35Ek/2526/2025
ECLI:SK:OSBB:2026:6125399021.3
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- JUDr. Eva Bomborová
- IČS
- 6125399021
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EU projekt s. r. o., so sídlom Trieda SNP 207/42, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 55 000 029, právne zastúpený Mgr. Katarína Liptáková, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 718 827, proti povinnému: L&M Gold s. r. o., so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 54 581 460, o vymoženie 6.005 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, pod sp. zn. 269EX 727/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/2526/2025 zo dňa 25.03.2026, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 121,26 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.03.2026 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému voči povinnému priznal náhradu trov exekučného konania vo výške 121,26 EUR (výrok II.). V odôvodnení, za použitia ustanovení § 61k ods. 1 až 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný ním namietal skutočnosti, ktoré mohol a mal uplatniť v základnom konaní (výšku vymáhanej istiny a výšku úrokov z omeškania), a ktoré s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 05.11.2019, a ktorých prieskum je mimo rozsahu rozhodovacej právomoci exekučného súdu. Exekučný súd totiž nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Tvrdenie povinného o tom, že predloží dôkazy o úhrade istiny, nepreukazuje naplnenie niektorého z dôvodu, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené vyšší súdny úradník návrh v celom rozsahu podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie úspešný a za vyjadrenie k návrhu povinného si uplatnil trovy, priznal v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku trovy právneho zastúpenia vo výške 121,26 EUR (odmena 105,40 EUR a režijný paušál 15,86 EUR), ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
2/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zopakoval, že k exekúciám nepodpísal žiadnu zmluvu ani objednávku, z ktorej by mu vyplýval záväzok voči oprávnenému. Medzi ním a oprávneným teda nevznikol žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého by mu mohla vzniknúť vymáhaná pohľadávka. Nebola vystavená ani žiadna faktúra. Voči platobnému rozkazu podal dňa 11.11.2025 v zákonnej 15- dňovej lehote odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu. Exekučný titul neexistuje, neprevzal voči oprávnenému žiadny zmluvný záväzok, žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Prílohou sťažnosti bolo odvolanie k návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že namieta výšku vymáhanej istiny a výšku úrokov z omeškania, predloží dôkazy o úhrade istiny, ktorú uhradí a žiada o zastavenie exekúcie. Predložil tiež komunikáciu – správu, ktorú zaslal konateľ A. B., v ktorej bolo opäť uvedené, že s exekúciou nesúhlasí, nie sú faktúry, objednávky, ani zmluva.
3/ Oprávnený k sťažnosti uviedol, že v danom prípade je nesporné, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ani existenciu samotného záväzku, keďže tieto otázky boli právoplatne vyriešené v základnom konaní. Námietky povinného smerujú výlučne proti základu nároku, a preto sú v exekučnom konaní neprípustné. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že predloží dôkazy o úhrade istiny, ktorú uhradí, pričom predloženie listín podmieňoval zastavením exekúcie. Z predchádzajúcej komunikácie je zrejmé, že povinný nepriamo uznával existenciu záväzku a deklaroval záujem o jeho úhradu (resp. jeho splnenie v budúcnosti), v priebehu mesiaca apríla 2026 telefonicky komunikoval s oprávneným aj súdnym exekútorom o spôsobe úhrady. Následne podal sťažnosť, v ktorej prekvapivo popiera samotnú existenciu právneho vzťahu a záväzku, keď tvrdí, že nikdy nič neuzavrel. Oprávnený pritom riadne vystavil faktúry a na ich základe bol vydaný aj platobný rozkaz. Správanie povinného potvrdzuje účelovosť jeho procesnej obrany, znižuje vierohodnosť jeho tvrdení, a nasvedčuje tomu, že ide o snahu oddialiť výkon právoplatného rozhodnutia, nie o legitímnu obranu. Takýto postup možno hodnotiť aj ako zneužitie procesných práv na úkor oprávneného, ktorému už bolo právoplatným rozhodnutím priznané právo. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a priznať oprávnenému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4/ Povinný doplňujúcim podaním doručeným súdu dňa 15.04.2026 poukázal na neprimeranosť vykonávanej exekúcie, pretože súdny exekútor zablokoval jeho nehnuteľný majetok v hodnote cca 90.000 EUR a zároveň finančné prostriedky na bankovom účte vo výške 13.000 EUR, pričom v exekúciách sa vymáhajú sumy 6.005 EUR (269EX 727/25), 1.760,30 EUR (269EX 737/2025) a 2.176,10 EUR (269EX 755/2025). Tým mu bolo znemožnené plniť zákonné povinnosti zamestnávateľa – vyplácať mzdy zamestnancom a uhrádzať odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Navrhol, aby súd exekúciu v časti blokovania nehnuteľného majetku a finančných prostriedkov určených na mzdy a odvody zastavil a uložil exekútorovi povinnosť odblokovať dotknuté prostriedky.
5/ Dňa 18.05.2026 bolo zo strany povinného súdu doručené „urgentné doplnenie návrhu na odklad exekúcie – ohrozenie projektu Plánu obnovy“, ktorým opäť poukazoval na nepomer blokácie bankového účtu a hnuteľného/nehnuteľného majetku k vymáhanej pohľadávke a požadoval odklad exekúcie.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas, avšak nie je dôvodná. Sťažnosť odôvodňoval v zásade rovnakými, navzájom rozpornými tvrdeniami o tom, že nárok neexistuje a zároveň, že ho uhradí, ak súd exekúciu zastaví. V sťažnosti dodal, že voči platobnému rozkazu podal odpor.
12/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 25Up/1027/2025 zo dňa 14.08.2025, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (v postavení žalovaného v základnom konaní) istinu 6.005,- EUR s príslušenstvom (úroky z omeškania a trovy základného konania). Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.09.2025.
13/ Ako nedôvodnú treba sťažnosť povinného vidieť v dvoch rovinách. Po prvé, neobsahovala podstatné náležitosti, pričom je nevyhnutné podotknúť, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú (§ 246 CSP), pretože povinný v sťažnosti neuviedol v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, teda nijako procesne nereaguje na zistenia a závery vyššieho súdneho úradníka uvedené v napadnutom uznesení. Druhú rovinu nedôvodnosti sťažnosti možno vidieť v skutočnosti, že povinným uvádzané tvrdenia mohol uplatňovať na svoju obranu len v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Ako už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne uviedol, exekučný súd je obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Exekučný súd sa nemôže zaoberať tvrdeniami povinného spochybňujúcimi existenciu nároku oprávneného ako takého, pretože nárok už bol priznaný exekučným titulom. Ak by tak urobil, preskúmaval by vecnú správnosť exekučného titulu a tým prekročil svoju zákonom stanovenú právomoc. Cieľom exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, ale nútený výkon exekučným titulom uloženej povinnosti (v tomto prípade peňažného plnenia). Exekučný súd skúma okolnosti uvedené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, medzi inými i skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (písm. a/ uvedeného ustanovenia). V tejto súvislosti súd musí dodať, že k zániku vymáhaného nároku dochádza podľa hmotnoprávnych predpisov napr. jeho splnením. Povinný pritom v rozpore s tým, že popieral existenciu nároku, uvádzal (napr. priamo v návrhu na zastavenie exekúcie, ale i prílohách k sťažnosti), že istinu uhradí a predloží dôkazy o jej úhrade. Také tvrdenie, resp. podmienenie budúcej úhrady zastavením exekúcie, však nemôže viesť k zastaveniu exekúcie. Dôkazné bremeno v súvislosti so zastavením exekúcie zaťažuje povinného. Ten ale ani netvrdil, že by vymáhaný nárok uhradil, ani nepreukázal, že by tak urobil. Zároveň platí, že k zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu splnenia nároku môže dôjsť len v prípade, že k plneniu došlo pred začatím exekučného konania. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje jej ukončenie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. V prípade splnenia celého vymáhaného nároku súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku za podmienky, že povinný splní i trovy exekúcie (oprávneného a súdneho exekútora). Pretože však povinný žiaden dôkaz o zániku vymáhaného dlhu netvrdil ani nepredložil, platí, že neuniesol dôkazné bremeno. Nárok oprávneného, priznaný exekučným titulom sa tak i naďalej považuje za neuhradený a oprávnený si ho môže vymáhať v exekučnom konaní.
14/ Rozšírenie obrany povinného v sťažnostnom konaní o nové skutočnosti, ktoré neuplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie – že voči platobnému rozkazu podal dňa 11.11.2025 odpor – nie je v zmysle pravidiel exekučného konania podľa platnej právnej úpravy prípustné. V ustanovení § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku je vyjadrená zásada koncentrácie exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).
15/ Keďže je bez akýchkoľvek pochýb, že už v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný namietať existenciu exekučného titulu (z dôvodu vznesenia odporu voči nemu), no urobil tak až v sťažnosti (ktorá bola podaná po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), v sťažnosti neospravedlňoval neskoré uplatnenie uvedených skutočností žiadnymi objektívnymi dôvodmi, ktoré by mu bránili ju uplatniť včas, sťažnostný súd na jeho nové tvrdenia v súvislosti s tvrdením o podaní odporu proti platobnému rozkazu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku neprihliadal. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Pre úplnosť však súd uvedie, že povinný opäť neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o podaní odporu. Ani nahliadnutím do spisu upomínacieho konania (25Up/1027/2025), ktorý sa nachádza v archíve tunajšieho súdu, nemal sudca za preukázané, že by bol povinný (odporca) po vydaní a doručení platobného rozkazu podal odpor alebo iné procesné podanie. Ničím nepodložené tvrdenia povinného o podaní odporu voči platobnému rozkazu (ten mal navyše podľa svojich tvrdení údajne podať po takmer 3 mesiacoch od jeho doručenia) tak neboli spôsobilé spochybniť existenciu, ani vykonateľnosť platobného rozkazu, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie a ktorý je v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku riadnym exekučným titulom.
16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný uvádzal na svoju obranu skutočnosti, ktoré súd v exekučnom konaní nie je oprávnený riešiť a zároveň také, ktoré nepreukázal a uplatnil oneskorene, sťažnostný súd konštatoval, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo správne a sťažnosť povinného voči nemu nedôvodná. Preto ju podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
17/ Na záver sudca dodáva, a to v súvislosti s doplňujúcim podaním doručeným dňa 15.04.2026 o neprimeranosti vykonávania exekúcie, keď mu podľa neho bolo znemožnené plniť zákonné povinnosti zamestnávateľa, že námietka neprimeranosti exekúcie nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. V prípade, že potrebuje vyplácať mzdu svojim zamestnancom, má povinný podať súdnemu exekútorovi vyhlásenie podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd zároveň preverí u súdneho exekútora tvrdenia povinného o neprimeranosti vykonávania exekúcie. O návrhu na odklad exekúcie (ktorý žiadal ďalším podaním, doručeným súdu dňa 18.05.2026) už v konaniach začatých od 01.04.2017 nerozhoduje exekučný súd, ale exekútor podľa § 61h Exekučného poriadku.
18/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
21/ Oprávnený, ktorý bol v sťažnostnom konaní úspešný, si za vyjadrenie k sťažnosti uplatnil trovy právneho zastúpenia. Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však Exekučný poriadok neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola istina vo výške 6.005,- EUR, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 105,40 EUR a 15,86 EUR ako režijný paušál za rok 2026. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 121,26 EUR priznané týmto rozhodnutím a vo výške 121,26 EUR priznané rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia. V súvislosti s inými procesnými úkonmi (vyjadrenie oprávneného k návrhu na odklad exekúcie) nepriznáva Exekučný poriadok účastníkom právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).