← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie·24.06.2026

1Cdo/73/2025

ECLI:SK:NSSR:2026:2322204790.1

Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Sudca
Mgr. Peter Melicher
IČS
2322204790

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: nebohý C. U., narodený XX. X. XXXX, naposledy bytom Š. XXX/X, Š., zomrelý dňa XX. XX. XXXX, proti osobám zapísaným v katastri nehnuteľnosti: 1/ G. U., 2/ K. U.Á., rod. Z., 3/ Y. Š., 4/ P. Š., rod. R., 5/ D. K., 6/ O. K., rod. F., 7/ V. U., rod. H., za účasti Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Vyd/1/2022, o dovolaní žalobcu z 20. februára 2025 proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2024 sp. zn. 24Co/128/2023-54, takto

rozhodol:

V konaní p o k r a č u j e s právnymi nástupcami nebohého navrhovateľa - C. U., narodený XX. X. XXXX, naposledy bytom Š. XXX/X, Š., zomrelý dňa XX. XX. XXXX, a to na strane navrhovateľa s 1/ F. C., narodenou X. C. XXXX, G. X. Y.P. XX, 2/ C. U.S., narodeným X. E. XXXX, Š., Š. XXX/X, 3/ B. U.Š., narodeným XX. X. XXXX, Š., Š. XXX/X.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. januára 2023 č.k. 15Vyd/1/2022-27 v spojení s opravným uznesením z 20. októbra 2023 č.k. 15Vyd/1/2022-43 návrh navrhovateľa o potvrdenie vydržania zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 359e ods. 1 a 2; § 359f ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š. v stave CKN ako parcela č. 1034/1 o výmere 1100 m2 ako orná pôda. Z listinných dôkazov vyplýva, že predmetný pozemok kúpili do svojho podielového spoluvlastníctva viaceré osoby. Z rozhodnutia Okresného národného výboru v Šali č. Výst. 4971/1958-59 zo dňa 20. 2. 1959 vyplýva len to, že jeho právny predchodca získal povolenie užívať budovu postavenú na predmetnom pozemku, nie však samotný pozemok. Z obsahu čestných prehlásení domnelých právnych nástupcov ostatných spoluvlastníkov vyplýva, že kupujúci z kúpnej zmluvy zo dňa 27. 12. 1949 si následne zakúpený pozemok mali rozdeliť a majetkovo sa vysporiadať. Preto je možné predpokladať, že doba vydržania by už uplynula aj jeho právnym predchodcom, nakoľko sa títo mali ujať oprávnenej držby už skôr, čo potvrdzovalo aj rozhodnutie ONV v Šali, preto sa nemôže úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním vo vzťahu k svojej osobe, ale len určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho neb. rodičoch. Zákonom predpísaná vydržacia doba, ak by boli splnené ostatné predpoklady, podľa ním tvrdeného, uplynula už jeho rodičom. Vydržanie vlastníckeho práva môže súd konštatovať len voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný, a tento sa tak stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba v čase podania žaloby už nežije, môžu sa dedičia domáhať len určenia toho, že ku dňu smrti takáto osoba bola vlastníkom nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 20. novembra 2024 sp. zn. 24Co/128/2023-54 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že nie všetci žalovaní mali postavenie neznámych vlastníkov, čo vyplýva z dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom (čestné vyhlásenia právnych nástupcov osôb uvedených na liste vlastníctva; osvedčenie o dedičstve D 90/02, Dnot/66/02; notárska zápisnica N 243/2022, NZ 48515/2022, NCRIs 49363/2022), pretože ich bolo možné jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie ich subjektivity, ako fyzickej osoby. Odvolací súd však na vady konania spočívajúce v neexistencii (straty) procesnej subjektivity, ku ktorej došlo ešte pred začatím konania v zmysle § 67 C.m.p. neprihliadal, pretože nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pokiaľ mal za to, že neboli naplnené predpoklady pre potvrdenie vydržania nehnuteľnosti navrhovateľom. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov (rodičov), ktorí mali vstúpiť do dobromyseľnej držby nehnuteľností už v roku 1949. Keďže právna skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva mala nastať za života právnych predchodcov navrhovateľa bolo potrebné, aby si navrhovateľ uplatnil svoj nárok žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva po jeho právnych predchodcoch, resp. ako uviedol súd prvej inštancie, že ku dňu smrti bola taká osoba vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože ju nadobudla do vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. K odvolacej námietke ešte dodal, že zákon žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým spôsobom sa má osvedčiť splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a je treba uviesť, že do 30. 4. 2021 mohol notár v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku formou notárskej zápisnice osvedčiť vyhlásenia účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, avšak od 1. 5. 2021 platí, že toto prešlo na súdy, ako vyplýva z ust. § 359a a nasl. C.m.p. v rámci konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie, pričom v priebehu dovolacieho konania dňa 31. decembra 2025 zomrel.

4. Podľa § 438 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.

5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 65 CSP právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 a § 64.

7. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

8. Podľa uznesenia Okresného súdu Galanta zo 17. marca 2026 sp. zn. 32D/5/2026 D not 29/2026, v dedičskej veci po nebohom navrhovateľovi C. U., narodenom XX. X. XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX, prichádzajú do úvahy dedičia 1/ F. C., narodená X. C. XXXX, 2/ C. U., narodený X. E. XXXX, 3/ B. U., narodený XX. X. XXXX. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd rozhodol o pokračovaní v spore s právnymi nástupcami nebohého navrhovateľa.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Cdo/73/2025 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik