30Sas/31/2026
ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100491.2
- Súd
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sudca
- JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
- IČS
- 0826100491
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. X, XXX XX E. E., právne zastúpená: JUDr. Katarína Barlová, advokátka, so sídlom Námestie Slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 527, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 755 913 7542 0 zo dňa 19.07.2024, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.11.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) elektronicky doručená správna žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 755 913 7542 0 zo dňa 04.10.2024 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 755 913 7542 0 zo dňa 19.07.2024, ktorým bola žalobkyni zvýšená suma invalidného dôchodku od 07.02.2024 na sumu 621,40 EUR mesačne.
2. Žalobkyňa tiež v bode III. uvedenej správnej žaloby navrhovala, aby „súd zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.07.2023, číslo 755 913 7542 0, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla, že žalobkyni patrí invalidný dôchodok v sume 262,90 EUR mesačne od 01.08.2023 aj naďalej“.
3. Správny súd uznesením sp. zn. 30Sas/24/2024 zo dňa 29.04.2026, právoplatným dňa 08.05.2026, vylúčil vec žalobkyne v časti konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2023, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni od 1. augusta 2023 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 262,90 EUR mesačne, na samostatné konanie s tým, že vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou. Tomuto konaniu bola pridelená spisová značka 30Sas/31/2026.
4. Nakoľko podanie žalobkyne neobsahovalo zákonom ustanovené náležitosti, správny súd uznesením sp. zn. 30Sas/31/2026 zo dňa 20.05.2026 (ďalej aj len „výzva súdu“) vyzval žalobkyňu na doplnenie podania a odstránenie jeho neúplnosti a nezrozumiteľnosti tak, že presne označí konanie alebo vec, v ktorej sa domáha nápravy, uvedie deň oznámenia - doručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni a uvedie návrh výroku rozhodnutia, teda ako má súd rozhodnúť, pričom je potrebné uviesť presné označenie napadnutého rozhodnutia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a správna žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala podaním označeným ako „Oznámenie“, doručeným správnemu súdu dňa 13.06.2026, v ktorom uviedla, že „netrvá na preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 19.07.2024 (pôvodne uvedený nesprávny rok 2023), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni od 1. augusta 2023 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 262,90 EUR mesačne.“
5. Správny súd následne dňa 17.06.2026 elektronicky kontaktoval žalobkyňu prostredníctvom jej právnej zástupkyne, či oznámením doručeným správnemu súdu dňa 13.06.2026 mienila späťvzatie svojej žaloby. V odpovedi na výzvu súdu žalobkyňa doručila dňa 22.06.2026 správnemu súdu podanie, v ktorom okrem iného uviedla, že „svoje podanie nebude dopĺňať ani opravovať“ a tiež, že „pre prípad, že by súd nevzhliadol dôvody na odmietnutie žaloby, považujte prosím podanie žalobkyne za späťvzatie žaloby (preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.07.2024 (pôvodne uvedený nesprávny rok 2023), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni od 1. augusta 2023 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 262,90 EUR mesačne).“
6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
9. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
10. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak: a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
11. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
12. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Žalobca ako účastník konania v postavení dominus litis má výlučné oprávnenie disponovať žalobou a to až do momentu vydania rozhodnutia správneho súdu. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu pred rozhodnutím vo veci samej, správny súd s poukazom na ustanovenie § 99 písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP konanie zastavil.
14. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania správny súd uvádza, že v prípade odmietnutia žaloby alebo zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady však existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci ktorej sa z hľadiska procesného skúma otázka zavinenia, t.j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa žaloba musela odmietnuť, resp. konanie sa muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr späť. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanej. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobkyňa v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalovaného nároku nedomohla, pretože k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia konaním žalovanej nedošlo. S prihliadnutím na vyššie uvedené vysvetlenie správny súd konštatuje, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania by podľa uvedeného ustanovenia mala žalovaná. Avšak zároveň musí správny súd konštatovať, že v danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu trov konania ani žalobkyňu, pretože žalovanej v konaní nevznikli také dôvodne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
15. S prihliadnutím na príslušnú právnu úpravu a vysvetlenia podané v bode 14. tohto uznesenia rozhodol konajúci správny súd o trovách konania v zmysle § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.
Poučenie:
Poučenie :
Uznesenie
je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 56 ods. 3 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).