25Cb/104/2025
ECLI:SK:OSPO:2026:6125262109.3
- Súd
- Okresný súd Prešov
- Sudca
- JUDr. Ondrej Havír
- IČS
- 6125262109
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Vasyl Veklynets, s miestom podnikania Ševčenkova 1664/26, 066 01 Humenné, IČO: 53 299 256, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Bovan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov, IČO: 35 564 369, proti žalovanému: FABI, s.r.o., so sídlom 082 52 Abranovce 98, IČO: 51 671 727, právne zastúpený: TS Legal Services s. r. o., so sídlom Klimkovičova 3163/19, Košice – mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 57 440 417, o zaplatenie 8 388,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v tomto znení:
I. „Žalovaný sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,00 Eur v štyroch mesačných splátkach tak, že: - 1. mesačná splátka je splatná do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, - 2. mesačná splátka je splatná do 30.07.2026, - 3. mesačná splátka je splatná do 30.08.2026, - 4. mesačná splátka je splatná do 30.09.2026.
II. Žiadna zo strán konania n e m á nárok na náhradu trov konania.“
III. Súd v r a c i a žalobcovi Vasyl Veklynets, s miestom podnikania Ševčenkova 1664/26, 066 01 Humenné, IČO: 53 299 256 súdny poplatok vo výške 226,80 Eur po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Bratislava.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.03.2025 doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu 8 388,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu rámcovej zmluvy o dielo (ďalej len „zmluva“) a následne objednávky zo dňa 16.08.2023, na základe ktorých žalobca realizoval stavebné, zváračské a zámočnícke práce na stavbách v rozsahu dohodnutom v uzatvorenej zmluve. Po vykonaní prác žalobca vystavil žalovanému faktúry číslo 00202310 zo dňa 10.09.2023 vo výške 1 017,- Eur, číslo 00202319 zo dňa 20.11.2023 vo výške 1 428,- Eur, číslo 00202320 zo dňa 28.11.2023 vo výške 1 449,- Eur, číslo 00202321 zo dňa 06.12.2023 vo výške 1 575,- Eur, číslo 00202322 zo dňa 12.12.2023 vo výške 1 428,- Eur a číslo 00202323 zo dňa 19.12.2023 vo výške 1 491,- Eur, teda v celkovej výške 8 388,- Eur, ktoré žalovaný neuhradil. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 29.07.2025 pod spisovou značkou 33Up/372/2025, voči ktorému podal žalovaný odpor, preto bola vec postúpená kauzálne príslušnému Okresnému súdu Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/104/2025.
2. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu ani samotný nárok, ktorý si uplatňuje. Zo žalobcom predloženej zmluvy vyplýva, že v jej § 4 písmeno c/ sa zmluvné strany dohodli, že na zmluvu a obchodný vzťah sa aplikuje nemecké právo a ustanovenia VOB/B (nemecký zmluvný poriadok pre stavebné práce, časť B). Konajúci súd je teda povinný v danej veci aplikovať nemecké právo, ako to vyplýva z dohody strán konania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úrokov z omeškania, žalobca si túto uplatnil podľa Obchodného zákonníka, resp. vykonávacieho predpisu, avšak na tento právny vzťah sa nemá použiť slovenské právo, čím je tento nárok nepreukázaný. Keďže žalobca nepoukázal na nemecký právny poriadok, nárok v tejto časti je nepreukázaný. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazne prostriedky, z ktorých by bolo možné preukázateľne určiť presné obdobie, v ktorom malo dôjsť k vykonávaniu diela. Žalobca predložil iba rámcovú zmluvu, z ktorej však nevyplývajú ďalšie údaje, kedy sa malo dielo realizovať, z ktorých by bolo možné určiť, či dielo bolo vykonané včas a v súlade so zmluvou. Žalobca netvrdí ani nepreukazuje formálne odovzdanie diela, čím sa hypotetická cena diela nemohla stať splatnou, keďže podľa § 1 písmeno d/ zmluvy splatnosť odmeny zhotoviteľa nastane po formálnom prebratí diela objednávateľom a vystavení preskúmateľnej konečnej faktúry. Faktúry, ktoré vytavil žalobca sú iba účtovný doklad, ktorý nemôže preukazovať existenciu nároku žalobcu, pričom žalovaný dielo nikdy neprevzal. Žalobca síce vo vystavených faktúrach uvádza počet odpracovaných hodín a dohodnutú hodinovú sadzbu, samotný údaj o rozsahu prác musí byť riadne doložený relevantnými dôkazmi, čo žalobca neučinil. Žalobca pritom vo vystavených faktúrach číslo 00202319, 00202320, 00202321, 00202322 a 00202323 účtuje hodinovú sadzbu vo výške 21,- Eur, pričom dojednaná odmena bola vo výške 18,- Eur. Okrem toho podľa priloženej objednávky zodpovedá čo do rozsahu prác, resp. ich predmetu iba faktúra číslo 0020310, na základe ktorej žalobca fakturoval podlahové práce v mieste Burgbernheim. Pri ostatných faktúrach žalobca tvrdí, že vykonal maliarske a natieračské práce v mieste Stargarder Strasse 15, 85053 Ingolstadt, tieto práce si však žalovaný nikdy neobjednal. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.10.2025 uviedol, že základom právneho vzťahu medzi stranami konania je rámcová zmluva, ktorého účelom bolo vytvorenie flexibilného rámca pre zadávanie a vykonávanie čiastkových stavebných prác na rôznych projektoch žalovaného v Nemecku. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému zadané nasledovné práce v Burgbernheime na základe objednávky zo dňa 16.08.2023, na základe ktorej žalobca vykonal podlahové práce, ktoré boli riadne vykonané a vyfakturované faktúrou číslo 0020310. Ďalej práce v Ingolstadte, kde boli žalobcovi zadané maliarske a natieračské práce na projekte na adrese Stargarder Strasse 15, 85053 Ingolstadt, ktoré boli žalovanému vyfakturované zvyšnými faktúrami, ktoré sú predmetom konania. Žalobca vykonal práce pod dohľadom stavbyvedúceho žalovaného, ktorý mu priebežne potvrdzoval počet odpracovaných hodín, pričom neboli vznesené žiadne námietky týkajúce sa kvality, rozsahu alebo postupu prác. Žalovaný po doručení faktúr vystavených žalobcom na nich žiadnym spôsobom nereagoval, pričom jeho pasivita preukazuje, že v čase doručenia faktúr žalovaný nemal žiadne námietky voči nároku žalobcu. Žalobca súčasne nespochybňuje skutočnosť, že sa má aplikovať nemecké právo. Všetky žalobcom vykonané práce boli riadne evidované v hodinových výkazoch, ktoré boli predkladané na kontrolu a podpis stavbyvedúcemu žalovaného alebo inej ním poverenej osobe priamo na mieste realizácie prác. Tieto výkazy detailne dokumentujú počet odpracovaných hodín, mená pracovníkov a druh vykonávaných prác a tvoria tak nespochybniteľný podklad pre vystavené faktúry. Prebratie diela je kľúčovým momentom zmluvného vzťahu podľa BGB a VOB/B. Nejde len o fyzické prevzatie, ale predovšetkým o právny akt, ktorým objednávateľ uznáva dielo za v podstate zodpovedajúce zmluve, pričom prevzatie diela je hlavnou zmluvnou povinnosťou objednávateľa, nie iba jeho právom. Objednávateľ je povinný dielo prevziať, ak toto netrpí podstatnými vadami. Tým, že žalovaný netvrdí, že dielo malo vady nepriamo potvrdzuje, že dielo bolo zhotovené riadne. Nemecké právo pozná viacero foriem prebratia, pričom absencia formálneho protokolu, na ktorú sa odvoláva žalovaný automaticky neznamená, že k prebratiu nedošlo. Typickým príkladom konkludentného prevzatia diela je začatie jeho užívania bez výhrad, keď v danom prípade žalovaný umožnil po dokončení diela pracovníkom žalobcu odísť z diela a pokračoval vo vykonávaní nadväzujúcich prác bez akýchkoľvek výhrad, čo možno považovať za konkludentné prevzatie diela. Nemecké právo ďalej upravuje fiktívne prevzatie diela, ktorá nastupuje automaticky po splnení zákonných alebo zmluvných podmienok, a to aj bez aktívneho konania objednávateľa a je navrhnutá na prípady, keď objednávateľ porušuje svoje povinnosti prevziať dielo. Podľa § 12 odsek 5 VOB/B ak sa nežiada formálne prebratie diela, dielo sa považuje za prevzaté uplynutím 12 pracovných dní od písomného oznámenia o dokončení diela, za čo sa v nemeckej súdnej praxi považuje aj doručenie konečnej faktúry. Žalobca doručil žalovanému všetky faktúry, žalovaný v lehote
12 dní nepožiadal o formálne prebratie ani nevzniesol námietky, čím došlo k fiktívnemu prebratiu diela. Tvrdenie žalovaného, že dielo neprevzal je preto v príkrom rozpore s kogentnými a dispozitívnymi ustanoveniami VOB/B, ktorých aplikáciu si v zmluve sám dohodol. Prebratím diela sa odmena za dielo stala splatnou v súlade s § 641 BGB a § 16 VOB/B, pričom konkrétne lehoty splatnosti podľa § 16 VOB/B sú 21 kalendárnych dní pre čiastkové faktúry a 30 kalendárnych dní pre konečnú faktúru, čím je nárok žalobcu dôvodný a splatný. Rovnako nie je pravdou, že si žalovaný neobjednal maliarske a natieračské práce, keďže tieto práce nadväzovali na predchádzajúcu spoluprácu, pričom objednávka bola realizovaná operatívne, prostredníctvom elektronickej komunikácie a ústnych pokynov priamo na mieste zástupcami žalovaného. Žalovaný namieta aj nesúlad medzi fakturovanou odmenou a zmluvne dohodnuto odmenou. Sadzba 18,- Eur/hod sa týkala výlučne menej odborne náročných podlahových prác v Burgbernheime. Pre následné odborne a kvalitatívne náročnejšie maliarske a natieračské práce v Ingolstadte bola dojednaná ústne hodinová sadzba vo výške 21,- Eur/hod. Dôkazom o tejto dohode je samotné konanie žalovaného, ktorý po doručení piatich po sebe nasledujúcich faktúr číslo 00202319 až 00202323, žalovaný túto sadzbu žiadnym spôsobom nerozporoval, čím možno takéto konanie považovať za konkludentný súhlas s navrhnutou cenou. Na preukázanie tvrdení žalobcu navrhol vypočuť svedkov pracovníkov žalobcu, ktorí vykonávali predmetné práce na preukázanie rozsahu prác, ich priebežného odsúhlasovania a pokynov od žalovaného. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.11.2025 uviedol, že popiera všetky tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajných maliarskych a natieračských prác realizovaných na projekte v meste Ingolstadt a tomu zodpovedajúcimi faktúrami vystavenými žalobcom.
Z uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva, že v každej objednávke sa má určiť aké plnenie sa má poskytnúť a zhotovovateľ každú objednávku písomne potvrdí. Žalobca však nepredložil žiadnu objednávku v písomnej forme, ktorá by sa týkala tvrdených prác, čím nemohlo dôjsť ani k vzniku zmluvného záväzku a povinnosti žalovaného plniť žalobcovi.
Faktúry predložené žalobcom nie sú dôkazom o vzniku záväzku žalovaného, keďže faktúra sama o sebe takúto povinnosť založiť nemôže. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o vzniku a rozsahu ním tvrdeného nároku, pričom žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o existencii objednávky a vykonaní prác v meste
Ingolstadt. Okrem toho žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia zmluvných predpokladov pre vznik nároku na fakturáciu podľa § 1 písmeno d/ zmluvy, keďže žalobca nepredložil žiadne pracovné či hodinové výkazy. Je nesporné, že podľa zmluvy práve podpísané hodinové výkazy predstavujú nevyhnutný podklad pre vystavenie faktúry, o čom však žalobca nepredložil žiadny dôkaz, pričom dôkazné bremeno zaťažuje práve jeho, ktoré však žalobca neuniesol. Žalovaný namieta aj údajné prevzatie diela podľa BGB a VOB/B, ako to tvrdí žalobca, pričom žalobca predložil vlastný voľný preklad ustanovení BGB a VOB/B, čo nie je postačujúce. Žalobca ďalej nepredložil žiadny dôkaz o tom, že žalovaný dielo užíval a nepreukázal ani doručenie konečnej faktúry.
Pokiaľ ide o doručenie faktúry ako spôsob oznámenia o dokončení diela, ako to tvrdí žalobca, pokiaľ z faktúry nie je zrejmé, že ide o konečnú faktúru po riadne dokončenom diele, nemôže predstavovať oznámenie o dokončení. Žalobca vystavoval iba čiastkové faktúry bez toho, aby existoval akýkoľvek podklad o preukázanom
ukončení diela. Nič to však nemení na tom, že konečná faktúra musí obsahovať riadny výpočet ceny, teda počet odpracovaných hodín vynásobený sadzbou a tento výpočet musí byť transparentný a doložený. Žalobca teda nepreukázal riadne vznik ani výšku svojho nároku. Žalobca v tejto súvislosti síce predložil faktúry, vôbec však tieto skutočnosti nedoložil dôkazmi o počte odpracovaných hodín a dohodnutú
hodinovú sadzbu. Doložené faktúry tak nespĺňajú požiadavku overiteľnosti a dôkaznej hodnovernosti, čím je žalobcovo tvrdenie o splatnosti predčasné a neopodstatnené. Tvrdenie žalobcu o konkludentne dohodnutej odmene 21,- Eur/hod. je nepodložené, pričom argumentácia žalobcu, že tým, že žalovaný nenamietal vystavené faktúry, čím konkludentne súhlasil s cenou vo faktúrach
je neudržateľné. Je nesporné, že jedinou preukázanou objednávkou medzi stranami je objednávka zo dňa 16.08.2023, ktorá sa týkala podlahových prác s dohodnutou hodinovou sadzbou 18,- Eur/ hod. Žalobca nepredložil ani jedinú e-mailovú správu alebo správu z komunikačných aplikácii, hoci sa sám odvoláva na to, že objednávka na maliarske a natieračské práce v Ingolstadte bola realizovaná
prostredníctvom elektronickej komunikácie. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo zo strany žalobcu, toto žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže ich výška zodpovedá slovenskému právnemu poriadku, ktorý sa však na predmetný vzťah nemá aplikovať, preto jeho nárok v tejto časti nie je preukázaný. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že nie je pravda, že realizácia prác prebiehala pod dohľadom stavbyvedúceho žalovaného, resp. ním poverených osôb, ktorá priebežne potvrdzovala odpracované hodiny, keďže ak by to bola pravda, žalobca by predložil potvrdenia o vykonaní práce, žalobca stále nepredložil výkazy práce a nie je ani pravda, že objednávka na práce v Ingolstadte bola riešenie operatívne prostredníctvom elektronickej komunikácie, keďže žalobca túto nepredložil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
5. Súd následne vykonal dokazovanie dožiadaním na nemeckom ministerstve spravodlivosti ohľadom právneho poriadku vzťahujúceho sa na predmetný zmluvný vzťah. Podaním zo dňa 13.02.2026 bola súdu doručená odpoveď na jeho žiadosť, v zmysle ktorej bolo súdu oznámené, že súdom boli položené veľmi všeobecné otázky, avšak pokiaľ ide o informácie týkajúce sa nemeckého práva, na tento vzťah sa aplikuje Občiansky zákonník BGB ohľadom zmluvy o výstavbe, elektrickej montáži, zámočníctve a zváraní a zrejme aj VOB/B, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Stavebná zmluva je upravená v § 650a nemeckého Občianskeho zákonníka (BGB). Zároveň dožiadaný orgán poskytol internetový link ohľadom úrokových sadzieb v Nemecku.
6. Dňa 17.06.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán konania. Právny zástupca žalobcu ešte pred otvorením pojednávania avizoval, že zo strany právneho zástupcu žalovaného bol oslovený ohľadom možnosti zmierneho skončenia veci a bol mu ponúknutý aj konkrétny návrh. Z tohto dôvodu požiadal o prerušenie pojednávania za účelom oslovenia klienta s ponúknutou možnosťou. Po telefonickom kontaktovaní žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca uvedenú ponuku akceptoval.
7. Podľa článku VII základných princípov zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.
8. Podľa § 148 odsek 1 C.s.p., žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
9. Podľa § 148 odsek 2 C.s.p., súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Podľa § 234 C.s.p., súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
11. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o schválení zmieru súdom je súd názoru, že o schválení súdneho zmieru nemožno rozhodovať formou rozsudku, ale formou uznesenia, vychádzajúc z právnej teórie, že pri schvaľovaní zmieru účastníkov, ide síce o rozhodovanie vo veci samej (meritórne), avšak nejde o žiadne z rozhodnutí o predmete sporu posúdením žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný (§ 216 C.s.p.) a na základe preukázaných skutkových zistení (sporných a nesporných), resp. ustálení preukázaného skutkového stavu veci, po vykonaní potrebného dokazovania (§ 215 C.s.p.). Pri rozhodovaní o návrhu zmieru, súd posudzuje dohodu strán, ktorá je obsahom zmieru, ako bolo uvedené, výlučne z hľadiska jej prípustnosti podľa hmotného práva, resp. či neobsahuje dohody v rozpore s hmotným právom a nie je viazaný pôvodným petitom žaloby a ani neposudzuje zmier podľa výsledkov doterajšieho dokazovania, resp. ho z tohto dôvodu nedopĺňa. I keď súčasná právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej explicitne neuvádza, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, ide práve o také rozhodnutie súdu, ktorému zákon priznáva účinky rozsudku i keď rozhoduje o schválení zmieru účastníkov uznesením a tiež zakladá preukážku rozhodnutej veci (res iudicatae). Je potrebné doplniť, že významným rozdielom pri uplatnení tohto druhu rozhodnutia, je najmä prípustnosť odvolania, ktoré je proti rozsudku prípustné vždy, ak to zákon nevylučuje a naopak pri uznesení je prípustné, len ak to zákon pripúšťa (§ 355 C.s.p.). S uvedeným napokon korešponduje aj súčasné znenie ustanovenia § 398 C.s.p., ktoré pripúšťa proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, podanie žaloby na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.
12. Zmier dosiahnutý medzi stranami sporu ako jeho konečné znenie bolo navrhnuté súdu podaním strán konania spísanom na pojednávaní dňa 17.06.2026, ktorým sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť sumu vo výške 5 000,- Eur v štyroch mesačných splátkach, počnúc prvou splatnou do 15 dní po právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru, druhou, splatnou do 30.07.2026, treťou, splatnou do 30.08.2026 a štvrtou, splatnou do 30.09.2026 s tým, že strany konania sa súčasne dohodli aj na tom, že nárok na náhradu konania súd neprizná žiadnej strane. Dosiahnutý zmier súd schválil, keďže ho nepovažoval prima facie za rozporný s právnymi normami obsiahnutými vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a najmä v rozpore s hmotným právom, pričom v rozpore so zákonom nebola ani skutočnosť, že si v rámci zmieru strany konania dojednali záväzok žalovaného zaplatiť istinu v štyroch mesačných splátkach. Takto uzavretý a schválený súdny zmier v jeho konečnom znení ako aj nárokov týkajúcich sa náhrady trov konania vyčerpáva celý predmet sporu. Za proklamovaného súhlasu oboch strán sporu, ktorý bol vyjadrený podpísaním návrhu na pojednávaní dňa 17.06.2026 súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
13. Podľa § 11 odsek 7 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
14. Súd súčasne so schválením súdneho zmieru rozhodol samostatným výrokom aj o nároku žalobcu na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku v rozsahu 90% jeho zaplatenej časti, keďže k schváleniu súdneho zmieru došlo pred otvorením prvého pojednávania. Keďže ide o samostatné rozhodnutie súdu, ktoré nemôže byť súčasťou zmieru, súd v tejto časti rozhodol o vrátení súdneho poplatku samostatným výrokom mimo súdom schvaľovaného zmieru. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 252,- Eur, teda 90% z tejto časti predstavuje sumu vo výške 226,80 Eur, ktorá bude vrátená žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 355 odsek 2 v spojení s § 357 C.s.p.)