26Co/15/2026
ECLI:SK:KSPO:2026:8726201265.2
- Súd
- Krajský súd v Prešove
- Sudca
- JUDr. Jana Jančíková
- IČS
- 8726201265
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: SISPORT, s. r. o., so sídlom Ždiar 13, 059 55 Ždiar, IČO: 48 162 051, zastúpený: A. A. B., advokát, so sídlom A. XX/X, XXX XX C., proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Lendacké, so sídlom 059 55 Ždiar, IČO: 36 153 770, o nariadení neodkladného opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21C/21/2026-52 zo dňa 22.4.2026 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom doručeným dňa 30.03.2026 sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od prevzatia uznesenia I. odstrániť železnú rampu umiestnenú na pozemku parcela reg. „D.“ E. číslom XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 628 m2, katastrálne územie F. G., obec H. F., I. C., zapísaný na liste vlastníctva č. XX vedený Okresným úradom C., katastrálny odbor, II. umožniť žalobcovi nerušené užívanie a výkon nájomných práv k uvedenému pozemku a III. zdržať sa konania, ktorým bráni, znemožňuje a sťažuje nerušené užívanie a výkon nájomných práv k uvedenému pozemku a IV. nahradiť trovy konania.
1.1 V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca tvrdil, že je obchodnou spoločnosťou, v prospech ktorej bolo dňa 22.01.2019 pod č. XXXXX/XXXX/XXXX/XXXXX vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR stavebné povolenie na stavbu lanovej dráhy - Modernizácia lyžiarskeho strediska J., K. - L. J., M. G. J. X -D. J., na pozemku parcela reg. „N.“ E. číslo XXXX/X v k. ú. F. G., ktorej výstavba je stále v procese realizácie a nebola k dnešnému dňu dokončená. Žalobca tiež uviedol, že si žalovaným má uzavretú nájomnú zmluvu k pozemku p. č. „N.“ E. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 852 669 m2, k. ú. F. G., LV č. XX na prenájom časti tohto pozemku, za účelom výstavby a prevádzkovania nových osobných horských dopravných zariadení vrátane mechanického zasnežovania (modernizácia lyžiarskeho strediska) a za účelom zriadenia obslužných zariadení, okrem iného aj odstavných plôch.
1.2 Žalobca podľa nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 vykonal odčlenenie časti pozemku geometrickým plánom práve pre účely zriadenia obslužných zariadení - odstavných plôch, kde z pozemku parcely „N.“ E. O. XXXX/X bol odčlenený pozemok parcela „D.“ E. O. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 628 m2. Žalobca uvedenú časť nerušene užíval, vykonával svoje nájomné práva k dohodnutému predmetu nájmu, avšak bez akéhokoľvek dôvodu a predchádzajúceho upozornenia, žalovaný umiestnil na pozemok parcely „D.“ E. O. XXXX/XX železnú rampu, ktorou zabránil a znemožnil akýkoľvek vjazd a užívanie pozemku parcely „D.“ E. O. XXXX/XX v zmysle účelu dohodnutého v Zmluve o nájme zo dňa 01.03.2016 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 31.07.2016. Žalobca zdôraznil, že žalovanému za celý čas trvania nájomnej zmluvy riadne uhradil dohodnuté ročné nájomné s tým, že nájomná zmluva je stále platná a účinná a doba nájmu naďalej plynie.
1.3 Po citácii § 324 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 330 ods. 2, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca uviedol, že viackrát požiadal žalovaného o odstránenie železnej rampy, avšak k zjednaniu nápravy nedošlo. Žalobcovi vzniká značná škoda tým, že nemôže riadne užívať prenajatý pozemok, je mu znemožnené realizovať výstavbu modernizácie sedačkovej lanovky v lyžiarskom stredisku J. a zároveň je bránené návštevníkom lyžiarskeho strediska J. vo vstupe do tohto lyžiarskeho areálu autom, čo vykazuje znaky neoprávnených zásahov do jeho užívacích práv a oprávnených záujmov. Podľa žalobcu žalovaný týmto konaním mu bráni vo výkone jeho podnikateľskej činnosti a v realizácii a dokončení stavby. Žalobca je toho názoru, že je potrebné upraviť pomery sporových strán a zabezpečiť mu nerušené užívanie majetku a nerušný výkon práv a povinností na modernizácii lyžiarskeho strediska. Podľa žalobcu uložením požadovaných povinností žalovanému sa môže poskytnúť plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečiť trvalá úprava pomerov medzi stranami, čím toto rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia skonzumuje rozhodnutie vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 21C/21/2026-52 zo dňa 22.4.2026 návrh zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil nasledovné:
- Podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom dňa 01.03.2016 vyplýva, že predmetom nájmu je časť pozemku parc. „N.“ E. O. XXXX/ X - trvalé trávne porasty o celkovej výmere 852.669 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XX, k. ú. F. G.. o výmere 70.000 m2, ktorého presnú špecifikáciu bude zobrazovať snímka z katastrálnej mapy so zakreslením situácie, ktorá bude výsledkom porealizačného zamerania a bude tvoriť neoddeliteľnú prílohu tejto nájomnej zmluvy. Tento pozemok nájomca je oprávnený užívať na účely podnikateľskej činnosti, a to výstavba a prevádzkovanie nových osobných horských dopravných zariadení vrátane mechanického zasnežovania, ich opráv, údržby, prevádzkovania vymedzených lyžiarskych tratí, vrátane ich zimnej údržby a zriadenie obslužných zariadení - napr. odstavné plochy, pokladne, budovu údolnej stanice primeraných rozmerov na uskladnenie osobných horských dopravných zariadení s príslušnými nevyhnutnými administratívnymi a sociálnymi priestormi potrebnými pre prevádzku týchto osobných horských dopravných zariadení. Výstavba iných doplnkových zariadení na predmete nájmu nie je dovolená. Nájomca môže zriadiť nové osobné horské dopravné zariadenia, nové zjazdové lyžiarske trate a nové obslužné zariadenia na predmete nájmu iba na základe povolení príslušných orgánov štátnej správy alebo samosprávy, a to na základe potrebných konaní a zisťovaní v zmysle legislatívy platnej na území SR.
- Podľa Dodatku k tejto zmluve zo dňa 31.07.2016 si zmluvné strany dohodli Protokolom o odovzdaní predmetu nájmu, že po komisionálnej obhliadke odovzdáva prenajímateľ nájomcovi časť predmetu nájmu v rozsahu: Plocha na výstavbu a prevádzkovanie nových osobných horských dopravných zariadení, časť plochy na prevádzkovanie lyžiarskych tratí vrátane mechanického zasnežovania, a plocha na zriadenie obslužných zariadení - napr. odstavné plochy, pokladne, budova údolnej stanice primeraných rozmerov na uskladnenie osobných horských dopravných zariadení s príslušnými nevyhnutnými administratívnym a sociálnymi priestormi potrebnými pre prevádzku týchto osobných horských dopravných zariadení. Prenajímateľ súhlasil, aby v rámci stavebného konania bola v nevyhnutnom rozsahu trvale vyňatá plocha z poľnohospodárskeho pôdneho fondu potrebná na stavebnú činnosť.“
- V liste zo dňa 24.10.2016 „Povolenie vjazdu na pozemky“ žalovaný ako ako vlastník a zároveň prenajímateľ pozemkov parcely „N.“ E. O. XXXX/X dal na dobu platnosti nájomnej zmluvy s nájomcom žalobcovi súhlas tretej strane na vjazd na uvedený pozemok pozemkového spoločenstva za účelom montáže, alebo demontáže osobného horského dopravného zariadenia.
- Z písomného upozornenia žalovaného na porušovanie zmluvy a výzvy na ukončenie činnosti, adresovaného žalovanému zo dňa 27.08.2019 vyplýva, že dňa 12.08.2019 zvolal výbor C. G. pracovné stretnutie so žalobcom za účelom oboznámenia a upozornenia nájomcu na porušovanie Zmluvy o nájme nehnuteľností na prenájom zo dňa 01.03.2016. Žalovanému zo zmluvy vyplýva, že prvotným zámerom prenájmu bolo poskytnutie plochy na vybudovanie dopravného zariadenia (sedačkovej lanovky) a k nemu prislúchajúcich obslužných zariadení (napr. pokladní, odstavných plôch a pod.) za účelom komplexného poskytnutia služieb zákazníkom tejto sedačkovej lanovky. Žalobcovi žalovaný vytkol, že bez toho, aby bola táto sedačková lanovka realizovaná, v období rokov 2018 a 2019 vybudoval na predmete nájmu parkovisko, ktoré v mimo lyžiarskeho obdobia komerčne využíva ako parkovisko pre návštevníkov priľahlého areálu L., čo považuje za rozpor s dohodnutým účelom nájmu.“
- Žalobca v písomnej odpovedi zo dňa 27.09.2019 adresovanej žalovanému uviedol, že konanie z jeho strany bolo v súlade so zmluvou, a že nedošlo k žiadnemu jej porušovaniu, keďže účelom zmluvy bolo taktiež zriadenie odstavných plôch, ktoré aj vybudovali. Podľa žalobcu zmluva neuvádza, čo je prvotný zámer, ale len, že má dôjsť k výstavbe dvoch vecí, a to 1) obslužných zariadení ako napríklad odstavných plôch a taktiež 2) osobných horských dopravných zariadení (vrátane mechanického zasnežovania, ich opráv, údržby, prevádzkovania vymedzených lyžiarskych tratí, vrátane ich zimnej údržby). To, že najprv došlo k vybudovaniu odstavných plôch, podľa žalobcu automaticky neznamená, že došlo k porušovaniu zmluvy, keďže v ďalšom štádiu výstavby dôjde aj k vybudovaniu zvyšných stavebných častí a tým k splneniu celého znenia zmluvy. Návrh žalovaného o navýšení nájomného o sumu 1.500,- /mesiac za obdobie 5 mesiacov s platnosťou už pre rok 2019 považoval žalobca za neprimerane vysoký ovplyvnený subjektívnym postojom.
- Stavebným povolením vydaným Ministerstvom dopravy a výstavby SR pod č.: XXXXX/XXXX/XXXX/ XXXXX zo dňa 22.01.2019 bola povolená stavba lanovej dráhy „Modernizácia lyžiarskeho strediska J., K. - L. J. „M. G. J. X-XXX J.““ stavebníkovi – žalobcovi na pozemku N. C. O. XXXX/X v k. ú F. G..
- Podľa Knihy dodávateľských faktúr žalobcu vyplýva vyúčtovanie nájomného pre žalovaného podľa faktúr za obdobie rokov 2018 – 2025.
- Okresný úrad C., pozemkový a lesný odbor rozhodnutím pod č. I./XXXXX-XXX zo dňa 25.02.2020 1/ usporadúva nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde a mení druh poľnohospodárskeho pozemku - trvalých trávnych porastov zaradených do L. XXXXXXX (X.M..) a L. XXXXXX na zastavané plochy a nádvoria, v k. ú. F. G. (kód E.:XXXXXX), mimo P., podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX úradne overeného Okresným úradom C., katastrálnym odborom dňa 13.12.2019 pod č. Q./XX. Žalobca ako užívateľ a nájomca pozemku požiadal o usporiadanie druhu pozemku v katastrálnom území F. G. pod existujúcimi spevnenými prístupovými a odstavnými plochami v L. J. pri lyžiarskom stredisku J.. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia spevnené plochy boli zamerané geometrickým plánom č. XXX/XXXX a jedná sa o novovytvorenú parcelu E. O. XXXX/XX, k. ú. F. G. s celkovou výmerou 0-36-28 ha, ktorá bola oddelená od parciel E. O. XXXX/X, k. ú. F. G. a E. O. XXXX/X, k. ú. F. G., evidovaných v katastri nehnuteľností ako druh pozemku trvalé trávne porasty. Pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990. V roku 2013 začal žalobca využívať predmetnú poľnohospodársku pôdu ako odstavnú plochu motorových vozidiel v L. J. a odvtedy ju na tento účel využíva. Zabratá poľnohospodárska pôda však nebola odňatá podľa zákona. V súčasnosti žalobca zabezpečuje podklady k vydaniu dodatočného stavebného povolenia pre stavbu predmetných odstavných plôch. Mesto H. F. vydalo dňa 22.10.2019 pod č. XXX/XXXX/X-XX Rozhodnutie o prerušení stavebného konania na stavbu „Modernizácia lyžiarskeho strediska K. - L. J. - SO Rozšírenie spevnených plúch“ v L. doline na pozemkoch E. C. O. XXXX/X, E. C. O. XXXX/X, k. ú. F. G.. Cieľom žiadosti bolo usporiadať druh pozemkov v katastri nehnuteľností a zosúladiť skutočný stav v teréne so stavom v katastri nehnuteľností. Pozemok na novovytvorenej parcele E. O. XXXX/XX v k. ú. F. G. zmenil svoj charakter tak, že nie je poľnohospodárskou pôdou, ale v skutočnosti je nepoľnohospodárskym pozemkom (druh pozemku zastavané plochy a nádvoria). Modernizácia lyžiarskeho strediska K. - L. J. je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce. V súčasnosti žiadateľ zabezpečuje podklady k vydaniu dodatočného stavebného povolenia pre stavbu predmetných odstavných plôch pri lyžiarskom stredisku.“ (č. l. 20 - 22 súdneho spisu). Žalobca predložil aj geometrický plán zo dňa 27.11.2019 vyhotovený pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. F. G..
- Podľa geodetického zamerania stavby vypracovaného R. S. T. dňa 06.03.2026 vyplýva zaznamenanie zásahu rampy na parc. č. XXXX/XX a z fotodokumentácie vyplýva umiestnenie železnej rampy pri vstupe na parkovisko, - Z webovej stránky U./M. zo dňa 17.04.2026 vyplýva z prevádzkového času lyžiarskeho strediska, že nie je v prevádzke a od pondelka do nedele je zatvorené, počasie 10,5 °C (č. l. 49 súdneho spisu).
- Z fotodokumentácie z webovej stránky V. vyplýva, že popri ceste, ktorá vedie k lanovým dráham, je po strane umiestnené parkovisko.
4. Súd prvej inštancie aplikoval § 324 ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 a § 326 CSP, pričom dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli.
4.1 Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, so zdôraznením že cieľom takejto právnej ochrany je riešenie naliehavých situácií. V posudzovanom prípade podľa súdu prvej inštancie návrh smeroval k úprave pomerov v budúcom období (zimná lyžiarska sezóna), pričom bol podaný mimo tohto obdobia, kedy už sezóna skončila.
4.2 Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil dlhodobú povahu sporu (trvajúcu minimálne od roku 2019), pričom žalobca nepreukázal, že by sa v aktuálnom období pokúsil o riešenie situácie so žalovaným napriek tvrdeniu, že ho viackrát o odstránenie železnej rampy požiadal.
4.3 Tiež podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil skutočnosť, že umiestnením rampy žalovaný znemožňuje realizáciu hlavného účelu nájomného vzťahu, ktorým je výstavba a prevádzka osobných horských dopravných zariadení. Podľa žalobcu predmetný pozemok slúži ako odstavná plocha, pričom súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že ide o nevyhnutný alebo jediný prístup k predmetu nájmu. Tvrdenia žalobcu o vznikajúcej škode a marení výstavby považoval súd prvej inštancie za príliš všeobecné a bližšie nekonkretizované. Tiež súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že užívanie parkoviska ako odstavnej plochy je nevyhnutné pre realizáciu stavebných prác alebo prevádzku zariadení, ktoré sú predmetom nájomného vzťahu. Parkovisko podľa Q. A. nie je prístupová cesta, ktorá vedie k lanovým dráham a jeho okolia, a ako taká ma podľa súdu prvej inštancie nepopierateľne nevyhnutný význam v lyžiarskej sezóne, ktorá je v čase vydania uznesenia ukončená. Navyše súdu prvej inštancie z listín vyplynulo, že odstavné plochy boli zriadené a užívané bez príslušných povolení a ich právny režim bol predmetom konania pred príslušnými orgánmi verejnej správy, ktoré boli medzičasom právoplatne ukončené, avšak ani táto skutočnosť sama osebe neosvedčuje bezprostrednú potrebu zásahu do vlastníckeho práva žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia.
4.4 Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že medzi stranami sporu existuje spor o rozsah a spôsob užívania predmetu nájmu, najmä pokiaľ ide o využívanie predmetného pozemku ako parkoviska mimo realizácie hlavného účelu nájmu, riešenie ktorej otázky si vyžaduje vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania presahujúceho rámec konania o neodkladnom opatrení.
4.5 Z hľadiska proporcionality zásahu súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalovaného ako vlastníka pozemku nakladať so svojou vecou a regulovať prístup naň požíva ústavnú ochranu, ktorá v tomto štádiu prevažuje nad odvodeným nájomným právom žalobcu. Nariadenie povinnosti odstrániť rampu by tak podľa súdu prvej inštancie predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva, ktorý by nebol vyvážený dostatočne osvedčenou potrebou ochrany žalobcu a fakticky by predčasne nahrádzal rozhodnutie vo veci samej.
4.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako neúspešnej strane náhradu trov konania nepriznal a žalovanému ako úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.
5. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP.
5.1 Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 22.01.2019 bolo vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR stavebné povolenie na stavbu lanovej dráhy, ktorá výstavba je stále v procese realizácie a nebola k dnešnému dňu dokončená. Žalobca so žalovaným má uzavretú nájomnú zmluvu k predmetnému pozemku za účelom výstavby a prevádzkovania nových osobných horských dopravných zariadení, vrátane mechanického zasnežovania, a za účelom zriadenia obslužných zariadení, okrem iných aj odstavných plôch. Preto na základe tejto nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 žalobca vykonal odčlenenie časti pozemku geometrickým plánom, práve pre účely zriadenia obslužných zariadení odstavných plôch, kde z pozemku parcely registra „N.“ O. XXXX/X bol odčlenený pozemok parcela E. D. O. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3628 m2. Žalobca nerušene užíval a vykonával svoje nájomné práva k dohodnutému predmetu nájmu, kde však bez akéhokoľvek dôvodu a predchádzajúceho upozornenia žalovaný na parcele č. XXXX/XX, v kat. úz. F. G. umiestnil železnú rampu, ktorá bráni v riadnom príjazde k vybudovaným odstavným plochám.
5.2 Podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a dočasnej ochrany práv v prípade bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, pričom podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
5.3 Podľa žalobcu požadované neodkladné opatrenie sa nemá týkať úpravy pomerov v budúcom období. Žalobca dodal, že súd prvej inštancie nevyhovenie návrhu zdôvodnil svojim právnym posúdením skutkového stavu, ktoré je založené na tom, že účel nájmu podľa zmluvy o nájme je rozdelený na hlavný účel nájmu a doplnkový účel nájmu, pričom hlavným účelom má byť výstavba a následné prevádzkovanie horských dopravných zariadení, k čomu má podľa súdu dochádzať v zimnej sezóne, avšak žalobca uvedené posúdenie považuje za nesprávne, a zdôrazňuje, že predmetná zmluva o nájme nerozdeľuje účel užívania predmetu nájmu na hlavný a vedľajší účel, ale len veľmi široko koncipuje oprávnenie nájomcu užívať predmet nájmu na účel, ktorý je vymedzený textovo v článku II ods. 1 samotnej zmluvy. Podľa tohto článku a daného odseku je nájomca oprávnený užívať predmet nájmu aj na účel zriadenia obslužných zariadení, medzi ktoré strany vymedzili aj odstavné plochy. Súd prvej inštancie tým, že nesprávne vyhodnotil zmluvnými stranami dojednaný účel nájmu, následne aj nesprávne právne posúdil skutkový stav veci.
5.4 Podľa žalobcu je nesporné, že ako nájomca je podľa zmluvy oprávnený užívať predmet nájmu, doba nájmu stále plynie a do dnešného dňa nedošlo žiadnym právne relevantným spôsobom k zániku oprávnenia žalobcu užívať dohodnutý predmet nájmu. Žalobca v konaní riadne osvedčil, že žalovaný na predmete nájmu umiestnil železnú rampu, ktorá bráni v prístupe k vybudovaným odstavným plochám s tým, že tieto už vybudované odstavné plochy podľa zmluvy môže žalobca samostatne prevádzkovať aj bez toho, aby to bolo nevyhnutne spojené s prevádzkou horského dopravného zariadenia. Listinné dôkazy, ktoré žalobca priložil k nájmu, a to geodetické zameranie stavby rampy na pozemku č. XXXX/XX, pre kat. úz. F. G., preukazuje, že rampa bráni v jedinom možnom prístupe k odstavným plochám, ktoré zrealizoval žalobca na uvedenom pozemku, pričom oprávnenie realizovať odstavné plochy na tomto pozemku vyplýva aj z rozhodnutia Okresného úradu C., pozemkový a lesný odbor zo dňa 25.02.2020, na ktoré poukazuje aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalobca je toho názoru, že preukázal, že žalovaný bezdôvodne vykonal zásah, ktorým obmedzil žalobcu v práve užívať predmet nájmu, že v predmete časti nájmu, na ktorom sú vybudované odstavné plochy nie je možný iný prístup, a teda tento prístup je jediný možný nevyhnutný.
5.5 Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo aby návrhu vyhovel a priznal žalobcovi trovy konania.
6. Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 CSP doručoval žalovanému podania žalobkyne a uznesenie súdu prvej inštancie. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.5.2026 poukázal na znenie nájomnej zmluvy, z ktorej jasne vyplýva, že prvotným zámerom prenájmu bolo poskytnutie plochy na vybudovanie dopravného zariadenia a k nemu prislúchajúcich obslužných zariadení na účely poskytnutia komplexných služieb zákazníkom sedačkovej lanovky.
6.1 Žalobca však bez realizácie samotnej lanovky – k čomu do dnešného dňa nedošlo, hoci od uzatvorenia zmluvy uplynulo už 10 rokov – vybudoval na predmete nájmu najskôr parkovisko. To v súčasnosti komerčne využíva pre návštevníkov priľahlého areálu cudzieho právneho subjektu, čo žalovaný považuje za rozpor s dohodnutým účelom nájmu. Žalovaný žalobcu v rokoch 2019 – 2026 niekoľkokrát ústne aj písomne upozornil na porušovanie zmluvných podmienok. Keďže žalobca nepristúpil k náprave, žalovaný dňa 6. 4. 2025 umiestnil na pozemku rampu s cieľom ochrániť svoje vlastnícke právo.
6.2 Tvrdenia žalobcu, že má znemožnený vjazd a užívanie pozemku E. C. O. XXXX/XX, sú podľa žalovaného nepravdivé. Žalovaný ihneď po osadení a uzamknutí rampy odovzdal žalobcovi kľúč s upozornením, že v prípade porušovania zmluvných podmienok – konkrétne parkovania vozidiel za rampou – mu bude kľúč odobratý. Žalobca teda nemal znemožnený prístup na predmet nájmu a mohol bez obmedzení realizovať stavebnú činnosť. Od 1. januára 2026 však žalobca podmienky opakovane porušil a naďalej parkoval vozidlá za rampou, preto žalovaný vymenil zámok. Napriek tomu žalobcovi počas zimného obdobia operatívne, na základe jeho požiadania, vždy umožnil vstup na predmet nájmu otvorením rampy. Žalovaný ďalej uvádza, že po skončení zimnej sezóny boli žalobcovi kľúče opätovne poskytnuté a v súčasnosti rampa nie je uzamknutá.
6.3 Žalovaný rovnako poprel tvrdenia žalobcu, že bol opakovane vyzývaný na odstránenie rampy. Žalovaný si nie je vedomý žiadnej takejto výzvy zo strany žalobcu a k tomuto tvrdeniu neexistujú žiadne dokumenty. Žalobca je navyše členom pozemkového spoločenstva, pričom sa zúčastnil na valnom zhromaždení, ktoré o osadení rampy rozhodlo.
6.4 Podľa žalovaného je nepravdivé aj tvrdenie o vzniku škody, keďže žalobca môže svoju stavebnú činnosť realizovať bez akýchkoľvek prekážok. Žalovaný nemá so žalobcom uzatvorený žiaden právny vzťah, ktorý by ošetroval vstup motorových vozidiel do lyžiarskeho areálu J.. Tento areál sa navyše nachádza pred samotnou rampou, a teda mimo územia vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný nad rámec uvedeného toleruje., že žalobca parkuje motorové vozidlá aj na iných pozemkoch v jeho vlastníctve.
6.5 Žalovaný nijako žalobcovi nebráni v riadnom užívaní predmetu nájmu, v realizácii moderného lyžiarskeho strediska a po jeho dokončení ak prevádzke obslužných zariadení. Podľa žalovaného z dôvodu nulovej resp. veľmi nízkej návštevnosti lyžiarskeho strediska J. žalobca sa preorientoval na dodatočné získavanie finančných prostriedkov z prevádzky parkoviska. Obmedzením nezákonných aktivít žalobcu zo strany žalovaného nedochádza k vzniku ďalších škôd na strane žalobcu.
6.6 Žalovaný je toho názoru, že nie je osvedčená potreba naliehavej úpravy pomerov, žalobca neosvedčil ani hrozbu určitej konkrétnej ujmy, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté
uznesenie
potvrdil.
6.7 Žalovaný predložil k vyjadreniu listiny: - výzvu adresovanú žalobcovi z 31.7.2024, v ktorej žalovaný žalobcu upozornil, že účelom nájmu v nájomnej zmluve nie je parkovanie vozidiel zákazníkov mimo obdobia prevádzky horských dopravných zariadení a že je povinný rešpektovať užívacie právo iných nájomcov žalovaného a neobmedzovať ich, - výzvu adresovanú žalobcovi z 27.2.2025, v ktorej žalovaný vytýkal žalobcovi, že predmet nájmu užíva na parkovanie motorových vozidiel bez prevádzky horských dopravných zariadení, čo je v rozpore s dohodnutým účelom nájmu a zároveň spôsobuje žalovanému škodu, pretože znemožňuje výkon práv a povinností zo zmlúv, z ktorých žalovanému vznikajú záväzky voči tretím osobám, - uznesenie z valného zhromaždenia z 6.4.2025, podľa ktorého žalovaný rozhodol o umiestnení rampy pri vstupe na odstavné plochy f. M., - výzvu adresovanú žalobcovi z 4.9.2025, v ktorej žalovaný vyzval žalobcu na predloženie riešenie situácie, keď žalobca neoprávnene parkuje autá a vyberá parkovné na parcele vo vlastníctve žalovaného, ktorú je oprávnená užívať tretia osoba
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 CSP a pri viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), a bez nariadenia ústneho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, a aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 2 a 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, ktorá musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, aby uviedla príslušné tvrdenia a tieto podložila dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo žalovaného (resp. stranu, proti ktorej návrh smeruje) obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
14. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a z predbežnej povahy tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010)
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva predovšetkým z nutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v situáciách, keď nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah vyriešený konečným rozhodnutím súdu. Jeho hlavným účelom je dosiahnutie predbežných účinkov, ktoré poskytujú efektívnu ochranu práv v rozmanitých skutkových situáciách. Je potrebné však zdôrazniť, že tento zásah musí byť vždy vyvážený princípom proporcionality. Keďže nariadenie opatrenia priamo zasahuje do ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, či práva podnikať, musí byť takýto zásah legitímny a obmedzený len na nevyhnutný rozsah.
16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v čase vydania jeho uznesenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a dočasnej ochrany práv. Žalovaný k skutočnostiam uvedeným žalobcom uviedol, že rampa bola osadená už 6. 4. 2025, o čom podľa žalovaného žalobca vedel, keďže sa zúčastnil na valnom zhromaždení, na ktorom sa o osadení rampy, ako aj o dôvodoch tohto kroku rozhodovalo. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca disponoval kľúčmi od rampy a po výmene zámkov po skončení zimnej sezóny mu kľúč opätovne odovzdal s dodatkom, že rampa je v súčasnosti otvorená.
19. Z vyjadrení strán sporu nepochybne vyplýva nesúlad, pokiaľ ide o výklad článku II. nájomnej zmluvy – konkrétne, či uvedené zmluvné dojednanie rozlišuje medzi hlavným účelom nájmu (výstavba a prevádzka lanovej dráhy) a jeho sekundárnym zámerom (odstavná plocha – parkovisko). Každá z nich pristupuje k tomuto výkladu rozdielne. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nájomca povinný užívať vec spôsobom určeným v zmluve. Je nesporné, že nájomná zmluva naďalej trvá a nájomca (žalobca) je oprávnený predmet nájmu užívať bez toho, aby mu prenajímateľ (žalovaný) vo výkone tohto práva bránil. Naproti tomu riešenie sporu o samotný účel nájmu – prostredníctvom dokazovania skutočnej vôle zmluvných strán – presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia.
20. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom, že nebolo osvedčené, že by umiestnenie rampy bránilo žalobcovi vo výkone užívacích práv podľa nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že k osadeniu rampy došlo ešte v apríli 2025, teda rok pred podaním návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca sa po uvedenú dobu osadeniu rampy nijako nebránil. Žalobca neosvedčil, že by žalovaného vyzval na odstránenie rampy, pričom žalovaný uviedol, že predmetnými listinami nedisponuje. Taktiež tvrdenia žalobcu o vzniku škody a marení výstavby zostali v rovine všeobecných vyjadrení a neboli bližšie konkretizované ani osvedčené. Naopak, žalovaný argumentoval, že žalobca môže svoju stavebnú činnosť realizovať bez prekážok a rampa bola osadená z dôvodu ochrany vlastníckeho práva pred porušovaním zmluvných podmienok (komerčné využívanie parkoviska pre iný subjekt). Odvolací súd zdôrazňuje, že pre potreby neodkladného opatrenia je rozhodujúca aj bezodkladnosť a nevyhnutnosť požadovanej ochrany v zrýchlenom konaní, v ktorom sa dokazovanie vykonáva výlučne osvedčením rozhodujúcich skutočností.
21. Ďalším dôležitým aspektom je dlhodobá povaha sporu medzi stranami, ktorý trvá minimálne od roku 2019, čo vyvracia argument o naliehavosti situácie. Existujúci spor o spôsob užívania pozemku, ako aj otázka oprávnenosti zriadenia odstavných plôch, si vyžadujú rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré nie je možné vykonať v rámci zrýchleného konania o neodkladnom opatrení. Z hľadiska proporcionality zásahu odvolací súd poukazuje na to, že právo žalobcu ako nájomcu je odvodeným právom a v danom štádiu konania neprevážilo nad ochranou vlastníckeho práva žalovaného, ktorý rampou reguluje prístup na svoj pozemok. Neodkladné opatrenie nesmie slúžiť na vytvorenie faktického stavu, ktorý by predčasne nahradil rozhodnutie vo veci samej.
22. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nerušené užívanie a výkon nájomných práv, ako aj povinnosti zdržať sa konania, ktorým mu bráni, znemožňuje alebo sťažuje nerušené užívanie a výkon týchto práv, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil potrebu upraviť pomery strán sporu uložením takýchto povinností, a rovnako neodôvodnil ani ich bezodkladnosť. Okrem osadenej rampy žalobca nekonkretizuje, aké iné opatrenia a úpravy žalovaného mu bránia vo výkone nájomného práva. Taktiež neuvádza, akého konania – ktoré by malo spočívať v bránení, znemožňovaní či sťažovaní výkonu jeho oprávnení – sa žalovaný aktuálne dopúšťa, respektíve sa mieni do budúcna dopustiť. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní argumentuje výlučne osadenou rampou. Ako však už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca neosvedčil, že by mu osadená rampa bránila vo výkone užívacích práv v celom rozsahu predmetu nájmu a že jediný prístup k nemu vedie práve cez uvedenú rampu, zvlášť keď rampa je mieste osadená už viac ako rok. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu procesného inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“. Jeho nariadenie je preto namieste iba v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce naliehavosť takejto úpravy, a to najmä z dôvodu hrozby reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä z dôvodu neosvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo zistil a právne posúdil. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že žalobca sa nebude môcť opätovne domáhať vydania neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností, ktoré osvedčia skutočnú naliehavú a neodkladnú potrebu úpravy pomer medzi stranami sporu.
K trovám konania
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. V tomto prípade, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd by mal náhradu trov odvolacieho konania priznať žalovanému. Avšak odvolaciemu súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Odvolací súd preto vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, ktoré bolo dňa 9. októbra 2018 prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR ako judikát na publikovanie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19, a ktorého právna veta znie: „ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva“.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.