brániť oprávnenému 1/ v prejazde cez dotknutý pozemok tak, ako tvrdili oprávnení. Incident zo dňa 09. 01. 2025, ktorým ako jediným oprávnení odôvodňovali podanie návrhu na vykonanie exekúcie, tak podľa názoru sťažnostného súdu nedosiahol takú intenzitu, aby bolo na jeho základe možné konštatovať porušenie exekučného titulu. Je zrejmé, že vzťahy v danom období boli (a naďalej sú) medzi účastníkmi konania napäté, čo bolo pravdepodobne spôsobené prebiehajúcim sporom (8C/98/2023) o obmedzenie rozsahu vecného bremena, na podklade ktorého bol vydaný aj exekučný titul, pre oprávnené začatie exekúcie, ktorá predstavuje významný zásah do práv povinnej, by však muselo dôjsť k približne rovnako závažnému zásahu do práv oprávnených. Takýto závažný zásah však súd prvej inštancie neidentifikoval, a to ani v ďalších incidentoch, na ktoré oprávnení poukázali v rámci svojich vyjadrení a ku ktorým malo dôjsť už v priebehu exekúcie.

24. Je potrebné poukázať na to, že oprávnení v danom prípade vykonávajú svoje práva z vecného bremena, na podklade ktorého bol vydaný i exekučný titul. Tu však súd prvej inštancie zdôrazňuje, že oprávnenia z vecného bremena musia byť vykonávané tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva a zaťažovali povinnú osobu. „Výkonom práva z vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mohli a mali počítať s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena musí byť vykonávané súčasne tak, aby povinnému nespôsobilo škodu, pričom výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena musí byť tiež v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.“ (Uzn. NS ČR zo dňa 16. 08. 2013, sp. zn. 22 Cdo 616/2012). Súd na skutkové okolnosti prejednávanej veci nahliadal práve cez prizmu vyššie uvedeného a musí konštatovať, že pri žiadnom z incidentov oprávneným nebolo objektívne zabránené vo výkone ich práv z vecného bremena, teda v prechode a prejazde cez pozemky povinnej. Nebolo preukázané, že by povinná na svojom pozemku, po vydaní exekučného titulu, vykonala také činnosti či osadila také permanentné prekážky, ktoré by oprávneným objektívne bránili v prechode a prejazde cez dotknuté pozmeky. Ak bol aj prechod a prejazd sťažený, jednalo sa o prekážky náhodné a dočasné spôsobené napr. počasím (snehom) či tým, že povinná svoje pozemky obhospodaruje (odložený fúrik), v čom jej rozhodne nemožno brániť. Ani v jednom z incidentov súd nevzhliadol úmysel povinnej zabrániť oprávneným v prechode alebo prejazde cez dotknuté pozemky. Práve v dôsledku toho, že povinná dotknuté pozemky aktívne užíva, je vysoko pravdepodobné, že pri tom bude dochádzať k stretom medzi ňou a oprávnenými. Avšak tak, ako povinná musí strpieť užívanie jej pozemku oprávnenými, musia i oprávnení rešpektovať to, že občas im prechod a prejazd môže byť sťažený činnosťou, ktorú i oni sami vykonávajú na svojich pozemkoch (obhospodarovanie, údržba). Hoci oprávnení disponujú vykonateľným exekučným titulom, ani ich judikované právo nemá absolútnu povahu a jeho realizovaním nemôže v neprípustnej miere dochádzať k zásahu do práva povinnej užívať jej vlastný pozemok. Aj tu musí existovať určitá vyváženosť resp. nevyhnutnosť zásahov do práv povinnej, ktorej bola uložená povinnosť exekučným titulom.

25. V ďalších vyjadreniach oprávnení namietali i šírku vybudovaných koľají, v súvislosti s čím však súd prvej inštancie poukazuje na to, že koľaje boli týmto spôsobom vybudované dávno pred vydaním exekučného titulu a tiež pred vydaním rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/98/2023 zo dňa 09. 10. 2024, ktorým došlo k obmedzeniu vecného bremena oprávnených. Možno tak predpokladať, že prejazd motorovými vozidlami bol od počiatku vzniku vecného bremena vymedzený práve na tieto koľaje a nie aj mimo nich. Opäť treba pripomenúť, že vecné bremeno by nemalo zaťažovať povinnú osobu v rozsahu, na ktorý ona alebo jej právny predchodcovia pri dojednaní bremena nemohli vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu pomýšľať. Ak má preto súd riešiť spor o rozsahu zaťaženia povinného vecným bremenom, musí dať prednosť výkladu, že vecné bremeno zaťažuje povinného skôr menej ako viac (FEKETE, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, s. 515). Pokiaľ oprávnení chceli šírku koľají zväčšiť tak, aby prejazd po nich bol bezpečnejší, mali sa uvedeného domáhať práve v konaní sp. zn. 8C/98/2023, a teda mali žiadať širšie vymedzenie vecného bremena spolu s úpravou koľají na potrebný rozmer. Predložený exekučný titul tak podľa názoru sťažnostného súdu nemožno použiť na rozšírenie prejazdu tak, ako sa to pokúšajú dosiahnuť oprávnení.

26. Rovnako pokiaľ ide o požiadavku oprávnených, aby exekučný súd uložil povinnej povinnosť zabezpečiť odstránenie vysadených drevín a stromov, resp. vykonať takú úpravu vegetácie, aby nedochádzalo k zásahu do prejazdového profilu a k obmedzovaniu výkonu práv z vecného bremena, aj tu musí súd prvej inštancie konštatovať, že tieto činnosti nie sú kryté exekučným titulom. Povinnej nebola exekučným titulom uložená žiadna takáto činnosť, pričom prekážky, ktoré oprávnení žiadajú odstrániť existovali už v čase pred vydaním exekučného titulu, čo znamená, že ak ich oprávnení požadovali odstrániť, mal na to reflektovať exekučný titul. V tomto konaní predložený exekučný titul sa totiž vzťahuje len na prekážky či činnosti, ktoré povinná umiestnila resp. realizovala na dotknutých pozemkoch po vydaní exekučného titulu a nie na tie, ktoré existovali už v čase vydania exekučného titulu. Uvedené sa týka i osadeného obrubníka. Hoci sa teda vecné bremeno môže vzťahovať aj na časti pozemku, kde je osadený obrubník či zasadené dreviny, automaticky to neznamená, že povinná musí tieto objekty odstrániť, ale takúto povinnosť jej podľa názoru sťažnostného súdu musí ukladať súdne rozhodnutie.

27. Sumarizujúc vyššie uvedené úvahy sťažnostný súd konštatuje dôvodnosť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, keď oprávnení nepreukázali, že by v čase po vydaní exekučného titulu došlo zo strany povinnej k takej činnosti, ktorú by bolo možné zadefinovať ako porušenie povinností č. 1 a č. 3, v čom sťažnostný súd vzhliadol iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnení tak návrh na vykonanie exekúcie podali nedôvodne v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie podanej sťažnosti povinnej vyhovel a postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP napadnuté

uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/313/2025 zo dňa 08. 01. 2026 zmenil a rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) v spojení s písm. d) Exekučného poriadku (výrok I. tohto uznesenia).

28. Záverom, ako už sťažnostný súd uviedol vyššie, je zrejmé, že vzťahy medzi povinnou a oprávnenými sú problematické, riešením však nie je exekúcia. Naopak, v záujme účastníkov konania by malo byť uzatvorenie dohody napr. o spoločnej údržbe vegetácie a iné. Aj oprávnení si musia uvedomiť, že vecné bremeno je zriadené bezodplatne, a teda by nebolo spravodlivé, aby údržbu prístupovej cesty a jej bezprostredného okolia mala na starosti len povinná.

29. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, sťažnostný súd zrušil výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách účastníkov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že zmenou napadnutého uznesenia a zastavením exekúcie v celom rozsahu nemožno rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky o trovách považovať za vecne správne. V dôsledku uvedeného a aj z dôvodu potreby zachovania dvojinštančnosti konania o trovách tak súd prvej inštancie nemohol inak ako postupom podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) vrátiť vyššej súdnej úradníčke na nové rozhodnutie.

30. Úlohou vyššej súdnej úradníčky v ďalšom priebehu konania tak bude rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, a teda rozhodnúť, ktorému z účastníkov v dôsledku zastavenia exekúcie a vzhľadom na dôvody jej zastavenia patrí náhrada trov konania a prípadne v akej výške (vrátane trov tohto sťažnostného konania). Súčasne, vzhľadom na rozhodnutie o zastavení exekúcie, vyššia súdna úradníčka rozhodne aj o tom, ktorý z účastníkov bude hradiť trovy súdneho exekútora a v akej výške (výrok II. tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 19Ek/313/2025 – Okresný súd Banská Bystrica | AI Pravnik