26Co/50/2026

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému (správne povinnému, pozn. vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“) uložil povinnosť umožniť žalobcom (správne navrhovateľom) výkon práv zodpovedajúcich vecnému bremenu spočívajúcemu v oprávnení užívať pozemky vo vlastníctve povinného na parkovanie motorových vozidiel a odstrániť prekážky brániace výkonu tohto práva. Súčasne povinného poučil podľa § 337 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP”) o možnosti podať žalobu vo veci samej a rozhodol, že navrhovatelia majú voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že predmetné vecné bremeno bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena a následne zapísané do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Za osvedčené považoval, že povinný navrhovateľom znemožnil výkon tohto práva osadením uzamykateľných parkovacích zábran, ku ktorým navrhovatelia nemali prístup. Dospel preto k záveru, že navrhovatelia hodnoverne osvedčili existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, ktorým napadol rozhodnutie v celom rozsahu. Namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov, ako aj nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdil, že od zmluvy o zriadení vecného bremena platne odstúpil, čím mal podľa jeho názoru zaniknúť právny titul, z ktorého navrhovatelia odvodzujú svoje oprávnenia. Z uvedeného dôvodu podľa povinného navrhovateľom už nesvedčí právo, ktorému by bolo možné poskytnúť dočasnú súdnu ochranu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

14. V zmysle § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

S touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pretože ku dňu vydania napadnutého uznesenia bolo vecné bremeno naďalej zapísané v katastri nehnuteľností. Existencia zápisu predstavuje významnú okolnosť pri posudzovaní pravdepodobnosti existencie uplatňovaného práva.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacou námietkou smerujúcou proti záveru súdu prvej inštancie o existencii aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov. Povinný namietal, že keďže vecné bremeno bolo zriadené v prospech všetkých vlastníkov bytov označených v zmluve a zapísaných na príslušnom liste vlastníctva, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mali podať všetci oprávnení z vecného bremena. Pokiaľ tak neurobili, podľa jeho názoru nebola splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie. 19. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože vecné bremeno bolo zriadené ako vecné právo in rem, teda ako právo späté s vlastníctvom jednotlivých oprávnených nehnuteľností. Každý vlastník oprávnenej nehnuteľnosti je samostatným nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pokiaľ je výkon tohto práva vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi obmedzený alebo znemožnený, patrí mu samostatné oprávnenie domáhať sa súdnej ochrany.

21. Nedôvodná je aj odvolacia námietka smerujúca proti záveru súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP nie je vznik nenahraditeľnej škody ani úplná nemožnosť výkonu práva. Zákon vyžaduje osvedčenie takého stavu, z ktorého vyplýva potreba okamžitej procesnej ochrany s cieľom zabrániť pokračujúcemu zásahu do práv účastníka alebo zachovať existujúci právny a faktický stav do rozhodnutia vo veci samej.

Takéto konanie nepredstavuje jednorazový zásah, ale stav trvajúci, ktorý sa každým ďalším dňom prejavuje pokračujúcim obmedzovaním výkonu práva navrhovateľov. Práve existencia takéhoto pokračujúceho zásahu odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

Súd prvej inštancie mal k dispozícii všetky listinné dôkazy potrebné na posúdenie splnenia podmienok ustanovenia § 325 CSP. Vykonanie ďalších dôkazov navrhovaných povinným smerovalo k autoritatívnemu posúdeniu platnosti odstúpenia od zmluvy a ďalších hmotnoprávnych otázok, ktoré svojou povahou patria až do konania vo veci samej. Nevykonanie týchto dôkazov preto nemožno považovať za procesné pochybenie.

Z odôvodnenia je zrejmé, z akých dôvodov súd považoval právo navrhovateľov za hodnoverne osvedčené a prečo dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. 25. Samotná skutočnosť, že povinný sa s týmito právnymi závermi nestotožňuje, nezakladá porušenie práva na spravodlivý proces. Obsahom tohto práva nie je garancia úspechu v konaní ani právo na prevzatie právneho názoru účastníka súdom, ale právo na zákonné konanie, riadne odôvodnené rozhodnutie a možnosť uplatniť procesné oprávnenia priznané zákonom.

27. Napadnuté uznesenie vychádza z právneho posúdenia zodpovedajúceho predmetu konania, rešpektuje jeho procesnú povahu a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Ani odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil na inom právnom základe, než z ktorého vychádzal súd prvej inštancie; iba podrobnejšie rozvinul jeho právne závery. Takýto postup nepredstavuje tzv. prekvapivé rozhodnutie a je plne v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 28.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Navrhovatelia hodnoverne osvedčili existenciu práva zodpovedajúceho zapísanému vecnému bremenu, pokračujúci zásah povinného do výkonu tohto práva, ako aj potrebu jeho bezodkladnej súdnej ochrany. 30. Žiadna z odvolacích námietok povinného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 31.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).