28Co/56/2026
ECLI:SK:KSTT:2026:2625208270.1
- Súd
- Krajský súd v Trnave
- Sudca
- JUDr. Peter Duman
- IČS
- 2625208270
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, D., zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Borský Svätý Jur 774, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, D., zast.: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, Pod hájkom 1436/35, Skalica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo 16.12.2025 č. k. 10C/63/2025-27, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že sa zamieta návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložila povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho užívanie osobného motorového vozidla značky Mercedes-Benz, obchodný názov B 180 CDI, bielej farby, rok výroky 2013, EČV: G., VIN: H. navrhovateľkou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. Odporcovi sa priznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto: „ I. Súd ukladá žalovanému [odporcovi – pozn. odv. súdu] povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania obmedzujúceho užívanie osobného motorového vozidla značky Mercedes-Benz, obchodný názov B 180 CDI, bielej farby, rok výroky 2013, EČV: G., VIN: H. žalobkyňou [navrhovateľkou – pozn. odv. súdu], a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd ukladá [navrhovateľke] povinnosť podať na Okresnom súde Senica v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia žalobu o vyporiadanie BSM.
III. [Odporca] je povinný zaplatiť [navrhovateľke] náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.“
2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie na účely konania o neodkladnom opatrení zistil skutkový stav takto: 3. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila listinné dôkazy (písomná komunikácia právnych zástupcov strán o mimosúdnom riešení vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozsudok Okresného súdu Senica o rozvode z 02.06.2025 č. k. 6P/2/2025, právoplatný dňa 02.06.2025, LV č. XXXX), ktoré dostatočne preukazujú dôvodné obavy navrhovateľky o výkon jej patriacich vlastníckych práv. Predmetné vozidlo zn. Mercedes-Benz bolo zakúpené počas manželstva zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a výlučne navrhovateľka toto vozidlo využívala počas manželstva a aj po rozvode až do novembra 2025. Správanie odporcu – svojvoľné preparkovanie vozidla počas neprítomnosti navrhovateľky za budovu servisu, pričom do výjazdu spoza budovy servisu odporca zaparkoval autobus a iné motorové vozidlá, od ktorých má kľúče len on, čím zamedzil navrhovateľke vo výjazde uvedeným vozidlom zn. Mercedes-Benz vyvoláva dôvodnú obavu, že odporca bude v konaní ohrozujúcom majetok patriaci do BSM a tiež v konaní ohrozujúcom vlastnícke práva navrhovateľky pokračovať. Odporca svojim správaním negatívne ovplyvňuje každodenný život navrhovateľky tým, že jej bráni užívať motorové vozidlo patriace do BSM, ktoré až do novembra 2025 užívala výlučne ona.
4. Súd prvej inštancie po citácii § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 334 a § 336 ods. 3, § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 CSP vec právne posúdil takto:
5. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovateľka riadne preukázala. Osvedčila teda opodstatnenosť, ako aj naliehavosť a existenciu ujmy, ktorá jej bezprostredne hrozí a na odvrátenie ktorej treba nariadiť neodkladné opatrenie. Súd sa stotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu vyhovel. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu o vyporiadanie BSM, a to s cieľom dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, keďže prišlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.
6. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporca domáhal jeho zrušenia a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že odporca je evidovaný v osvedčení o evidencii vozidla a že sa strany takto pred kúpou vozidla dohodli. Návrh navrhovateľky zasahuje do pokojného stavu veci. Odporca nikdy nebránil v užívaní vozidla, navrhovateľka mala kľúče po celý čas k dispozícii vrátane osvedčenia o evidencii vozidla. Spoločný dvor strán slúži ako priestor autoservisu, kde sa bežne stáva, že dochádza k zablokovaniu vozidiel strán i ich detí. Ak aj v nejakom okamihu bolo sporné vozidlo blokované iným vozidlom, išlo o nedopatrenie a výsledok prevádzky autoservisu. V servise sa počas dňa neustále niekto nachádza, či už odporca alebo synovia strán, ktorí disponujú kľúčmi od všetkých vozidiel na spoločnom dvore. Navrhovateľka však nikdy nepožiadala o vyparkovanie predmetného vozidla. Návrh navrhovateľky je zneužitím práva. Tvrdenia navrhovateľky sú neopodstatnené a listiny pripojené k nemu ich neosvedčujú. Nie je pravda, že vozidlo využívala výlučne navrhovateľka; aj odporca rovnako vozidlo využíval.
Nebola osvedčená potreba úpravy pomerov medzi stranami ani obava z ohrozenia exekúcie, pretože navrhovateľka v návrhu hovorí len o akomsi údajne bližšie nespresnenom nebezpečenstve hroziacej ujmy. Vydaním napadnutého uznesenia dochádza k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporcu, ktorého súčasťou je aj právo vec užívať. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že odporca sa má zdržať akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo užívaniu predmetného motorového vozidla navrhovateľkou. Súd napadnutým uznesením de facto zakázal odporcovi užívanie aj jeho motorového vozidla a prípadné neodkladné servisné práce na predmetnom vozidle (pretože tieto si môžu vyžadovať určitý čas, počas ktorého sa nebude dať jazdiť s predmetným motorovým vozidlom) a pod. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a odôvodnenie je nepresvedčivé.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zotrvala na tvrdeniach uvedených v návrhu a uviedla, že neodkladné opatrenie možno nariadiť už v takom čase, keď vzniká ešte len obava z ohrozenia práva, prípadne je právo ohrozené. V prípade navrhovateľky nešlo „len“ o ohrozenie práva, pretože do jej práva v čase podávania návrhu na neodkladné opatrenie sa už zasiahlo a toto už bolo porušené, a teda bolo nevyhnutné upraviť
pomery. Argumentácia odporcu osvedčením o evidencii vozidla je bezpredmetná, pretože do evidencie možno zapísať len jedného majiteľa. Odporca počas manželstva užíval a t. č. i užíva motorové vozidlo Mercedes-Benz ML 350 BLUETEC 4MATIC alebo Škoda Felícia, a nie sporné motorové vozidlo, ako tvrdí vo svojom odvolaní. Vozidlo Mercedes-Benz ML 350 je zároveň možné badať i na fotodokumentácii, ktorú navrhovateľka pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako je zaparkované pozdĺž autobusu, a blokuje tak výjazd z dvora, čím navrhovateľka preukazuje pravdivosť svojich tvrdení. Navrhovateľka nedisponuje ani vodičským oprávnením na manipuláciu s autobusom, ani kľúčmi či od vozidiel v spoločnom dvore, aby bolo možné svojpomocou tento nepriaznivý stav odstrániť.
Konaním odporcu bol sťažený obvyklý spôsob života navrhovateľky. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie odporcu je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 9.
Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a že dôvodnosť a trvanie nároku sa hodnoverne osvedčí (§
324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP). Splnenie týchto podmienok sa skúma v zjednodušenom a zrýchlenom procesnom postupe súdu, ktorý vyplýva z toho, že sa spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V takýchto prípadoch sa nevykonáva dokazovanie
v zmysle § 185 a nasl. CSP a vychádza sa z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. To je zrejmé aj z povinnosti navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP). Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). 10. Prvoradou úlohou navrhovateľky bolo preto opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce potrebu bezodkladného zásahu a pripojiť k nim dôkazy. V tejto súvislosti navrhovateľka tvrdila, že sporné vozidlo kúpili strany počas manželstva zo spoločných prostriedkov, že ho užívala výlučne ona a že odporca v novembri 2025 vozidlo preparkoval na spoločný dvor strán a výjazd z dvora zatarasil inými vozidlami, čím navrhovateľke bráni v každodennom užívaní vozidla. Takýto opis rozhodujúcich skutočností však neosvedčuje potrebu bezodkladného zásahu súdu do pomerov strán.
11. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že vozidlo patrí do BSM, čím tvrdila existenciu nielen svojho vlastníckeho práva k vozidlu, ale aj vlastníckeho práva odporcu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že medzi stranami ako bývalými manželmi došlo k sporu o vyporiadaní BSM vrátane sporu o užívaní vozidla, ktoré je predmetom tohto konania.
Nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, medzi ktoré patrí aj užívacie právo l spoločnému vozidlu, je dôvodom na podanie žaloby podľa § 146 ods. 1 OZ. Nezhoda (bývalých) manželov o užívanie veci patriacej do BSM sám o sebe nepredstavuje okolnosť, ktorá odôvodňuje bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Aby bolo možné považovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov za osvedčenú, museli by okrem tejto nezhody existovať okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladný zásah namiesto rozhodnutia vo veci samej. Od navrhovateľa sa teda očakáva, že osvedčí dostatočne konkretizovaný závažný nepriaznivý vplyv daného stavu na svoje oprávnené záujmy (napríklad znemožnenie výkonu povolania, starostlivosti o rodinu, údržbu vozidla a pod.).
Nič také však navrhovateľka v návrhu netvrdila. Navrhovateľka v návrhu neozrejmila, ako často dané vozidlo užíva a na aké účely a či je to jediný dopravný prostriedok, ktorý môže užívať. Netvrdila ani, že jej v dôsledku správania odporcu hrozí škoda, či už priamo na vozidle alebo v inej sfére. Inými slovami, len to, že navrhovateľka vozidlo (spolu)vlastní a že ho doposiaľ užívala, ešte neznamená, že spor o jeho užívanie s jeho druhým spoluvlastníkom odôvodňuje okamžité riešenie situácie neodkladným opatrením.
12. Neosvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením vyplýva aj z odvolania odporcu, ktorý poprel, že by navrhovateľke bránil v užívaní sporného vozidla, poprel, že by vozidlo užívala výlučne ona, pretože rovnako ho užíval aj on, a predniesol, že navrhovateľka nepožiadala odporcu, ale ani ich spoločných synov, ktorí disponujú kľúčmi od ostatných vozidiel v spoločnom dvore autoservisu, aby tieto vozidlá preparkovali. Navrhovateľka len tvrdila, že sama tieto vozidlá preparkovať nedokáže, čo ale nebol základ obrany odporcu.
13. Okrem toho je však problematický aj obsah samotného neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka požadovala nariadiť, čo zase súvisí s dôvodnosťou nároku (§ 326 ods. 1 CSP). Vzťahy bývalých manželov k majetku patriacemu do BSM možno síce dočasne upraviť nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, ak sa osvedčí potreba bezodkladného zásahu (ako odvolací súd vysvetlil vyššie), ale treba vziať do úvahy, že podiely na tomto majetku sú v zásade rovnako veľké, a (bývalí) manželia majú preto pri užívaní spoločnej veci rovnoprávne postavenie. Úplné vylúčenie niektorého z (bývalých) manželov z užívania spoločnej veci je možné len výnimočne (napr. v prípade násilia – § 146 ods. 2 OZ). Vlastník veci je totiž v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 OZ, čl. 20 ods. 1 ústavy), a takéto vylúčenie by ho pripravilo o podstatnú súčasť jeho majetkového oprávnenia. Ústavný súd v tejto súvislosti napríklad odobril právny názor nadväzujúci na staršiu judikatúru (R 42/1964), že ak je predmetom BSM aj osobný automobil, nemôže sa jeden z manželov domáhať na druhom manželovi, aby sa zdržal jeho užívania a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti spoločného užívania vozidla (I. ÚS 372/2012). V prejednávanej veci sa navrhovateľka síce voči odporcovi domáhala uloženia povinnosti zdržať sa „akéhokoľvek konania obmedzujúceho užívanie osobného motorového vozidla… [navrhovateľkou]“, no účinky takto široko formulovaného neodkladného opatrenia by boli v podstatnej miere zhodné s vylúčením odporcu z možnosti spoločného užívania vozidla. Pokiaľ by totiž odporca mienil vozidlo užívať napríklad na servisné práce, ako argumentuje v odvolaní, v rovnakom čase, ako by ho mienila užívať navrhovateľka, zjavne by sa dopustil konania obmedzujúceho užívanie vozidla navrhovateľkou. Navrhovateľka by tak mohla kedykoľvek „prerušiť“ užívanie vozidla odporcom, ktorý by bol preto takisto povinný kedykoľvek neobmedziť navrhovateľku v užívaní vozidla, hoci odporcovi patrí zo zákona rovnaké právo na užívanie spoločnej veci. Navrhované neodkladné opatrenie by tak založilo nerovné postavenie strán k spoločnej veci. Tu sa žiada dodať, že uloženie takejto povinnosti nemá ani priamu súvislosť s konaním, ktoré odporcovi navrhovateľa vytýka – zaparkovanie iných vozidiel znemožňujúcich výjazd sporného vozidla zo spoločného dvora.
14. Namieste je aj odvolacia námietka odporcu, že uložená povinnosť nijako nesúvisí s vyporiadaním BSM. Návrh odporcu na vyporiadanie BSM spôsobom, že dané vozidlo by si mohla ponechať navrhovateľka, nezakladá právo navrhovateľky vozidlo výlučne užívať a nevylučuje odporcu z jeho užívania, kým k vyporiadaniu BSM nedôjde. Z tohto dôvodu je aj celkom nesprávne uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu o vyporiadanie BSM. Ako už odvolací súd opísal vyššie, medzi stranami existuje spor o užívanie majetku patriaceho do BSM a tento spor je možné riešiť v konaní podľa § 146 ods. 2 OZ. Navyše, súd prvej inštancie úplne odignoroval možno vyporiadania BSM dohodou (§ 149 ods. 4 OZ) a uložením povinnosti podať nesprávnu žalobu o vyporiadanie BSM zrejme zbytočne vyvolal ďalšie súdne konanie medzi stranami.
15. Na základe odvolania odporcu preto možno dospieť k záveru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), ako aj dôvodnosť a trvanie nároku (§ 326 ods. 1 CSP) neboli hodnoverne osvedčené, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie preto nie je vecne správne a odvolanie odporcu je opodstatnené. 16. Pretože súd prvej inštancie vec dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri osvedčovaní rozhodujúcich skutočností, skutkový stav neobstojí pre procesnú obranu odporcu, ktorú mohol uplatniť prvýkrát v odvolaní, a súd prvej inštancie vec aj z hľadiska dôvodnosti nároku nesprávne právne posúdil, boli dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) až h) CSP. Na základe toho odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil (§ 388 CSP) tak, ako je uvedené vo výroku I. 17. Pri rozhodovaní o trovách konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 2 CSP) odvolací súd vychádzal z toho, že úspešnou stranou bol odporca, pretože návrhu navrhovateľky sa nevyhovelo. Z týchto dôvodov priznal odporcovi proti navrhovateľke podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP nárok na náhradu všetkých trov provinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok II). 18. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 až § 423 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.