29Co/49/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti povinnej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 37C/10/2026-39 zo dňa 29.4.2026, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej n e p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z predložených listinných dôkazov bolo síce osvedčené, že dňa 5.11.2023 došlo k zosuvu pôdy z pozemku povinnej na susediaci pozemok navrhovateľa, avšak samotné osvedčenie existencie tejto jednorazovej udalosti v minulosti bez ďalších relevantných skutočností nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ v konaní neosvedčil, že by po uvedenom incidente dochádzalo k ďalšiemu zosuvu pôdy, ktoré by zakladalo bezprostredné a reálne ohrozenie jeho práv. Súd prvej inštancie zdôraznil, že od posledného tvrdeného zosuvu uplynul dlhší časový odstup, pričom neboli predložené dôkazy o pokračovaní zásahov do práv navrhovateľa ani o reálnom riziku ich opakovania v blízkej budúcnosti. Predložený inžinierskogeologický posudok z decembra 2023 síce poukazuje na potrebu vykonania zabezpečovacích opatrení, avšak táto skutočnosť sama o sebe neosvedčuje existenciu aktuálneho a bezprostredného ohrozenia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia s časovým odstupom viac ako dvoch rokov. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv už bezprostredne po vzniku zosuvu pôdy. Keďže tak neurobil a k podaniu návrhu pristúpil až s časovým odstupom bez osvedčenia nových alebo pretrvávajúcich okolností nasvedčujúcich hrozbe ďalšej ujmy, súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka naliehavosti nebola splnená. Keďže nebola preukázaná základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnej povinnej náhradu trov konania nepriznal, keďže zo spisu mal preukázané, že jej žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania.

4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že za vzniknutú situáciu nenesie zodpovednosť. Od nadobudnutia susedných nehnuteľností navrhovateľom tento začal v blízkosti jej pozemku parc. č. 244 vyvážať hlinu, čím narúšal prírodne vytvorený sprašový svah, ktorý dosahuje výšku približne 18 až 20 metrov. Navrhovateľa opakovane upozorňovala, aby nepodkopával prírodný útvar, nevyvážal hlinu a zasypal vykopanú pivnicu. Na vyvrátenie tvrdení o svojej nečinnosti uviedla, že už v roku 2005 dala zamerať hranice pozemkov, pričom zistila, že vykopaná pivnica navrhovateľa zasahuje nielen jej parcelu č. 244, ale siaha až 13,6 metra pod ďalšiu susednú parcelu č. 248/1. Tieto zistenia z podrobných meraní v minulosti zaslala navrhovateľovi aj ďalšiemu dotknutému susedovi. Ďalej argumentovala tým, že navrhovateľ si postavil hospodárske budovy bez dodržania náležitého odstupu od svahu, prehradil jej pozemok múrom, ktorým zasiahol priamo do sprašovej steny, a na svojom dvore upevnil odkvapové rúry nasmerované na jej pozemok. K predloženému inžiniersko-geologickému posudku uviedla, že tento len potvrdzuje skutočnosti, na ktoré navrhovateľa dlhodobo v súvislosti s jeho stavebnou činnosťou upozorňovala, pričom zdôraznila, že posudok existenciu vykopanej pivnice opomína. Navrhovateľ svojou deštrukčnou činnosťou vedome poškodil sprašovú stenu a zosuvy sú tak dôsledkom jeho konania. Zároveň poukázala na to, že situáciu sa snažila riešiť aj na úrovni samosprávy, pričom na nebezpečné konanie navrhovateľa upozorňovala už bývalého starostu obce, ktorý na jej obavy nereflektoval, a vo veci žiadala o pomoc aj právneho zástupcu. Odpredajom priľahlých pozemkov zo strany bývalého starostu jej bol definitívne znemožnený prístup k jej pozemku a tým aj prístup k svahu pre techniku. Počas miestneho šetrenia so súčasným starostom obce v roku 2023 opätovne poukázala na deštrukčnú stavebnú činnosť navrhovateľa a vzniesla dotaz ohľadom zabezpečenia prístupu k podkopanej stene, ako aj prípadného príspevku obce na oporný múr, na čo dostala zamietavú odpoveď. Nad rámec uvedeného vyjadrila prekvapenie nad tým, že katastrálne mapy neevidujú nebezpečné výškové rozdiely a konštatovala, že samosprávy nie sú dostatočne poučené o tom, ako chrániť podobné prírodné útvary. Odmietla tvrdenia zástupcu navrhovateľa o svojej nečinnosti a žiadala, aby navrhovateľ opustil jej parcelu č. 244 a prevzal za daný stav plnú zodpovednosť. Svoje tvrdenia podporila pripojenými listinnými dôkazmi, osobitne vytyčovacími náčrtmi, záznamami podrobného merania, kópiami katastrálnych máp a fotodokumentáciou.

10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

11. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude zrejme opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá ale musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia súdu.

13. K uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že z fotografií priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vôbec zrejmé, kedy boli vyhotovené, pričom tieto podľa názoru odvolacieho súdu ani neosvedčujú navrhovateľom uvádzané pokračujúce narúšanie svahu, respektíve prítomnosť nových trhlín (oproti pôvodnému stavu) vo svahu vytvorenom z sprašových sedimentov. Navyše, nové skutočnosti (menší zosuv pôdy, ktorý mal nastať dňa 5.5.2026) nie sú z hľadiska právneho posúdenia veci relevantné, pretože v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Existenciu podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov, posudzuje odvolací súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Odvolací súd môže doplniť alebo zopakovať dokazovanie v zmysle § 384 CSP, je však vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/15/2022 z 31.5.2022 – R 28/2022).

15. Podľa názoru odvolateľa by súd prvej inštancie reálny stav ohrozenia zistil, ak by vykonal obhliadku navrhovanú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť navrhovateľa na to, že pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 25/2019 zo dňa 25.6.2019). Nebolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie, aby na návrh navrhovateľa vykonával ďalšie dokazovanie pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva klasické dokazovanie ako v civilnom sporovom konaní, ale dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín, a preto zodpovednosť za preukázanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaťažuje navrhovateľa.

17. K odvolacej argumentácii poukazujúcej na dôležitosť inštitútu neodkladného opatrenia spojeného s cieľom dosiahnutia požadovanej súdnej ochrany je potrebné uviesť, že poskytnutie procesnej ochrany porušeného alebo ohrozeného práva neodkladným opatrením je možné len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v posudzovanej veci splnené neboli. Odvolací súd má za to, že navrhovateľom predložené dôkazné prostriedky objektívnym spôsobom neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom komplexné posúdenie danej otázky presahuje rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení a vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania v rámci konania vo veci samej (ktoré podľa obsahu spisu dosiaľ iniciované nebolo). Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia, o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec, požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany práv, a to žaloby (návrhu na začatie konania vo veci samej), doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku. Podľa § 330 ods. 2 CSP síce platí, že v prípade, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak, ako je už uvedené vyššie, nemožno neodkladným opatrením ako procesným inštitútom nahradiť sporové konanie, ktoré sa začína na poklade žaloby. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie o potrebe iniciovania klasického civilného sporu medzi stranami, pretože neodkladné opatrenie, ako rýchly a efektívny nástroj ochrany práv a oprávnených záujmov, nemôže za daného skutkového stavu suplovať civilné sporové konanie.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinná), má síce nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci navrhovateľ), avšak povinnej v odvolacom konaní žiadne trovy s prihliadnutím na obsah spisu nevznikli, zároveň si ani žiadne neuplatnila.

24. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).