2Tos/84/2026
ECLI:SK:KSTN:2026:3826010184.1
- Súd
- Krajský súd v Trenčíne
- Sudca
- JUDr. Michal Eliaš
- IČS
- 3826010184
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D., E. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 23. júna 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3Nt/6/2026 zo dňa 19.05.2026, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. C. zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 11.3.2023 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov, podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 438d, § 39 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 2 roky. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/32/2024 zo dňa 23.7.2024 bol rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zrušený vo výroku o treste zákazu činnosti a obv. A. B. C. bol podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 438d Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 5 rokov, 6 mesiacov a jeden deň.
Uznesením Okresného súd Prievidza sp. zn. 3Nt/6/2026 zo dňa 19.05.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 69 ods. 5 Trestného zákona súd nevyhovuje žiadosti odsúdeného A. B. C., nar. XX.X.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom D., E. XXX/XX, F. G. H. I., doručenej súdu dňa 6.3.2026, o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mu bol v trvaní 5 (päť) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zo dňa 11.3.2024, právoplatným dňa 23.7.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/32/2024 zo dňa 23.7.2024, a podmienečne neupúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu.“
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Odsúdený súdu do konania neverejného zasadnutia doručil aj písomné odôvodnenie podanej sťažnosti, v ktorom uviedol nasledovné (citácie):
„I. Uznesením samosudkyne Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3Nt/6/2026-12 zo dňa 19. mája 2026 súd podľa § 69 ods.5 Trestného zákona nevyhovel mojej žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, v trvaní 5 ( päť ) rokov a 6 (šesť) mesiacov a 1 (jeden ) deň , ktorý mi bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/10/2023 zo dňa 11.03.2024 právoplatným dňa 23.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/32/2024 zo dňa 23.07.2024. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že podľa § 69 ods.1 Trestného zákona môže súd rozhodnúť, že po výkone polovice trestu upúšťa od jeho zvyšku, ak odsúdený preukáže spôsobom svojho života, že ďalší výkon trestu už nie je potrebný, pričom určí podľa § 69 ods.2 Tr. zákona skúšobnú dobu až päť rokov. Zároveň súd poukázal na to, že podľa 69 ods.5 Tr. zákona súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu
trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods.3 až 5. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že mi bol predmetný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu uložený podľa § 61 ods.1, ods.2, ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 438d Trestného zákona.
II. S takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasím, preto som proti nemu na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.05.2026 zahlásil sťažnosť, ktorú týmto odôvodňujem nasledovne : Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/32/2024-120 zo dňa 23.07.2024 som bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289 ods.1 Trestného zákona za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace výkon ktorého mi bol podľa § 49 ods. 1 písm.a) a § 50 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Tento trest som už vykonal. Zároveň mi bol podľa § 61 ods. 2,3 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvej druhu vo výmere 5 rokov 6 mesiacov a 1 deň. Som toho názoru, že odvolací súd pri vydaní rozhodnutia 2To/32/2024-120 zo dňa 23.07.2024 , n e postupov a l správne, pretože nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 3 Trestného zákona, pretože v čase rozhodovania odvolacím súdom sa na moju osobu hľadelo, ako by som nebol odsúdený.
Od rozhodnutia Okresného súdu Košice 2 v konaní 2T 234/99 zo dňa 01.06.1999 uplunulo 24 rokov, kedy mi bol uložený trest zákazu činnosti podľa § 61 ods.3 Trestného zákona, teda nebol zákonný dôvod postupovať podľa odseku 3 § 61 Trestného zákona, ale podľa odseku 1,2.
III. To sa mi už javí byť spravodlivejšie rozhodnutie Okresného súdu Prievidza T/10/2023-103 zo dňa 11.03.2024, ktorým mi súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu síce podľa § 61 ods.2,3 Tr. zák. § 438d Tr. zák. s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods.1 Tr. zák. S uvedeným názorom sa však odvolací súd nestotožnil. Podľa § 92 ods.2 Trestného zákona , ak ide o posúdenie na trest zákazu činnosti, k zahladeniu dochádza jeho vykonaním, teda došlo k stavu, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 12Svp/11/2022 zo dňa 30.01.2023. Taktiež poukazujem na rozhodnutie Krajského súdu sp.zn. 5To/22/2020 zo dňa 01.07.2020, ktorý rieši otázku všeobecných účinkov zahladenia odsúdenia. Na zákonnú fikciu neodsúdenia ako právny dôsledok zahladenia odsúdenia je podľa názoru odovlacieho súdu potrebné prihliadať aj pri aplikácii
iných hmotnoprávnych ustanovení trestného zákona, nielen na spomenutý kvalifikačný znak. Pokiaľ sa teda na moju osobu ako obvineného hľadí, ako by som nebol odsúdený, po vykonanom (zahladenom) treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu,ktorý mi bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 sp.zn. 2T/234/99 zo dňa 01.06.1999, tak nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia ods. 3 § 61 Trestného zákona, ale ods.1,2 Trestného zákona.
IV. Taktiež je potrebné poukázať na ustanovenie § 438d Tr. zákona, ktoré výslovne uvádza, že pokiaľ ide odsúdenie po 01.11.2011 pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu podľa § 51 ods.3,5 Tr. zákona nemusí súd vziať do úvahy odsúdenie pred 01.11.2011 ako to urobil aj Okresný súd v Prievidzi vo svojom rozhodnutí č.k. T/10/2023-103 zo dňa 11.03.2024, aj keď je použitie tohto ustanovenia iba fakultatívne.
Ja stále pracujem ako lekár v nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mávam veľmi často služby a to aj soboty a nedele, a skutočnosť, že nemám vodičské oprávnenie mi spôsobuje stále väčšie problémy. V ostatnom sa pridržiavam všetkých svojich tvrdení, ktoré som uviedol vo svojej žiadosti ako aj na verejnom zasadnutí dňa 19.05.2026.
V. Navrhujem preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Prievidzi č.k. 3Nt/6/2026-12 súd podľa ustanovení § 69 ods.1 Tr. zákona podmienečne upustil od zvyšku trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý mi bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/32/2024-120 zo dňa 23.07.2024 a zároveň, aby mi určil podľa ustanovení § 69 ods. 2 Tr. zákona primeranú skúšobnú dobu, ktorej dĺžku ponechávam na úvahu súdu.“
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Trestného poriadku, ďalej len „Tr. por.“), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesné správne, keď o návrhu odsúdeného rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k vykonaným dôkazom.
V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.
Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
Podľa § 69 ods. 1 Tr. zák., po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.
Podľa § 69 ods. 5 Tr. zák., súd nemôže podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa odseku 1, ak bol trest zákazu činnosti uložený podľa § 61 ods. 3 až 5.
Krajský súd vo všeobecnosti dáva odsúdenému do pozornosti, že s účinnosťou od 01.11.2011 zákonodarca v Trestnom zákone (aj v hore citovaných zákonných ustanoveniach) upravil zákaz podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Zakotvením takejto právnej úpravy sa jednoznačne sledovalo to, aby takýto páchateľ musel vykonať celý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže zopakovanie takéhoto konania z jeho strany nasvedčuje tomu, že (skorší) trest alebo (skoršia) sankcia neboli na jeho nápravu postačujúce.
Slovné spojenie „súd nemôže“ uvedené v ustanovení § 69 ods. 5 Tr. zák. jednoznačne bráni súdu pozitívne rozhodnúť o návrhu odsúdeného na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu (a to aj v situácií, ak by inak boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 1 Tr. zák.).
Na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Uvedené ustanovenia upravujú ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej hranici trestnej sadzby trestu zákazu činnosti, alebo ukladanie tohto trestu na doživotie. Ide o prípady, kedy zákonodarca považuje konanie páchateľa za mimoriadne nebezpečné, a preto stanovuje prísnejšie podmienky ukladania tohto trestu v záujme individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Zároveň ustanovuje, že tieto prísnejšie podmienky nie sú ovplyvnené zahladeným odsúdením v prípade, ak sa na aplikáciu týchto sprísnených podmienok vyžaduje istá forma recidívy. Ustanovenie § 438d Tr. zák. sa môže aplikovať v prípade mimoriadnych okolností u odsúdeného, ak bolo jeho odsúdenie zahladené a zároveň bolo uložené pred 01.09.2011. Súd však u odsúdeného žiadne také mimoriadne okolnosti nezistil.
Podrobným preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd z vykonaného dokazovania správne ustálil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/32/2024 zo dňa 23.7.2024 bol rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/10/2023 zrušený vo výroku o treste zákazu činnosti a obv. A. B. C. bol podľa § 61 ods. 2, ods. 3 v spojení s § 438d Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Tr. zák., uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 5 rokov, 6 mesiacov a jeden deň. Teda odsúdený A. B. C. spáchal v prejednávanej veci ako vodič dopravného prostriedku prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. po tom, čo bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, v minulosti už odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/234/99 zo dňa 01.06.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.1999). S poukazom na znenie ustanovenia § 61 ods. 3 Tr. zák., pri vzatí do úvahy tohto jeho skoršieho odsúdenia (§ 438d Tr. zák.), preto mu súd musel ukladať trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby určenej rozpätím od jedného do desiatich rokov, teda vo výmere minimálne 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň. Pritom ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zák. bolo do Trestného zákona „doplnené“ s cieľom prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo po požití alkoholických nápojov alebo pod vplyvom iných návykových látok.
V prípade návrhu odsúdeného na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu potrebné aplikovať ustanovenie § 69 ods. 5 Tr. zák. a návrh odsúdeného zamietnuť. Správne preto okresný súd napokon aj konštatoval, že odsúdený B. C. musí vykonať uložený trest zákazu činnosti v celosti.
V danej veci obžalovaný si za volant pod vplyvom alkoholu sadol v čase, kedy jednoznačne vedel, že je lekárom, že je námestníkom NsP Bojnice a že je členom krízového štábu. Takisto vedel, že do zamestnania musí dochádzať z miesta svojho trvalého bydliska. Ani táto vedomosť mu nezabránila v spáchaní trestnej činnosti, resp. v „riskovaní“ straty vodičského oprávnenia. Práve naopak obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, a to napriek tomu, že bol lekárom podieľajúcim sa na zachraňovaní životov či liečbe zdravia pacientov.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého odsúdený nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.