22C/95/2025
ECLI:SK:OSTT:2026:2125209731.6
- Súd
- Okresný súd Trnava
- Sudca
- JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
- IČS
- 2125209731
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: A. B., IČO: 35 594 233, so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX B., v zast.: Mgr. Július Meszároš, advokát so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: D. C. E., E., IČO: 54 368 367, so sídlom C. XXXX/XX, XXX XX B., v zast.: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 2.145,39 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier medzi žalobcom a žalovaným v nasledovnom znení:
I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.800,00 EUR prostredníctvom troch po sebe nasledujúcich mesačných splátok, každá vo výške 600,00 EUR mesačne počnúc kalendárnym mesiacom júl 2026 so splatnosťou k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou mesačnou splátkou.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.145,39 Eur s príslušenstvom a nárokom na náhradu trov konania.
2. Dňa 26.06.2026 zaslal právny zástupca žalovaného tunajšiemu súdu návrh na uzatvorenie súdneho zmieru vo vyššie uvedenom znení, ktorý navrhol sám žalobca. Súčasne zaslal súhlas žalovaného s vyššie uvedeným obsahom súdneho zmieru.
3. Podľa článku 7 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že: „základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.“
4. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
5. Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Zmier predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu. Sporové strany tak vylúčili autoritatívny výrok súdu a nahradili ho svojou autonómiou vôle, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak je v súlade s hmotným právom. Základom zmieru je hmotnoprávna dohoda sporových strán, pričom účinky zmieru ako procesného inštitútu sa prejavujú v civilnom sporovom konaní v takej podobe, že zmier predstavuje surogát rozsudku. Prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Súd je v prípade uzatvorenia zmieru postavený do inej procesnej roviny. Pri uzatváraní zmieru súd musí skúmať, či uzatvorený zmier nie je v rozpore s hmotným právom (Števček, M.: Všeobecné ustanovenia, Úkony strán, § 148, str. 557 a 558. In.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 str., ISBN: 978-80-7400-629-6.).
7. Zákonodarca uložil v § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdu povinnosť, neschváliť zmier, na ktorom sa strany sporu síce mohli dohodnúť, avšak by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, teda s hmotným právom. Pri rozhodovaní o schválení zmieru súd nie je povinný zisťovať skutkový stav veci v takom rozsahu, ako je to pri rozsudku, teda pri autoritatívnom rozhodnutí súdu. Ak by strana sporu žiadala schváliť zmier, ktorý by nebol vykonateľný alebo by odporoval hmotnému právu, súd takýmto textom zmieru nie je viazaný a nemôže ho schváliť (bližšie pozri: IVANČO, M., IVANKO, D. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, str. 332, ISBN: 978-80-7699-054-8.)
8. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.“
9. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“
10. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“
11. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.“
12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 170/2018 Z.z. zákon o zájazdoch v znení neskorších predpisov platí, že: „cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté, jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho je cestovná kancelária povinná poskytnúť
odôvodnenie
výšky odstupného.“
13. Nakoľko žalobca a žalovaní v predloženom zmieri uviedli, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania netrvajú na nariadení pojednávania a súhlasia so schválením zmieru bez nariadenia pojednávania, súd vo veci pojednávanie v súlade s § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 4 a 17 Civilného sporového poriadku nenariadil. Civilný sporový poriadok priamo nerieši situáciu, kedy žalobca a žalovaný požiadajú súd o schválenie súdneho zmieru bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia článkov 4 a 17 Civilného sporového poriadku a dospel k právnemu záveru, že súdny zmier je možné schváliť aj bez nariadenia pojednávania. Opačný výklad by znamenal podľa právneho názoru súdu vznik situácie ad absurdum, kedy by nebolo možné schváliť medzi stranami sporu súdny zmier v situácii, keď sa strany sporu rozhodnú zhodne navrhnúť súdu aplikáciu ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na základe výkladu rozumného zákonodarcu a v záujme rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania súd pristúpil k schváleniu zmieru bez nariadenia pojednávania.
14. Po preskúmaní navrhovaného zmieru medzi žalobcom a žalovanými súd pristúpil k jeho navrhovanému schváleniu vo forme uznesenia. Po podrobnom preskúmaní obsahu zmieru medzi žalobcom a žalovaným súd konštatuje, že takto koncipovaný zmier z hľadiska obsahu je plne súladný s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Takto koncipovaný zmier nie je v rozpore s hmotným právom a súčasne predstavuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd zmier medzi sporovými stranami schválil vo forme uznesenia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.