30Ek/135/2026
ECLI:SK:OSBB:2026:6126210271.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Robert Schmidt
- IČS
- 6126210271
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves IČO: 56 398 255 proti povinnému: A. B., nar: 19.1.1965, C. XXX/X, XXX XX D. o vymoženie 91,24 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Kliniec so sídlom exekútorského úradu Hollého 1/417, 97101 Prievidza, IČO: 35993863, pod sp. zn. 431 EX 28/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymáhaného nároku vo výške 93,64 EUR z a s t a v u j e.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.01.2026 domáhal od povinného vymoženia 91,24 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Prievidza spis. zn. 5C/14/2025 zo dňa 26.08.2025. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2025 a vykonateľnosť dňa 14.10.2025.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 11.08.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimír Kliniec so sídlom exekútorského úradu Hollého 1/417, 97101 Prievidza, ktorý ju vedie pod spis. zn.: 431 EX 28/26.
3. Povinný podal dňa 10.03.2026 v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že aktuálne dlh voči oprávnenému (veriteľovi) neexistuje, je riadne splatený (06/02/2026), a prakticky pohľadávka je splatená na bankový účet oprávneného, pred formálnym začatím exekúcie (pred doručením upovedomenia o nej). Povinný je toho názoru, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť a neoznámil exekútorovi tú skutočnosť, že pohľadávku má uhradenú s aspektom na § 61f ods. 2 exekučného poriadku.
Formálne (riadne) sa exekúcia a účinky začnú až po doručení (prevzatí) upovedomenia o začatí exekúcie, čo v tomto prípade už neplatí, čo platí aj na formuláciu výkon exekúcie. Pri úkonoch predmetnej exekúcie došlo k porušeniu procesných pravidiel pred doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie, a platí to aj následný postup s aspektom na nasledovné.
Zaistenie účtu v banke exekútorom (30/01/2026) nezakladá právo exekútora znemožniť povinnému prístup k prostriedkom potrebným na základné životné potreby pred zákonným (povinným) upovedomením o začatí konania. Takýto postup je v priamom rozpore s ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého Štátne orgány môžu konať iba v rozsahu a spôsobom (ČI, 152/4 ústavy), ktorý ustanovuje zákon, čo exekútor neakceptuje (badať arbitrárnosť). Povinný konštatuje, že exekútor má v zákone lehotu, na odblokovanie účtu (nedôvodné zablokovaného), ak pohľadávka neexistuje, resp. "oprávnený" má finančné plnenie na účte, a sám pritom zanedbal zákonnú povinnosť to nahlásiť exekútorovi.
Zablokovanie bankového účtu považuje povinný za zjavne neprimeraný zásah. Exekútor je povinný zvoliť taký spôsob exekúcie, ktorý je k povinnému najšetrnejší. Naviac blokácia účtu ako jediného zdroja obživy pri bagateľnej sume je zneužitím exekučnej právomoci, ak fakticky povinný nemal na chlieb a lieky v danom čase s aspektom na výšku finančných prostriedkov, a blokácia účtu bola neadekvátna a neprimeraná, keď disponibilná suma na účte bola fakticky nula. Konanie exekútora je potenciál na konanie o škode a potenciálne právne následky: „Týmto postupom povinnému vznikla priama škoda (nemožnosť zabezpečiť základné životné potreby – nákup potravín, liekov} aj morálna. Povinný upozorňuje, že v prípade neodkladného neodblokovania účtu a nezastavenia nezákonného postupu, bude uplatňovať nárok na náhradu Škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to priamo voči
exekútorovi. Porušenie poradia procesných úkonov: „Exekútor vykonal blokáciu finančných prostriedkov na platobnom účte povinného v celom rozsahu ešte pred doručením "Upovedomenia o začatí exekúcie". Týmto postupom exekútor fakticky vykonal exekúciu bez právneho titulu, nakoľko podľa Exekučného poriadku nastávajú účinky spojené s obmedzením nakladania s majetkom až doručením upovedomenia povinnému (§ 61b a nasl.), čo je zjavne bezpredmetné (dlh neexistuje).
Takým postupom bol povinný zbavený možnosti dlh dobrovoľne uhradiť v zákonnej lehote a naviac bezprostredne som bol pripravený o prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb. Povinný namieta tiež postup exekútora v zmysle § 41 exekútorského poriadku s aspektom na fakt, že sa snaží zistiť majetkové pomery povinného (Čo už nie je) s "vyhrážkou" sankcie, lebo znenie je: " Ak je to na ukončenie exekúcie potrebné a je to primerané vymáhanému nároku".
Povinný má za to, že suma do necelých 100 € nespĺňa podmienku takú, aby exekútor získal "prehľad" o majetku povinného, je to aj v rozpore s GDPR nariadením (minimalizácia osobných údajov, čo je aj majetok subjektu), naviac to môže mať povahu zásahu do súkromia s aspektom aj na čl. 152/4 (ústavne konformný výklad zákona) v spojení s príslušnými zneniami z čl. 16, čl. 19 ústavy.
Exekútor aplikoval niektoré oprávnenia v danom procese neadekvátne (nezodpovedali realite a právnym faktom), pričom sám však nekonkretizoval položky, ktoré si nárokuje uhradiť okrem pohľadávky (odmena, paušál), a to o konkrétne zákonné ustanovenia s aspektom na čl. 2/2 ústavy/listiny.
Oprávnený podal pôvodne žalobný návrh súdu (na platobný rozkaz) avšak o zaplatenie citujem "508,84 € s príslušenstvom", čo však následne v obsahu toho návrhu upresnil ako 491, 84 € istina - dlh, pokuta 17 €, poštovné 2,4 €, čo
ani matematicky to nesedí. Pričom istina bola údajne 491,84 € s príslušenstvom, čo mal byť petit návrhu, avšak nemôže to byť pokuta (17 €) s aspektom na § 121/3 OZ, čiže oprávnený si reálne nárok na 17 € neuplatnil, nedal tej sume náležitý "status". Jedná sa o nekorektný údaj (sumu žalobného návrhu}, naviac oprávnený konal proti dobrým mravom, ak si primárne nárokoval aj plnenie, ktoré zo zákona bolo premlčané v tom čase. Súd formálne vo veci rozhodol, čo je fakt, avšak so sumov 17 € sa vôbec nevysporiadal (nie je to istina a ani úrok, čiže tá suma nemá náležitú definíciu v tomto prípade, hoci sa v následnom obsahu žaloby uvádza akože pokuta, no nie je to istina a ani úrok, Čo mal žalobca, alebo súd zadefinovať explicitne (extra), najmä ak sa berie na zreteľ petit žalobného návrhu, citujem " o zaplatenie 508,84 s príslušenstvom"), s aspektom na ten nárok uplatnený žalobcom, má pokuta iný a nedefinovaný právny titul, resp. mala byť priznaná v petite návrhu ako extra položka. Súd poučil v danom rozsudku (5C/14/2025) "len" o možnosti podať odvolanie v lehote, a čo má obsahovať, avšak nič viac, čo sa týka úhrady, právoplatnosti a termínov ad hoc.
Nad rámec toho však súd uviedol "dovetok", a to že:" Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie pod a osobitného zákona (Exekučný poriadok). To je zjavná nadpráca súdu, a pojmy ako povinný a oprávnený by nemal súd vôbec používať v danom štádiu veci. d) Fakticky a prakticky súd v poučení neuviedol žiadnu lehotu na splnenie jeho verdiktu (finančné plnenie), ktorá je (bola)"otvorená, a bolo na rozhodnutí žalovaného, kedy sumu uhradí, čiže prakticky sa jednalo o "nekonečno", to vyplýva z poučenia súdu k meritu verdiktu.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný mal v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia OS Prievidza, č. k. 5C/14/2025 zo dňa 6.08.2025 celkovo uhradiť 93,64 EUR. Nakoľko povinný v zmysle predmetného rozhodnutia neplnil, oprávnený podal dňa 14.01.2026 návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 23.01.2026 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný dňa 06.02.2026 uhradil na účet oprávneného platbu v sume 93,64 EUR. Nakoľko povinný plnil až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, má povinnosť zaplatiť aj trovy exekúcie oprávneného a trovy exekúcie súdneho exekútora. Námietky povinného považuje oprávnený preto za nedôvodné. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby exekučný súd námietky povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie
5. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 10.04.2026 uviedol, že vo veci bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 02.03.2026. Toto Upovedomenie bolo podané na pošte dňa 06.02.2026. Voči tomuto Upovedomeniu o začatí exekúcie mi dňa 10.03.2026 boli doručené námietky povinného v ktorých okrem iného uvádza, že mu bol zablokovaný účet v banke a znemožnený prístup k prostriedkom na základné životné potreby. V tejto veci dňa 26.01.2026 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 30.01.2026 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Zisťovanie majetku povinného vrátene účtu v banke sa vykonáva medzi prvými úkonmi v konaní a v prípade zistenia majetku je tento majetok blokovaný na zabezpečenie celej vymáhanie sumy. / odpovede z banky elektronickou formou bol uvedený zostatok na účte povinného 14,04 EUR. Predmetný príkaz, ktorým bol účet zablokovaný sa vzťahoval na sumu 271,16 EUR t. j. istina s príslušenstvom pre oprávneného a predbežné trovy exekúcie. V prípade nezaplatenia vymáhaného nároku do 15 dní. Exekučný príkaz na zaplatenie z účtu povinného vydaný nebol. V tomto konaní bolo zisťovanie majetku vykonané v zmysle ustanovení exekučného poriadku. Okrem účtu v banke súdny exekútor zistil aj vlastníctvo motorového vozidla. Blokácií predchádzajú tri staršie blokovania tohto vozidla. Všetky údaje o vymáhanom nároku sú uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie, preto tvrdenie povinného o neadekvátnych oprávneniach sú nepravdivé. Podľa vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného možno konštatovať, že povinný dňa 06.02.2026 uhradil na účet oprávneného istinu 93,64 EUR. Zostatok vymáhanej pohľadávky do dnešného dňa zaplatený nebol. Preto exekúcia pokračuje na vymoženie trov oprávneného a trov exekúcie. Vzhľadom na stanovisko oprávneného a s prihliadnutím na nedoplatenú časť vymáhaného nároku, súdny exekútor navrhuje námietku povinného v rozsahu nezaplatených súm zamietnuť.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Po preskúmaní spisového materiálu, vyjadrenia oprávneného a vyjadrenia súdneho exekútora má exekučný súd za preukázané, že povinný po začatí exekučného konania ku dňu 06.02.2026 uhradil časť vymáhaného nároku - istinu v exekučnom konaní vo výške 93,64 EUR. Ku skutočnosti, že povinný uhradil vymáhaný nárok len z časti súd konštatuje, že uhradenie istiny zo strany povinného vo výške 93,64 EUR nespôsobilo zánik celého vymáhaného nároku, len jeho časti. Predmetom exekúcie sú aj trovy exekúcie, ktoré povinný neuhradil. K zastaveniu exekúcie z dôvodu úhrady pohľadávky, resp. jej časti až po začatí exekučného konania, tak ako v prejednávanej veci, nemôže dôjsť. V prvom rade je nutné poznamenať, že zaplatenie dlhu povinného by mohlo viesť k ukončeniu konania len v prípade úhrady celej sumy vrátane trov exekúcie, pričom formálno-právne by súd nevydával uznesenie o zastavení exekúcie.
12. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj úkony a postup súdneho exekútora v exekučnom konaní. K otázke procesného postupu súdneho exekútora pri určení spôsobu výkonu exekúcie súd v exekučnom konaní dodáva, že súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že exekúciu môže súdny exekútor vykonať len spôsobom ustanoveným Exekučným poriadkom. Ustanovenie § 62 Exekučného poriadku predstavuje vyjadrenie ochrany povinného v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným spôsobom. Exekúcia, ktorá sa nevykonáva podľa Exekučného poriadku, je absolútne neprípustná a musí sa hneď zastaviť (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 245/06). V tomto exekučnom konaní predmetom vymáhaného nároku je peňažné plnenie priznané oprávnenému exekučným titulom. V zásade platí, že spôsob vykonávania exekúcie určí poverený súdny exekútor, ktorý je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania. Pri určení spôsobu vykonania exekúcie je prioritne viazaný zásadou primeranosti a vhodnosti. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, teda primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje, a ktorý má byť zasiahnutý výkonom exekúcie. S prihliadnutím na jednotlivé spôsoby výkonu exekúcie nie je súdny exekútor obmedzený pri výbere spôsobu vykonania exekúcie. Zároveň exekúcia môže byť vedená aj viacerými spôsobmi v jednom exekučnom konaní, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Samotné skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného, tak aby bol zabezpečený účel exekučného konania, teda vlastne vykonať detailný prieskum majetkových pomerov povinného, a následne zvoliť vhodný a efektívny spôsob výkonu exekúcie podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Súd k uvedenému dodáva, že exekučný súd nedisponuje právomocou stanovenou Exekučným poriadkom nariaďovať súdnemu exekútorovi, ktorý spôsob výkonu exekúcie je v tom ktorom prípade najvhodnejší, ani ako má v priebehu výkonu exekúcie postupovať, ani ktorý majetok zexekvovať, resp. nezexekvovať. Nakoľko v tomto exekučnom konaní súdny exekútor zvolil spôsob výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke súd konštatuje, že konal v intenciách Exekučného poriadku a s prihliadnutím na rozsah vymáhaného nároku. Nesúhlas povinného s postupom súdneho exekútora pri určení spôsobu výkonu exekúcie nemožno subsumovať pod akýkoľvek dôvod zakladajúci zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd považoval povinným vznesenú námietku o neprimeranosti spôsobu výkonu exekúcie za nedôvodnú a nezakladajúcu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd sa teda bližšie nezaoberal povinného námietkami týkajúce sa pôvodného žalobného návrhu ako aj údajne spornej sumy 17 EUR s ktorou sa súd v základnom konaní údajne nevysporiadal. Uvedené mal povinný namietať v samotnom základnom konaní v zmysle poučenia ktoré je súčasťou exekučného titulu. Povinný v návrhu namietal aj samotné poučenie rozsudku Okresného súdu Prievidza spis. zn. 5C/14/2025 zo dňa 26.08.2025 a to konkrétne údajnú nadprácu súdu, kde v poučení uviedol pojmy ako povinný a oprávnený ako aj údajne chýbajúce lehoty na finančné plnenie. K uvedenému súd uvádza, že poučenie v rozsudku je plne v súlade s procesnými predpismi, obsahuje informáciu o možnosti podať opravný prostriedok (napr. odvolanie), lehotu na jeho podanie, súd, ktorému sa opravný prostriedok podáva, a upozornenie na následky zmeškania lehoty, vrátane možnosti exekúcie v prípade peňažného plnenia. Lehota na plnenie tak nie je súčasťou poučenia ale vyplýva z výroku súdu v tomto prípade výroku II. ktorý ukladá žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,24 EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
14. Záverom súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
15. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný v celom rozsahu. Súd mal z vyjadrenia oprávneného za preukázané, že povinný uhradil po podaní návrhu na vykonanie exekúcie istinu spolu vo výške 93,64 EUR súd preto exekúciu v časti istiny vo výške 93,64 EUR zastavil. (I výroková veta rozhodnutia. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d Exekučného poriadku v celom rozsahu a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol (II. výroková veta rozhodnutia).
16. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
20. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.