36Ek/323/2026
ECLI:SK:OSBB:2026:6126221799.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- JUDr. Katarína Šablová
- IČS
- 6126221799
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DKV EURO SERVICE GmbH + Co.KG., so sídlom Balcke-Durr-Allee 3, 408 82 Ratingen, Nemecká spolková republika, IČ: HRA 4053, zast.: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 2711/9, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 789 615, proti povinnému: ISaP Inžinierske Stavby a Projekty s. r. o., so sídlom Hospodárska 3618/83, 917 01 Trnava, IČO: 52 249 921, o vymoženie 1.286,66 EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/323/2026 zo dňa 16.04.2026, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/323/2026 zo dňa 16.04.2026, vydané vyšším súdnym úradníkom z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.01.2026 domáhal od povinného vymoženia 1.286,66 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1217/2025, zo dňa 29.09.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.10.2025 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Uznesením sp. zn. 36Ek/323/2026 zo dňa 16.04.2026 súd v osobe zákonného sudcu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že výzvou zo dňa 05.03.2026 vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil súdu výpis z OR, v ktorom je oprávnený zapísaný, preložený do slovenského jazyka, s poučením, že ak v stanovenej lehote nebude opravený návrh na vykonanie exekúcie, súd návrh na vykonanie exekúcie odmietne, resp. zamietne.
Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 20.03.2026. Dňa 25.03.2026 doručil právny zástupca oprávneného súdu podanie prostredníctvom ÚPVS, v ktorom uviedol, že k návrhu na vykonanie exekúcie priložil výpis zo zahraničného obchodného registra oprávneného, pričom tento výpis z obchodného registra priložil aj vo viacerých obdobných exekučných aj súdnych konaniach a takúto výzvu súdu oprávnený neobdržal, keďže predložený výpis bol postačujúci. Oprávnený tak odkazuje na konanie napr. vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 16Ek/2499/2025, sp. zn. 65Ek/2265/2025, sp. zn. 75Ek/1945/2025. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 Exekučného poriadku je potrebné, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, jej označenie osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo
inej evidencie. Zákon však výslovne neupravuje, že prípustnosť návrhu na vykonanie exekúcie závisí od predloženia prekladu výpisu z registra do slovenského jazyka alebo od autorizácie dokumentu. Výpis z registra slúži výlučne na osvedčenie identifikačných údajov, ktoré sú objektívne a jednoznačne zrozumiteľné aj bez prekladu, preto predloženie dokumentu v originálnom jazyku umožňuje plne splniť účel ustanovenia § 48 ods. 3 Exekučného poriadku. Absenciu prekladu cudzojazyčnej prílohy nemožno považovať za nesplnenie zákonnej povinnosti, a teda ani za zrejmú nesprávnosť podľa § 52 Exekučného
poriadku. Takéto výkladové rozšírenie prípustnosti návrhu by predstavovalo nadmerný formalizmus, ktorý je v rozpore s právom na súdnu ochranu a v kontexte zásad vzájomného uznávania verejných listín platných pre zahraničné subjekty, najmä z členských štátov Európskej únie, by vytváral neopodstatnenú administratívnu prekážku prístupu k súdu. Z týchto dôvodov oprávnený konštatoval, že výpis predložený v originálnom jazyku plne spĺňa účel zákonných ustanovení a absenciu prekladu nemožno považovať za nedostatok návrhu.
Oprávnený žiadal, aby exekučný súd zrušil výzvu na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko je zrejmé, že predmetný návrh na vykonanie exekúcie žiadne vady neobsahuje. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy po doručení exekučnému súdu podliehajú jeho preskúmaniu. V prípade, že súd zistí také nedostatky podania, v dôsledku ktorých je návrh na vykonanie exekúcie nejasný alebo neúplný, a ide o také nedostatky, ktoré možno odstrániť, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby tieto nedostatky v stanovenej lehote odstránil, prostredníctvom na to určeného formulára, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád. Súd dal oprávnenému do pozornosti, že v zmysle ust. § 2
zákona č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej republike je úradným jazykom na štátnom území Slovenskej republiky slovenský jazyk, pričom štátne orgány, t. j. vrátane súdov, majú povinnosť pri svojej činnosti používať úradný jazyk. Súd ďalej poukázal na ust. § 48 ods. 3 písm. b) bod 2.
Exekučného poriadku, podľa ktorého sa právnická osoba v návrhu na vykonanie exekúcie označuje názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom, pričom tieto údaje sa v prípade zahraničnej právnickej osoby musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
Dokument, ktorý oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a ktorý má predstavovať výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je oprávnený ako zahraničná právnická osoba zapísaný, je vyhotovený v nemeckom jazyku, takže súd bez jeho prekladu nemôže posúdiť splnenie podmienky osvedčenia údajov o zahraničnej právnickej osobe uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je oprávnený požadovať od oprávneného zabezpečenie úradného prekladu výpisu z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je oprávnený ako zahraničná právnická osoba zapísaný do slovenského jazyka.
Súd zároveň považoval za irelevantné tvrdenie oprávneného, že v iných exekučných konaniach (sp. zn. 16Ek/2499/2025, sp. zn. 65Ek/2265/2025, sp. zn. 75Ek/1945/2025) neobdržal takúto výzvu súdu, hoci taktiež priložil k návrhu na vykonanie exekúcie nepreložený výpis z obchodného registra, nakoľko súd nie je postupom v iných exekučných konaniach
viazaný. Právny zástupca oprávneného na výzvu súdu nepredložil súdu preložený výpis oprávneného v zákonom požadovanej forme. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu s § 48 ods. 3 písm. b) bod 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. (I. výrok.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení, keď dospel k záveru, že nepredloženie úradného prekladu výpisu zo zahraničného obchodného registra predstavuje vadu návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá odôvodňuje jeho zamietnutie. Takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave. Jazykové znenie ust. § 48 ods. 3 Exekučného poriadku vyžaduje osvedčenie identifikačných údajov prostredníctvom príslušného výpisu, avšak neustanovuje zákonnú požiadavku na jeho úradný preklad do slovenského jazyka. Absencia takejto výslovnej právnej úpravy nemôže byť nahrádzaná extenzívnym výkladom súdu, keďže tým dochádza k ukladaniu povinností nad rámec zákona. Účelom osvedčenia je umožniť súdu overiť základné identifikačné údaje účastníka konania. V podmienkach exekučného konania ide o posúdenie splnenia formálnych náležitostí návrhu. Z hľadiska procesných následkov je potrebné zdôrazniť, že zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 dso. 3 písm. a) Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak návrh alebo exekučný titul sú v rozpore so zákonom. V danom prípade však návrh obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti vrátane pripojenia výpisu zo zahraničného registra, čím bola splnená zákonná požiadavka osvedčenia údajov o oprávnenom. Skutočnosť, že tento výpis nebol predložený v úradnom preklade, nemožno subsumovať pod rozpor návrhu so zákonom, keďže takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Postup súdu je navyše v rozpore so zásadou proporcionality a so zákonom nadmerného formalizmu, ktoré sú súčasťou práva na súdnu ochranu. Zamietnutie návrhu predstavuje neprimeraný zásah do práv oprávneného. Účelom exekučného konania je pritom zabezpečiť efektívnu a rýchlu ochranu subjektívnych práv, nie vytvárať neodôvodnené procesné prekážky založené na formalistickom výklade právnych predpisov. Nemožno opomenúť ani požiadavku predvídateľnosti rozhodovania ako súčasti princípu právnej istoty, keďže v obdobných prípadoch nebol úradný preklad výpisu zo zahraničného registra zo strany súdu vyžadovaný. Hoci súd nie je viazaný rozhodovacou činnosťou v iných veciach, odklon od ustálenej aplikačnej praxe musí byť racionálne a presvedčivo odôvodnený čo sa v danom prípade nestalo.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Podľa § 155 ods. 1 a 2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Súd musí skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník skutkové zistenia nepodradil pod správne právne predpisy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery prejavujúce sa v zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie
12. Sťažnostný súd nepopiera, že z platnej právnej úpravy vyplýva, že na území Slovenskej republiky je úradným jazykom slovenský jazyk a štátne orgány vrátane súdov majú povinnosť pri svojej činnosti používať úradný jazyk. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že jedným z atribútov práva na spravodlivý súdny proces je aj právo, ktoré vychádza z princípu rovnosti ľudí v právach, a to právo konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie. V súlade s ustálenou judikatúrou v rámci zásady rovnakého postavenia strán tieto majú nielen právo v materinskom jazyku na súde vystupovať, ale aj právo robiť písomné podania v tomto jazyku, právo na preklad písomnosti ostatných účastníkov a pod. V nadväznosti na zásady ochrany práva používať regionálne a menšinové jazyky v konaniach pred národnými súdmi, vyjadrenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 588/2001 Z. z.), sa tak k právu strany civilného sporového konania konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, doplnilo aj jej právo predkladať podania a dôkazy v materinskom jazyku, pričom štát - pokiaľ ide o bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky - sám zabezpečuje preklad týchto podaní a dôkazov. Aj preto novelou Civilného sporového poriadku zákonom č. 87/2017, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. mája 2017, sa opustilo od koncepcie úhrady nákladov za uplatnenie práva konať pred súdom v jazyku, ktorému strana rozumie, vrátane vykonávania prekladov písomných úkonov na náklady strán sporu. Súčasný práva úprava je teda taká, že právo konať vo svojom jazyku zahŕňa aj právo strany robiť písomné podania vo svojom jazyku, pričom povinnosť zabezpečiť preklad týchto písomností zaťažuje súd. To znamená, že strana, ktorá neovláda slovenský jazyk, je oprávnená urobiť podanie alebo predložiť listinný dôkaz vo svojom jazyku bez toho, aby súčasne zabezpečila aj jeho preklad.
13. Vzhľadom na uvedené nebol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre nepredloženie úradného prekladu výpisu z registra, resp. z inej evidencie, do ktorej je oprávnený ako zahraničná právnická osoba zapísaný, do slovenského jazyka. Oprávnený ako zahraničná právnická osoba má právo konať v jazyku, ktorému rozumie, vrátane predkladania dôkazov v materinskom jazyku. Pokiaľ vyšší súdny úradník považoval výpis z registra, do ktorého je zapísaný, oprávneným predložený v nemeckom (materinskom) jazyku, za nedostačujúci na osvedčenie identifikačných údajov oprávneného, mal si sám zabezpečiť jeho preklad a nie požadovať jeho predloženie od oprávneného.
14. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/323/2026 zo dňa 16.04.2026 zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie s jeho prílohami a pokračovať v konaní v zmysle vyššie uvedeného a v súlade s Exekučným poriadkom.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Pokiaľ oprávnený žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním sťažnosti, súd mu právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním sťažnosti nepriznal, a to vzhľadom na to, že exekučné konanie je v štádiu pred vydaním poverenia, t. j. pred začatím exekúcie, kedy oprávnený má nárok len na odmenu za dva úkony právnej služby súvisiace s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nárok na odmenu za úkon právnej služby súvisiaci s podaním sťažnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia oprávnený nemá. Navyše by bolo výsostne nespravodlivým, aby bolo povinnému uložené nahradiť trovy exekúcie oprávneného v štádiu, kedy ani ešte nie je účastníkom exekúcie (stáva sa ním v zmysle § 35 ods.1 Exekučného poriadku až po vydaní poverenia), resp. ktoré vznikli s prejednávaním sťažnosti proti uzneseniu, k vydaniu ktorého povinný nedal žiadnu príčinu, keďže súd vydal uvedené uznesenie ex offo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).