28Co/55/2026

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi (v uznesení súdu prvej inštancie označený ako žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) zakázal priblížiť sa k navrhovateľke (v uznesení súdu prvej inštancie označená ako žalobkyňa – pozn. odvolacieho súdu) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou realizácie procesných úkonov pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci v civilnom konaní, trestnom konaní alebo inom obdobnom konaní, ako aj realizácie rodičovských práv a povinností odporcu k mal. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, E., v nevyhnutnom rozsahu; telefonicky, SMS správami alebo prostredníctvom inej elektronickej komunikačnej platformy kontaktovať navrhovateľku s výnimkou komunikácie na účely realizácie rodičovských práv a povinností odporcu k mal. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, E., v nevyhnutnom rozsahu; sledovať pohyb a polohu navrhovateľky prostredníctvom akýchkoľvek technických prostriedkov; to všetko počas šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia; výrokom II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol a výrokom III. priznal navrhovateľke voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 325 ods. 1, 2 písm. g/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

4. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že odporca ju dlhodobo a opakovane sleduje, kontaktuje a obťažuje. Opísala viacero incidentov v období od decembra 2025 do podania návrhu, pri ktorých mal odporca navrhovateľke odmontovať sifón pod vaňou, verbálne ju atakovať, vulgárne jej nadávať, opakovane ju kontaktovať telefonicky a SMS správami v nevhodnom čase, bez dovolenia vykonať na nej drogový test a vyžadovať od nej vysvetlenie, verbálne a vulgárne ju urážať pri športovom zápase ich syna, ako aj sledovať jej polohu a pohyb prostredníctvom tajne ukrytého mobilného telefónu v jej aute. Odporca sa jej okrem toho vyhráža poškodením majetku, stratou zamestnania a kontaktuje osoby z jej okolia. Z týchto dôvodov sa navrhovateľka obáva o svoje zdravie, bezpečnosť a psychickú pohodu. Navrhovateľka k návrhu pripojila tieto dôkazy: potvrdenie ORPZ v Trnave o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku z 13.3.2026; potvrdenie ORPZ v Trnave o zaistení veci zo dňa 13.3.2026; potvrdenie ORPZ v Trnave o oznámení o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 10.12.2025; výpisy SMS správ, resp. inej elektronickej komunikácie a telefonických hovorov; fotografie.

6. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky právne vyhodnotil tak, že je čiastočne dôvodný, a to pokiaľ ide o uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť, zákazu jej kontaktovania elektronickými prostriedkami a zákazu jej sledovania technickými prostriedkami vo výroku I. uznesenia. V týchto častiach sú naplnené právne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 a nasl. CSP. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami vzhliadol súd v tom, že odporca sa v období bezprostredne pred podaním návrhu opakovane dopúšťal voči navrhovateľke takého konania, ktoré priamo ohrozovalo jej osobnú integritu. Vzhľadom na hrubé a vulgárne správanie odporcu voči navrhovateľke a jej vôľu vyhýbať sa podľa možnosti stretávaniu sa s ním možno konštatovať, že navrhovateľka sa týmto dôvodne cítila ohrozená. Nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby bola ďalej proti svojej vôli vystavovaná takémuto osobnému kontaktu so odporcom, zvlášť ak už nežijú v spoločnej domácnosti. Obdobné platí aj pri vzájomnej komunikácii medzi stranami. Ako je konštatované vyššie, odporca navrhovateľku veľa ráz kontaktoval telefonátmi, resp. SMS a inými správami proti jej vôli alebo v krajne nevhodných časoch (napr. v noci). Obsahom správ odporcu boli aj invektívy a vulgarizmy na adresu navrhovateľky. Rozsah, intenzita a načasovanie týchto kontaktov (pokusov o kontakt) vypovedá o neústupnom postoji odporcu vytvárať na navrhovateľku psychický tlak, a nie o snahe o konštruktívne riešenie vzniknutých situácií. Vyvíjanie takéhoto tlaku považuje súd za zjavne neprimerané a neoprávnené. Pokiaľ ide o pokus odporcu o sledovanie navrhovateľky cez tajne umiestnený mobilný telefón v jej aute, tento treba vnímať ako snahu o neadekvátnu kontrolu pohybu a polohy navrhovateľky, ktorá (po jeho odhalení) taktiež dôvodne založila pocit ohrozenia navrhovateľky a narušenie jej integrity. Všetky tieto činy odporcu neoprávnene zasiahli do osobnostnej sféry navrhovateľky, a to obzvlášť do jej práva na súkromie v zmysle § 11 OZ. Z hľadiska dikcie procesnej úpravy v tom treba vidieť neoprávnené ohrozenie duševnej integrity navrhovateľky v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP. Súdom uložený zákaz približovania sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť je výslovne predvídaný v § 325 ods. 2 písm. h) a zákaz telefonického, resp. elektronického kontaktu zase v § 325 ods. 2 písm. g). Tretí zákaz týkajúci sa sledovania navrhovateľky technickými prostriedkami síce v citovanom zákonnom ustanovení nie je explicitne uvedený, no keďže daná norma uvádza eventuality neodkladných opatrení len príkladmo, súd môže uložiť aj iné opatrenie ako je uvedené v danom ustanovení - napríklad aj zákaz sledovania polohy a pohybu dotknutej strany. Táto skutková podstata môže byť aplikovaná autonómne - súd k tomu odkazuje na § 360a ods. 1 písm. b) Trestného zákona (kto iného prenasleduje tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje), ktorý chráni identickú spoločenskú hodnotu, ktorú inak treba subsumovať pod právo na súkromie.

8. Pokiaľ ide o ostatné navrhovateľkou navrhované obmedzenia odporcu, súd prvej inštancie uviedol, že niektoré z nich sú fakticky konzumované uloženými zákazmi pre odporcu a niektoré z nich súd zamietol výrokom II. tohto uznesenia. Konkrétne, navrhovaný zákaz osobného kontaktu medzi odporcom a navrhovateľkou je fakticky obsiahnutý v zákaze priblíženia sa odporcu k navrhovateľke na určenú vzdialenosť, keďže bez fyzického priblíženia sa k navrhovateľke odporca z povahy veci nemôže uskutočniť žiaden osobný kontakt s ňou. Možno konštatovať, že (laicky formulovanému) návrhu navrhovateľky v tejto časti súd vyhovel uložením zákazu vo výroku I. bod i. uznesenia. Vo vzťahu k navrhovanému zákazu zdržiavania sa odporcu v blízkosti bydliska, pracoviska, resp. motorového vozidla navrhovateľky súd uviedol, že tento navrhovaný zákaz spadá do zamietavého výroku tohto uznesenia, pretože v jeho prípade nebola osvedčená bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami. Vzhľadom na súdom uložené zákazy (najmä zákaz priblíženia sa k navrhovateľke) sa tento navrhovaný zákaz javí byť nadbytočný - primeraná ochrana práva navrhovateľky na súkromie vrátane ochrany jej osobnej integrity bude dostatočne zabezpečená aj bez neho. Pokiaľ ide o navrhovateľkou navrhovaný zákaz sledovania, obťažovania, vyhrážania sa, ohovárania alebo iného zasahovania do jej súkromia, súd uviedol, že mu bolo sčasti vyhovené (zákaz sledovania uložený vo výroku I. bod iii. uznesenia) a sčasti bol súdom zamietnutý výrokom II. uznesenia. K tomu súd prvej inštancie konštatoval, že pojmy obťažovanie, ohováranie, vyhrážanie sa a iné zasahovanie do súkromia sú pomerne všeobecné a neurčité, pokiaľ ide o rozsah toho, čo by odporca konkrétne nemal robiť. Z tohto hľadiska by takto uložené zákazy pre odporcu boli materiálne nevykonateľné. Navyše sa javí, že ochrana práv, ktorej sa navrhovateľka v návrhu domáha, bude dostatočne zabezpečená vyššie uvedenými zákazmi vo výroku I. tohto uznesenia. Vo vzťahu k navrhovanému zákazu kontaktovania rodinných príslušníkov, známych alebo kolegov navrhovateľky súd uviedol, že tento návrh je jednak neurčitý - nie je zrejmé, ktoré konkrétne osoby má navrhovateľka na mysli, a teda materiálne nevykonateľný, a jednak navrhovateľka nemá na podanie tohto návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, keďže tento návrh smeruje k ochrane osôb odlišných od osoby navrhovateľky. Z týchto dôvodov tento návrh spadá do zamietavého výroku tohto uznesenia. Napokon, návrh navrhovateľky týkajúci sa písomnej komunikácie medzi stranami pri starostlivosti o ich maloleté dieťa, resp. dodržiavania primeranej vzdialenosti medzi stranami a zdržiavania sa osobného kontaktu súd posúdil tak, že mu de facto vyhovel prostredníctvom zákazov uložených vo výroku I. bodoch i. a ii. uznesenia. Z dôvodu hospodárnosti súd prvej inštancie odkázal na vyššie uvedené odôvodnenie týchto zákazov.

10. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca v rozsahu výrokov I. a III. (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu) s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s prihliadnutím na jeho obsah, keďže žiadne odvolacie dôvody odporca výslovne neoznačil. Odporca považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelový a motivovaný snahou poškodiť jeho osobu.

Ich komunikácia je výhradne ohľadom syna. Priznal, že jej niekedy zaslal viac sms, ale týkali sa výlučne maloletého syna, pretože mu s ním obmedzovala kontakt. Ako dôkaz predložil sms komunikáciu a podotkol, že syna od novembra 2025 až do 25.2.2026 videl iba na tréningoch, a aj to iba cez plot.

Dňa 26.12.2026 sa jej rozpadla tak, že sa nevedela dostať k maloletému do bytu a odporcu kontaktovala, aby ju vymenil. Podotkol, že ho kontaktovala a požiadala o pomoc aj po tom, čo ju mal údajne urážať a slovne napadnúť. Dňa 3.1.2026 nestál pod jej oknom, pretože mal v tom dni u seba deti F. a H.. Priznal, že jej telefonoval, lebo mu volal kamarát, ktorý sa vracal v tom čase domov a povedal mu, že sa u nich stále svieti. Bál sa o svojho syna A., tak navrhovateľku kontaktoval, či je všetko v poriadku. Mal obavy pretože navrhovateľka sa stretáva s ľuďmi, ktorí majú drogovú a kriminálnu minulosť a prítomnosť. Za nepravdivú označil skutočnosť, že navrhovateľke dňa 1.2.2026 vytrhol vlas a robil test. Priznal, že objednal drogové testy, ale po vzájomnej dohode s navrhovateľkou, pretože sa stretáva s ľuďmi, ktorí užívajú drogy. Po vzájomnej dohode povedala, že ak si ho spraví aj on, môže ich objednať. Spýtal sa navrhovateľky, či by si ho spravila, lebo má podozrenie, že užíva drogy a bojí sa o zdravý rozvoj svojho syna, pretože aj jej brat je drogovo závislý, aj dcéra jej sesternice, ktorú uvádza ako

vozidla monitorovacie zariadenie, o čom vypovedal aj na polícii. Na synovom telefóne majú zdieľanú polohu obaja rodičia už veľmi dlho z dôvodu synovej bezpečnosti. Rovnako vidí polohu aj svojich ďalších troch detí. Za nepravdivé tiež považoval tvrdenie navrhovateľky, že kontaktuje osoby z jej okolia.

Taktiež priložil dokumentáciu, ako sa navrhovateľka vyjadruje na jeho deti z predchádzajúceho manželstva a jeho zosnulého otca a matku. Odporcovi tiež nebolo zrejmé, že ak je podľa navrhovateľky taký zlý a nebezpečný, prečo s ním išla v novembri na turnaj do Poľska na 3 dni a spala s ním v jednej izbe v jednej posteli. Nechala ho uhradiť všetky náklady okolo 500 eur, tvárila sa, že je všetko v poriadku a po návrate domov mu začala brániť stretávaniu so synom a začala si vymýšľať veci, ktoré sa nestali a povedala mu, že s malým bude, keď bude mať 18 rokov. Odporca tiež uviedol, že v prípade potreby odovzdá súdu svoj mobilný telefón, na ktorom je všetka komunikácia medzi ním a navrhovateľkou za 14 rokov ich vzťahu, aby ju mohol súd preskúmať a urobiť si názor o tom, či niekedy navrhovateľku ohrozoval. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania. Ako dôkazy predložil komunikáciu s navrhovateľkou, jej bratom a matkou, výpisy z bankového účtu a ako svedkov označil dcéru M. F., kolegu N. O. a zákazníka O. J.. V doplnení odvolania odporca poukazoval na to, že navrhovateľka ho

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na existenciu dôvodnej a pretrvávajúcej obavy o svoje zdravie a bezpečnosť. Uviedla, že predmetom konania o zákaze priblíženia je ochrana jej osoby, nie riešenie rodičovských sporov, finančných otázok ani hodnotenie jej súkromného života. Odmietla tvrdenia odporcu, že si ide o účelové konanie z jej strany. K situáciám, ktoré viedli k podaniu návrhu, skutočne došlo a vyvolali v nej reálny strach a obavy. Trvala na tom, že zákaz priblíženia je nevyhnutný a primeraný prostriedok ochrany, keďže správanie odporcu v nej vyvoláva dôvodnú obavu z ďalšieho obťažovania alebo eskalácie situácie. Obsah odvolania potvrdzuje konfliktný charakter správania odporcu, jeho neschopnosť rešpektovať hranice a snahu kontrolovať situáciu. Komunikácia z roku 2017 nemá súvislosť s aktuálnym skutkovým stavom ani s dôvodmi nariadenia zákazu priblíženia, a je preto právne irelevantná. Osoby označené odporcom ako svedkovia nedisponujú priamou vedomosťou o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Tvrdenia odporcu smerujúce k jej osobe a súkromiu sú nepreukázané a právne irelevantné. Odporca nariadené súdne opatrenie preukázateľne nerešpektuje, čo potvrdzuje jeho opodstatnenosť. Dňa 21.4.2026 v čase približne od 18:00 do 18:30 sa odporca na tréningu ich maloletého syna priblížil k navrhovateľke na vzdialenosť približne 10 metrov, napriek tomu, že mu bol právoplatne nariadený zákaz priblíženia na 50 metrov. Uvedené konanie predstavuje porušenie súdom nariadeného ochranného opatrenia a nasvedčuje tomu, že riziko jeho opakovaného nerešpektovania je aktuálne. Ďalej uviedla, že dňa 7.4.2026 boli na vozidlách (vrátane jej) nájdené klince pod kolesami. Rovnakú skúsenosť potvrdila aj F. I.. Hoci toto konanie nemožno v tomto štádiu konania jednoznačne pripísať odporcovi, ide o objektívnu okolnosť, ktorá v kontexte celkového skutkového stavu a správania odporcu podporuje dôvodnosť navrhovateľkinej obavy o svoju bezpečnosť.

13. Navrhovateľka v duplike zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Tvrdenia odporcu považovala za nepravdivé, účelové. Mala zato, že odporca vo svojich podaniach opakovane uvádza rôzne domnienky, tvrdenia o tretích osobách, jej rodine a údajných snahách „dať ho zavrieť“, ktoré nesúvisia s predmetom konania. Odporca opakovane nerešpektuje súdom nariadený zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. K porušeniam neodkladného opatrenia z jeho strany dochádza aj naďalej, pričom tieto skutočnosti boli z jej strany oznámené polícii a doložené fotografiami a ďalšími dôkazmi. Odporca ju opakovane kontaktuje nepriamo prostredníctvom ich syna, cez ktorého jej odkazuje rôzne osobné odkazy a poznámky. Odmietla tiež tvrdenia odporcu, že by ho vyhľadávala alebo sa snažila situácie vyvolávať. Naďalej má dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť.

14. V ďalších podaniach odporca opakovane poukazoval na to, že navrhovateľka sama nerešpektuje zákaz priblíženia na 50 m, keď na futbalových zápasoch ich spoločného syna, sa dobrovoľne zdržiava v blízkosti odporcu.

15. Navrhovateľka v ďalších vyjadreniach poprela tvrdenia odporcu a zároveň tvrdila, že práve odporca nerešpektuje zákaz priblíženia na futbalových zápasoch ich syna a vykladá si ho tak, že na športové podujatia sa tento zákaz nevzťahuje.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/); sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h/).

22. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

27. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. g/ a h/, ktorým by súd uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m, aby nekontaktoval navrhovateľku, jej rodinných príslušníkov, známych a kolegov a aby mal zákaz používať akékoľvek zariadenia za účelom sledovania navrhovateľky.

30. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplynulo, že navrhovateľka a odporca sú bývalí partneri, ktorí už spolu nežijú, pričom majú spoločného maloletého syna, ktorý sa nachádza v starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka v danom type konania i podľa názoru odvolacieho súdu hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej veci splnené. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu odporcu voči navrhovateľke reálne a opakovane dochádza. Keďže bolo osvedčené nevhodné správanie odporcu voči navrhovateľke (obťažovanie komunikáciou a sledovanie) a tiež nie je možné v súčasnosti vylúčiť jeho opakovanie voči navrhovateľke, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako to správne vyhodnotil i súd prvej inštancie. Z osvedčeného skutkového stavu vyplynulo, že odporca navrhovateľku mnohokrát kontaktoval, a to jednak formou elektronických správ ako aj telefonátmi, a to aj v nočných hodinách. Tvrdenie odporcu, že táto komunikácia sa týkala výhradne ich spoločného mal. syna, však z obsahu komunikácie nevyplýva. Zároveň rozsah, obsah komunikácie, ako aj jej načasovanie zjavne prekračuje rámec vhodnosti medzi bývalými partnermi a rodičmi maloletého dieťaťa. Rovnako bolo osvedčené a zároveň i preukázané vyjadrením samotného odporcu, že odporca umiestnil do motorového vozidla navrhovateľky mobilný telefón za účelom zisťovania polohy vozidla. Neobstojí v tejto súvislosti tvrdenie odporcu, že ho tam nedal preto, aby navrhovateľku sledoval, ale preto, že jej motorové vozidlo daroval a žiada ho späť v súdom konaní, pričom navrhovateľka mu ho odmieta vrátiť. Odvolaciemu súdu nie zrejmé, aký by mal byť iný účel umiestnenia mobilného telefónu do motorového vozidla navrhovateľky, ako zisťovanie jej aktuálnej polohy. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd takéto konanie hodnotí ako neprípustný zásah do súkromia navrhovateľky. Z predložených dôkazov i zo skutkových tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca v odvolacom konaní relevantným spôsobom nespochybnil, bolo dostatočne osvedčené, že návrh bol podaný dôvodne, keďže tu je dôvodná obava z opakovania nevhodného, obťažujúceho správania odporcu voči navrhovateľke. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného práva.

32. V ďalšom sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie a v podrobnostiach na jeho zdôvodnenie v ods. 5 a 6 odkazuje, pokiaľ návrh navrhovateľky právne vyhodnotil ako dôvodný v časti o uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť, zákazu jej kontaktovania elektronickými prostriedkami a zákazu jej sledovania technickými prostriedkami, keďže odporca sa v období bezprostredne pred podaním návrhu opakovane dopúšťal voči navrhovateľke takého konania, ktoré priamo ohrozovalo jej osobnú integritu. Zároveň súd správne aplikoval aj princíp proporcionality, keď limitoval uložený zákaz priblíženia sa k navrhovateľke tak, že sa nevzťahuje na prípadné procesné úkony v konaniach pred orgánmi verejnej moci, tiež úkony odporcu, ktorými bude realizovať svoje zákonné rodičovské práva a povinnosti, a taktiež zákaz komunikácie správne limitoval vyňatím komunikácie na účely nevyhnutnej realizácie rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súčasne súd prvej inštancie obmedzil aj časovú platnosť nariadeného neodkladného opatrenia na obdobie šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. I podľa názoru odvolacieho súdu je ochrana práv navrhovateľky takto nariadeným neodkladným opatrením vecne i časovo proporcionálna vo vzťahu k právam a povinnostiam odporcu, pričom v tomto smere odporca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, ktorú by odvolací súd mohol preskúmať.

33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).