30Ek/793/2026
ECLI:SK:OSBB:2026:6126265465.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Robert Schmidt
- IČS
- 6126265465
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ThermVisia s.r.o., Karla Engliše 3201/6, 150 00 A. 5 IČO: 05 709 407 zast.: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice-Sever IČO:36 588 041 proti povinnému: Wici SK s. r. o., Lermontovova 911/3, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 239 303 zast.: ADVOKÁT BUČEK s. r. o., Štefánikova 2326/22, 066 01 Humenné, IČO:57 511 063 o vymoženie 15000 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 81102 Bratislava, IČO: 36076627, pod sp. zn. 393EX 157/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 216,52 EUR, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.03.2026, domáhal od povinnému vymoženia 15000 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Up/1177/2025 zo dňa 15.12.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.01.2026 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 31.03.2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Miroslav Lupták so sídlom exekútorského úradu Riečna 2, 81102 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 393EX 157/26. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2026. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor dňa 06.05.2026 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2026, ktorý bol podaný do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 29.04.2026, vyjadrenie oprávneného zo dňa 29.04.2026, plnomocenstvo udelené povinným a doručenky.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 393EX 157/26 zo dňa 01.04.2026 bolo doručené povinnému do elektronickej schránky dňa 01.04.2026. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2026 bol odoslaný do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 29.04.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Povinný v návrhu uvádza, že oprávnený nemá žiaden nárok voči povinnému, nakoľko k dodaniu tovaru vo vzťahu ku ktorému bola vystavená zálohová faktúra č. 25066103 vôbec nedošlo. Platobný rozkaz bol vydaný na základe nesprávnych dokumentov predložených zo strany oprávneného. Predmetná zálohová faktúra, na podklade ktorej došlo k vydaniu platobného rozkazu č. 7Up/1177/2025 zo dňa 15.12.2025 bola zo strany povinného stornovaná, o čom prikladá v prílohe záznam emailovej komunikácie medzi oprávneným a povinným. Zároveň povinný poukazuje aj na to, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, ktorá by zakladala právo oprávneného na vymáhanie akejkoľvek pohľadávky vo vzťahu k povinnému. Vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v odôvodnení rozhodnutia- exekučného titulu uvádza, že povinný nemá voči oprávnenému žiadnu neuhradenú pohľadávku, tak ako uvádza poverený súdny exekútor. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je podľa povinného zrejmé, že sú tu iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto by mala byť exekúcie v tejto veci zastavená.
6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že skutočnosti uvádzané v návrhu nereflektujú povinným zvolený dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov), ani žiaden iný z prípustných dôvodov zastavenia exekúcie tak, ako ich upravuje ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Povinný vo svojom návrhu uvádza skutočnosti, ktoré majú výlučne hmotnoprávny charakter (neexistencia zmluvy, nedodanie tovaru, storno zálohovej faktúry). Takéto námietky však patria do základného (upomínacieho) konania, v ktorom bol povinný celkom pasívny, nie do exekučného konania. V danom prípade je exekučným titulom
právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 15. decembra 2025, sp. zn. 7Up/1177/2025, ktorý bol povinnému riadne doručený, voči ktorému mal možnosť podať odpor a v ktorom mohol (a mal) uplatniť všetky svoje námietky, čo však neurobil.
Exekučné konanie, v ktorom sa teraz povinný snaží svoju doterajšiu procesnú pasivitu napraviť, neslúži na revíziu vecnej správnosti exekučného titulu. Ustálená judikatúra dlhodobo vychádza z toho, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nemožno úspešne namietať skutočnosti, ktoré existovali už pred vydaním exekučného titulu a mohli byť uplatnené v základnom konaní. Celá argumentácia povinného je založená na tvrdeniach smerujúcich proti samotnému základu nároku, ktoré existovali už pred vydaním exekučného titulu, a preto ich nemožno subsumovať ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Povinný sa týmto spôsobom snaží dodatočne spochybňovať existenciu nároku oprávneného, obchádzať účinky právoplatného súdneho rozhodnutia a suplovať tak zmeškaný opravný prostriedok, čo povinným uplatnený dôvod zastavenia exekúcie rozhodne neumožňuje. Povinný v návrhu uvádza, že zálohová faktúra, o ktorú oprávnený opiera svoj nárok, bola z jeho strany stornovaná, o čom predkladá dôkaz – záznam e-mailovej komunikácie medzi oprávneným a povinným. Povinný však k návrhu žiaden záznam našej vzájomnej e-mailovej komunikácie nepredložil, ale predložil len zle čitateľný scan kópie e-mailu obchodného zástupcu povinného p. B. B. neznámemu adresátovi z 18. júla 2025.
Takýto dôkaz nepreukazuje tvrdené skutočnosti. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností však oprávnený zdôrazňuje, že sme takýto e-mail povinného nikdy neobdržal. Povinný sa po prísľube úhrady zálohovej faktúry dňa 28. júna 2025 odmlčal, celkom s nami prestal komunikovať a nereagoval ani na predžalobnú výzvu oprávneného predchádzajúceho právneho zástupcu JUDr.
Hanžla zaslanú tak e-mailom, ako aj poštou. A aj keby takéto tvrdenie bolo pravdivé, čo oprávnený popiera, ide opäť o okolnosť, ktorá mala byť uplatnená v základnom konaní. Vzhľadom na to, že návrh povinného nesmeruje proti vymáhateľnosti exekučného titulu, ale proti jeho vecnej správnosti, opiera sa o skutočnosti existujúce už pred vydaním exekučného titulu, ktoré povinný v základnom konaní bezdôvodne neuplatnil, v dôsledku čoho predstavuje neprípustnú snahu nahradiť zmeškaný opravný prostriedok (odpor proti platobnému rozkazu), a neobsahuje relevantné ani preukázané skutočnosti v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, oprávnený navrhuje, aby ho exekučný súd ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. V súvislosti s týmto vyjadrením si zároveň oprávnený uplatňuje nárok na náhradu trov v exekučnom konaní vo výške 216,52 € v členení: a) odmena za úkon právnej služby (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 160,17 €, b) režijný paušál vo výške 15,86 €, c) daň z pridanej hodnoty vo výške 40,49 € (základ dane je 176,03 €).
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné.
13. 24. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,
uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).
14. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnému do elektronickej schránky dňa 01.04.2026. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného uplynula dňa 16.04.2026. Návrh na zastavenie exekúcie ktorý bol označený dátumom 14.04.2026 bol podaný elektronicky a doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.04.2026. Predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinnému posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní podania povinnému súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že ním povinný vniesol len námietky, ktorými navrhol zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Teda námietky týkajúce sa popretia pohľadávky a tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
19. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
20. Exekučný súd, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Pokiaľ súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz, mohol povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica podať voči nemu odpor o čom bol povinný vo vydanom rozhodnutí poučený. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť namietať po vydaní platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Orgán konajúci v základom konaní mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje.
21. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie postavil na údajnej absencii zmluvných vzťahov s oprávneným ako aj na popretí samotnej pohľadávky, teda okolnostiach ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Súdu teda bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
22. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
23. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I.)
24. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
26. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
28. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcej vo vyhotovení a podaní vyjadrenia k námietkam povinného v sume 216,52 EUR. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 15000 EUR, odmena za úkon právnej služby predstavuje 320,34 EUR. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkony právnej služby (160,17 EUR), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2026 (15,86 EUR) a DPH tak predstavujú celkovo sumu 216,52 EUR. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.