3CoCsp/10/2026
ECLI:SK:KSPO:2026:8124210685.1
- Súd
- Krajský súd v Prešove
- Sudca
- JUDr. Eva Šofranková
- IČS
- 8124210685
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. G., XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 218 eur, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/187/2024-46 zo dňa 24. februára 2026, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 218,-- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 218,-- eur od 8.1.2025 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v bode 2., v znení: "Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 70,00 EUR (ďalej len "odplata"), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v časti 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v znení: "Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v časti 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v znení: "Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 EUR, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v bode 10., v znení: "Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej stránke veriteľa www. pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
VIII. Žalobca má voči žalovanému právo náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 100, § 107, § 112, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere číslo XX XX XXX XX zo dňa XX.XX.XXXX. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský právny vzťah medzi veriteľom - dodávateľom konajúcim v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý nie je podnikateľom, resp. nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu nespĺňa konkrétne náležitosti, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j).
V zmluve absentuje uvedený údaj- všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ich uvedenie vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nepostačuje. Vzhľadom na to, že zmluva nemá všetky náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) a tiež obsahuje nesprávne uvedenú výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov.
Ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru prekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie. Úroková miera poskytnutá bankami za obdobie III. štvrťrok 2015 pre spotrebiteľské úvery do 12 mesiacov bola 10,32 %.
V predmetom spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá RPMN 260,12 % a ročná úroková sadzba vo výške 59,20%, čo je v rozpore s § 1 a uvedeného nariadenia prekračuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené teda predmetný úver súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný mal na základe tejto zmluvy nárok len na rozdiel medzi tým, čo žalobkyni skutočne poskytol v podobe úveru po odpočítaní toho, čo mu žalobca titulom splátok uhradil. Žalobkyňa v danej veci čerpala reálne úver v sume 250 eur a uhradila sumu 468 eur. Uvedené žalovaný nepoprel. Žalobkyňa teda žalovanému zaplatila o sumu 218 eur viac, ako mu patrilo, a preto žalovaný s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 218 eur s prísl. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od druhého
dňa po doručení žaloby žalovanému, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 218 eur od 8.1.2025 do zaplatenia. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ustanovenia § 298 ods. 1 C.s.p.
. Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 2. RPMN nemôže byť nižšia ako úrok, ktorý bol dohodnutý vo výške 70,86 %, preto je zjavne uvedená v nesprávnej výške. Taktiež určil, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti 3. Zmluvná podmienka spočívajúca vo vyhlásení spotrebiteľa o tom, že bol oboznámený so všeobecnými podmienkami a zaväzuje sa ich dodržiavať je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa neprijateľne, bez ďalšieho, prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností.
Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu, vzhľadom na účinok zmluvnej podmienky, túto aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie určil neprijateľnosť aj ďalšej zmluvnej podmienky uvedenej v časti 3 Zmluvy o úvere, konkrétne týkajúcej sa zmluvnej pokuty a poplatku za upomienku. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku určil aj podmienku uvedenú v bode 10 Zmluvy o úvere. Zmluvná podmienka je formulovaná bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného.
Mohla by preto viesť k tomu, že žalovaný by neúmerne obťažoval spotrebiteľa množstvom odoslaných upomienok a správ ich frekvenciou a časom, keďže podmienka pripúšťa túto komunikáciu aj v dňoch pracovného pokoja, či sviatkoch, aj v nočných hodinách.
Ku každej z určených neprijateľných podmienok súd prvej inštancie tiež poukázal na početnú judikatúru Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešove, kde konajúci súd vyhlásil obdobné zmluvné podmienky za neprijateľné.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. . Uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko v zmysle Zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal k úhrade splátky vo výške 468 eur s termínom splatnosti dňa XX.XX.XXXX. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (250 eur + 70 eur + 148 eur = jedna splátka vo výške 468 eur). Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere. Žalobkyňa bola dostatočne informovaná o výške RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy o úvere a zároveň na samostatnej listine s ktorou bola žalobkyňa oboznámená a ktorá jej bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 Nariadenia. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa vzala na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 28 % . V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 24,67 %.
Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňajú všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VPPÚ“), a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.
V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa zmluva o úvere v časti odplaty považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný taktiež poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX (t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa XX.XX.XXXX, kedy žalobkyňa poukázala na účet žalovaného splátku nad rámec sumy istiny), pričom svoju žalobu uplatnila na súde až XX.XX.XXXX. Žalovaný so žalobkyňou uzatvorili zmluvu o úvere, pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že
poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Žalovaný skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia podľa názoru žalobkyne spĺňa a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa v žalobe nenamietala rozpis splátok a ani priemernú RPMN. Preto považuje podané odvolanie v danej časti za bezpredmetné. Záver súdu prvej inštancie určení, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový považuje za správny a dostatočne odôvodnený, pričom poukázala na body 36. až 38. odôvodnenia rozsudku. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak v konkrétnom právnom vzťahu žalobkyňa nemala žiadnu možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky pri zmluve o úvere a musela pristúpiť na diktát dodávateľa, ktorý jej predložil predformulovanú štandardnú zmluvu. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že žalobkyňou napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný, a zamietnuť v tejto časti žalobu.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zisteniam, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri II.ÚS 78/05).
8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom/spotrebiteľom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 250 eur a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený s úverom, čo predstavuje sumu 218 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 468 eur. V bode 2. Zmluvy o úvere bolo uvedené, cit.: „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 70,00 EUR (ďalej len "odplata"), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“ V bode 3. Zmluvy o úvere bol uvedený úrok, ktorý mal predstavovať 59,20 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo malo predstavovať sumu 148 eur. V uvedenom bode Zmluvy o úvere bol uvedený záväzok spotrebiteľa zaplatiť celkovú čiastku 468 eur do XX.XX.XXXX, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň XX.XX.XXXX. RPMN bola v Zmluve o úvere uvedená vo výške 24,67 %.
9. V bode 3. Zmluvy o úvere bola tiež uvedená zmluvná podmienka v znení, cit.: „Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Uvedený bod Zmluvy o úvere tiež obsahoval zmluvnú podmienku v znení, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 EUR, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ V bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len VPPÚ) bola uvedená zmluvná podmienka v znení, cit. „Účastníci sa dohodli, že spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o spotrebiteľský úver, v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na užívateľské konto klienta vytvorené na webovej stránke veriteľa www. pohotovost.sk (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“
10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa ods. 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Podľa ods. 2, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa ods. 5, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
17. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ods. 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného sa týkali súhlasu žalobkyne ako dlžníka s obsahom Zmluvy o úvere ako aj VPPÚ, splnenia všetkých zákonom stanovených obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, neexistencie žiadnej formy bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a prípadného premlčania nároku žalobkyne. Žalovaný sa v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nevyjadril k zmluvným podmienkam, ktoré boli napadnutým rozsudkom vyhlásené za neprijateľné.
23. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň sa stotožňuje so záverom, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere podľa príslušných ustanoví Zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, treba ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia (poskytnutie peňažných prostriedkov) tak zmluva, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom. Keďže zároveň nebolo preukázané, že by Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je vylúčená ani z vecnej pôsobnosti tohto zákona.
25. K námietke odvolateľa týkajúcej sa súhlasu žalobkyne ako dlžníka s obsahom Zmluvy o úvere odvolací súd uvádza, že Zmluva o úvere bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane VPPÚ. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.
26. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť od Zmluvy o úvere odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že sa žalovaný spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu žalovaného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
27. Z obsahu Zmluvy o úvere vyplýva, že táto formulárová zmluva neobsahuje údaje podľa ustanovenia § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských zmluvách účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, teda Zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o RPMN vyjadrený v neprospech spotrebiteľa a taktiež Zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ide pritom o povinné (zákonom vyžadované) údaje, absenciu ktorých priamo zákon (§ 11 ods. 1 písm. b) a d)) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
28. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v Zmluve o úvere ako 28 % nekorešponduje s realitou, nakoľko už len samotná výška úrokovej sadzby mala v zmysle zmluvy predstavovať 59,20 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (s určitými výnimkami ako napr. poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie záväzkov). Výška úrokovej sadzby a RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Nemožno pochybovať o tom, že úrok ako odplata za poskytnutie úveru je základným nákladom spojeným s úverom, ktorý vstupuje do výpočtu RPMN. Údaj o výške RPMN uvedený v Zmluve o úvere v rozsahu 28 % je tak na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a účel inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv, t.j. informovať potenciálneho klienta o celkovej výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov). Hodnota RPMN uvedená v Zmluve o úvere vyššie uvedený účel jednoznačne nemôže zohľadňovať, pretože len výška dohodnutého úroku mala v zmysle Zmluvy o úvere predstavovať 59,20 % ročne. Údaj o RPMN bol tak vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi zavádzajúci.
29. K absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN v Zmluve o úvere odvolací súd poukazuje na
rozsudok
Súdneho dvora z 23.01.2025 vo veci C-677/23, ktorým rozhodol tak, že cit.: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“
30. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že predpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet RPMN a tento vzorec - tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky náklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s poskytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok, úroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí mesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru. Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe.
31. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o tom, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) aj d) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd prvej inštancie tak dospel aj k správnemu záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 250 eur, pričom žalovanému boli vrátené finančné prostriedky vo výške 468 eur. So zreteľom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tak bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 218 eur, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni.
33. K námietke premlčania vznesenej žalovaným odvolací súd uvádza, že Vo všeobecnosti pri posudzovaní plynutia subjektívnej premlčacej doby platí, že rozhodujúcim okamihom pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nadobudnutie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Už Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 51/2020 zo dňa 9.6.2020 uviedol, že posúdenie skutočnej vedomosti o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa posudzuje vždy podľa konkrétnych skutkových okolností. V prejednávanej veci bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru nastupuje ex lege ako dôsledok porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch (nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa a absencia predpokladov na výpočet RPMN v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobkyňa ako spotrebiteľ plnila nad rámec požičanej istiny, žalovaný ako dodávateľ služby prijal ako veriteľ od žalobkyne plnenie nad rámec zákona, preto sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný tvrdil, že subjektívna premlčacia lehota začala žalobkyni plynúť najneskôr od momentu poslednej čiastočnej úhrady, t.j. XX.XX.XXXX. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ by žalobkyňa v priebehu plnenia si povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere (úhrady mesačných splátok) mala reálnu vedomosť o tom, že sa veriteľ na jej úkor bezdôvodne obohacuje, nezaplatil by žalovanému finančné prostriedky nad sumu istiny poskytnutého úveru. To, že sa žalobkyňa dozvedel o tom, že už plnila viac ako mala a že došlo k bezdôvodnému obohateniu, zistila až po tom, čo bola zmluva predložená na posúdenie Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda XX.XX.XXXX. K tomuto momentu žalobkyňa nadobudol skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd taktiež poukazuje na to, že súdna prax týkajúca sa začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je už ustálená, o čom svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2021 sp. zn. 5Cdo/299/2021 (R 14/2022), ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022, cit.: „Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve“. Preto aj odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty za nedôvodnú.
34. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty pre vydanie bezdôvodného obohatenia, tak aj jej aplikácia prešla určitým názorovým vývojom pri posudzovaní úverových zmlúv, ktoré majú spotrebiteľský charakter. Súdny dvor uviedol v rozhodnutí C-485/19, že za okolností, o ktoré ide v prejednávanej veci, existuje nezanedbateľné riziko, že sa spotrebiteľ nebude počas lehoty na plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy dovolávať svojich práv priznaných právom únie, keď k premlčaniu v trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ sám nie je schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe zmluvnej podmienky. Potrebné je preto zohľadniť znevýhodnené postavenie spotrebiteľa, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach, a preto Súdny dvor na prvú položenú prejudiciálnu otázku vo veci C-485/19 odpovedal tak, že: „Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátanie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice 93/13, alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu“. Táto odpoveď Súdneho dvora na posudzovanie plynutia 3 alebo 10 premlčacej doby bola zásadná pre prijatie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.2.2022 pod sp.
zn. 7Cdo/268/2021, ktoré bolo uverejnené ako R 15/2022 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022, podľa ktorého „analogická aplikácia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.4.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky“. Na základe uvedeného potom odvolací súd musí konštatovať, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je irelevantné, či bezdôvodné obohatenie, ktoré získal dodávateľ na úkor spotrebiteľa, vzniklo v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok, alebo absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, vždy je potrebné v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 aplikovať analogicky 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v úverových spotrebiteľských vzťahoch.
35. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.
36. Vzhľadom na absenciu odvolacích námietok vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o úvere, odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. v plnej miere stotožňuje s rozsiahlou argumentáciou súdu prvej inštancie vyjadrenou v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 43. až 50. odôvodnenia rozsudku), ktorá vychádza zo správne zisteného skutkové stavu, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež odkázal na judikatúru súdov SR, v zmysle ktorej už rovnaké zmluvné podmienky boli vyhlásené za neprijateľné.
37. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.
38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.).
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).