3S/25/2025

1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „infozákon“) doručenou mestu Žilina ako povinnej osobe dňa 19.03.2025 požiadal o sprístupnenie informácií v nasledujúcom znení: „Žiadam o sprístupnenie projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval autorizovaný stavebný inžinier A. F. G. (č.t.:6747*I1), podľa ktorej bola uskutočnená stavba „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba zázemia športového areálu“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 117/4 (SO 01 Zázemie Športového areálu) 1167/38 (SO 02 Ihrisko s prírodným trávnikom 60x40m), 1167/39 (SO 03 Umelé ihrisko), 1167/40 (SO 13 Plážové ihrisko), 1167/3, 1167/37, 1167/27, 1167/28, 1167/29 v katastrálnom území H., podľa geometrického plánu č.141/2024, overeného Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom pod č.G1-1143/2024 dňa 11.10.2024; pôvodne na pozemkoch register „C“ parc.č. 1167/3, 1167/4, 1167/27, 1167/28, 1167/29 v katastrálnom území H.. Stavebníkom predmetnej stavby bol BR ACADEMY, s.r.o., IČO: 459 12 017, Námestie slobody 73, 024 01 Kysucké Nové mesto a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 12.11.2024 pod číslom konania:23486/2024-174919/2024-BAB.“ (ďalej aj ako „infožiadosť“). Požadované informácie žiadal žalobca sprístupniť na e-mail: B.. Uviedol, že pokiaľ by to nebolo možné, tak za účelom sprístupnenia informácie žiada o nahliadnutie do spisu vrátane možnosti odkopírovania informácií na technický nosič dát a aby jeho infožiadosť bola vybavená v zákonnej lehote, najneskôr do dvanástich pracovných dní odo dňa podania žiadosti.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňové rozhodnutie je predčasné, arbitrárne, bez opory v právnej úprave. Žalobca argumentoval, že prvostupňový orgán nepostupoval správne, ak bez ďalšieho vydal prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení infožiadosti bez toho, aby predtým vyzval osobu, ktorej duševné vlastníctvo má byť chránené, na súhlas so sprístupnením informácie. Uviedol, že hoci infozákon obmedzuje prístup k informáciám z dôvodu, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva, stanovuje aj výnimku v prípade, ak osoba, ktorej duševné vlastníctvo má byť chránené, udelila na sprístupnenie informácie súhlas po predchádzajúcej výzve povinnej osoby na udelenie tohto súhlasu. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán sa na žiadnom mieste prvostupňového rozhodnutia o tomto postupe nezmienil, mal žalobca za to, že jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nesprávne a nezákonné. Žalobca odhliadnuc od uvedenej argumentácie zdôraznil, že aj keby osoba, ktorej duševné vlastníctvo má byť chránené po výzve na jeho udelenie, tento súhlas so sprístupnením neudelila, žalobca mal za to, že prvostupňový orgán je povinný túto požadovanú informáciu sprístupniť, nakoľko projektová dokumentácia nepodlieha ochrane duševného vlastníctva. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol, prečo by sprístupnenie projektovej dokumentácie malo porušiť ochranu duševného vlastníctva stanovenú osobitným predpisom, ale len citoval ustanovenie infozákona. Žalobca poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej ako „zákon č. 138/1992 Zb.“) s tým, že projektová dokumentácie je na úradné účely verejnou listinou, preto pokiaľ sa na konanie podľa infozákona použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, mal za to, že na účely zabezpečenia priebehu správneho konania, ktorým je konanie o sprístupnenie informácií podľa infozákona, sa nezasiahne do autorského práva, ak ide o dôvody v zmysle § 53 autorského zákona. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací orgán odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil a sprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu.

Správna žaloba – žalobné body

6. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

7. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a arbitrárne, nakoľko odvolací orgán sa v rámci rozhodnutia o odvolaní absolútne nevysporiadal s námietkou žalobcu o tom, že by pred vydaním rozhodnutia vyzýval žalovaný osobu, ktorej autorské právo má byť chránené, na udelenie súhlasu na sprístupnenie projektovej dokumentácie a žalovaný ani nepreukázal, že by táto osoba odmietla poskytnúť súhlas so sprístupnením projektovej dokumentácie, pričom na túto odvolaciu námietku žalobcu žiadnym spôsobom nereflektoval.

10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nevykonal test proporcionality, pokiaľ si nedal na misku váh jednak ochranu autorského práva a jednak ochranu práva na prístup k informáciám. Úplné odmietnutie žalobcom požadovanej informácie je neprimerané, okrem iného aj s ohľadom na tú skutočnosť, že projektová dokumentácia bola realizovaná v rámci stavebného konania a jej sprístupnenie sa dotýka verejného záujmu, na ktorý je nesporne potrebné prihliadať.

12. Žalobca poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb., z ktorého vyvodil, že projektová dokumentácia stavby je verejnou listinou. Tento názor ďalej podporil odkazom na ustanovenie § 53 autorského zákona. Žalobca argumentoval, že na konanie podľa infozákona sa v zmysle ust. § 22 ods. 1 infozákona použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“), z čoho vyplýva, že konanie podľa infozákona je správnym konaním. Podľa žalobcu na účel zabezpečenia priebehu správneho konania, ktorým je konanie o sprístupnenie informácií, sprístupnenie projektovej dokumentácie nezasahuje do autorského práva, hoci k nemu dôjde aj bez súhlasu autora. Ak ide o dokumentáciu, ktorá bola spracovaná na účely stavebného konania, sprístupnenie takýchto informácií je vo verejnom záujme a nemožno ho plošne odmietnuť s odvolaním sa na autorské práva. S poukazom na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/158/2017 zo dňa 27.02.2020 dôvodil, že vždy je nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť a konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie a posúdiť, či by obmedzením tohto práva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených inými predpismi, alebo zásahu do práv iných osôb. Projektová dokumentácia súvisiaca s výstavbou či rekonštrukciou je predmetom verejného záujmu. V danom prípade išlo o stavbu športového areálu v mestskej časti Brodno, pričom tento športový areál slúži širokej verejnosti. Občania majú preto legitímne právo poznať obsah projektov, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život, dianie, životné prostredie a urbanistický rozvoj. Obmedzenie práva na informácie aj s ohľadom na verejný záujem je preto potrebné vykladať reštriktívne a nemožno ho založiť len na všeobecnej a nešpecifikovanej hrozbe porušenia autorských práv. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť sprístupniť informáciu podľa infozákona. Odmietnutie sprístupnenia projektovej dokumentácie s odvolaním sa na ochranu autorského práva je neodôvodnené, neprimerané a v rozpore s účelom zákona, ktorý má zabezpečiť transparentnosť a kontrolu verejnej správy občanmi.

14. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca je zároveň predsedom Robotníckej telovýchovnej jednoty Brodno. Ide o subjekt, ktorý užíva futbalový areál v Brodne, ktorého sa predmetná projektová dokumentácia týka. V čase podania žaloby bola aktuálna téma ukončenia nájomnej zmluvy zo strany mesta Žilina ako prenajímateľa. Proti takémuto konaniu bola zorganizovaná aj protestná akcia, pričom po ukončení ju pre médiá zhodnotil práve žalobca. Žalovaný priložil print screen profilu média Žilinský večerník na sociálnej sieti z videoreportáže z protestnej akcie s názvom: „Predseda RTJ Brodno B. C. hodnotí protestnú akciu pred Radnicou mesta Žilina“ a print screen profilu média Žilina SP21, s článkom s názvom: „V Žiline budú v piatok protestovať proti zrušeniu nájomnej zmluvy na futbalové ihrisko“ spolu s fotografiou z futbalového ihriska s nápisom „MESTO ŽILINA – BOJ SA ZAČÍNA“. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplývajú dôvodné pochybnosti o reálnom zámere žalobcu získať požadovanú informáciu. Nie je zrejmé, prečo žalobca do dňa podania vyjadrenia nekontaktoval zamestnanca žalovaného za účelom nahliadnutia do projektovej dokumentácie, pokiaľ má na získaní tejto informácie reálny záujem.

17. Pokiaľ ide o vnútorný rozpor napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, žalovaný s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a zrozumiteľné. Výrok napadnutého rozhodnutia je určitý a zrozumiteľný. Informácia o možnosti nazrieť do projektovej dokumentácie po dohodnutí termínu podľa názoru žalovaného nespôsobuje nezrozumiteľnosť, prípadne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Žalovaný následne skonštatoval, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto navrhol, aby konajúci súd podanú žalobu odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 28 SSP a priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%. V prípade, že konajúci súd predmetnú žalobu neodmietne, žalovaný navrhol, aby ju v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100%.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

19. Žalobca k pochybnosti žalovaného o reálnom úmysle žalobcu na získaní informácie uviedol, že žiadateľ nemusí preukazovať právny alebo iný dôvod alebo záujem na poskytnutí informácie. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na to, že žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do projektovej dokumentácie, to podľa žalobcu neznamená, že nemá záujem na relevantnom poskytnutí informácie. Možnosť nahliadnutia bola totiž žalobcovi daná až rozhodnutím o odvolaní, ktoré sa javí ako nezákonné.

21. Žalobca opakovane zdôraznil, že žalovaný mal vyvinúť aktivitu s cieľom získania vyjadrenia dotknutého nositeľa majetkových práv z duševného vlastníctva, ak mal pochybnosti, že by vytvorením rozmnoženiny, resp. kópie časti dokumentácie došlo k porušeniu autorského práva. Zároveň zotrval na námietke vnútorného rozporu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie, odvolaniu nevyhovel a následne v texte rozhodnutia prvostupňového rozhodnutie zmenil, keď rozhodol, že informácie je možné sprístupniť, pričom uviedol konkrétny spôsob.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich prechádzajúcich tvrdeniach. Vo vzťahu k reálnemu záujmu žalobcu na získaní informácií uviedol, že aj napriek opakovanému upozorneniu na možnosť oboznámiť sa s predmetnou projektovou dokumentáciou s tým, že presný termín je možné si dohodnúť, žalobca k uvedenému dňu žalovaného a ani príslušnú pracovníčku nekontaktoval. Žalobca bol na možnosť oboznámiť sa s predmetnou projektovou dokumentáciou upozornený v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.05.2025 a opakovane dňa 28.07.2025, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Odo dňa 26.05.2025 ku dňu vyhotovenia tohto podania uplynulo 107 dní a napriek tomu túto možnosť do uvedeného dňa nevyužil, preto toto konanie žalobcu podľa žalovaného potvrdzuje opodstatnenosť pochybností o reálnom záujme žalobcu získať požadovanú informáciu.

23. Pokiaľ žalobca uviedol, že v zmysle § 3 ods. 1 infozákona žiadateľ nemusí preukazovať právny alebo iný dôvod alebo záujem na poskytnutí informácie, žalovaný opätovne poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12.03.2014, podľa ktorého: „To, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať.“ Žalovaný zopakoval svoje prechádzajúce vyjadrenia a zdôraznil, že ak konajúci súd rozhodne v zmysle navrhovaného petitu žaloby, nebude naplnený predmet SSP, t. j., poskytnutie ochrany právam alebo právam chráneným záujmom žalobcu, nakoľko tento má možnosť získať požadovanú informáciu nahliadnutím do projektovej dokumentácie.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

29. Podľa § 191 ods. 1 SSP; (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

33. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

34. Podľa § 16 ods. 1, ods. 9 a ods. 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. (10) Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

35. Podľa § 1 ods. 1 autorského zákona, tento zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len „dielo“) alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), vydavateľa periodika, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy.

38. Podľa § 5 autorského zákona, za predmet autorského práva sa nepovažuje a) myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela, b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie alebo súdne rozhodnutie, technická norma,2) ako aj spolu s nimi vytvorená prípravná dokumentácia a ich preklad, bez ohľadu na to, či spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, c) územnoplánovacia dokumentácia,3) bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1, d) štátny symbol, symbol obce, symbol samosprávneho kraja; to neplatí, ak ide o dielo, ktoré je podkladom na vytvorenie symbolu, e) prejav prednesený pri prerokúvaní vecí verejných, bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podľa § 3 ods. 1, f) denná správa; dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti, pričom za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje alebo v ktorom je denná správa zahrnutá, g) dielo tradičnej ľudovej kultúry, h) výsledok výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa podľa osobitného predpisu.4).

39. Podľa § 19 ods. (4) autorského zákona, použitím diela je najmä a) spracovanie diela, b) spojenie diela s iným dielom, c) zaradenie diela do databázy podľa § 131, d) vyhotovenie rozmnoženiny diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela 1. prevodom vlastníckeho práva, 2. vypožičaním, 3. nájmom, f) uvedenie diela na verejnosti 1. verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, 2. verejným vykonaním diela, 3. verejným prenosom diela.

44. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb., tento zákon upravuje a) podmienky prístupu k povolaniam architekt, krajinný architekt, územný plánovač, stavebný inžinier, kontrolný inžinier, hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby uplatnením práva usadiť sa, b) pravidlá voľného poskytovania služieb architektov, krajinných architektov, územných plánovačov, stavebných inžinierov, kontrolných inžinierov, hlavných stavbyvedúcich a stavebných dozorov pre vyhradené stavby na dočasnom a príležitostnom základe (ďalej len „hosťovanie“), c) pravidlá vykonávania povolaní architekt, krajinný architekt, územný plánovač, stavebný inžinier, kontrolný inžinier, hlavný stavbyvedúci a stavebný dozor pre vyhradené stavby, d) postup získavania odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho, na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej certifikácie budov,1) e) zriadenie, postavenie, úlohy a organizáciu Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov (ďalej len „komora“).

45. Podľa § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb., (1) Projektová dokumentácia stavby, štúdie, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky alebo kvalifikovaný elektronický podpis a autorizačná pečiatka v elektronickej podobe. (2) Architektonické, inžinierske, odborné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných predpisov.12) Ich ochrana podľa osobitných predpisov12) tým nie je dotknutá.

50. Správny súd na úvod konštatuje, že žalobca v správnej žalobe správne označil ako žalovaného mesto Žilina, hoci v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3 infozákona je odvolacím orgánom primátor mesta, resp. starosta obce. Správny súd postupoval v zmysle ustanovenia § 4 písm. b) SSP v spojení s ustanovením § 32 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého žalovaným, teda orgánom verejnej správy, môže byť len mesto/obec a nie jej štatutár (bližšie pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/1/2025 zo dňa 23.10.2025).

Zákonodarca pritom zvolil koncepciu vymedzenia ústredného pojmu „informácia“ na tzv. zostatkovom princípe, a teda neobsahuje jej taxatívnu - pozitívnu enumeráciu. Naopak, v § 3 ods. 1 infozákona určuje, že „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ V tejto súvislosti je rovnako relevantné ustanovenie § 3 ods. 4 citovaného zákona, ktoré zároveň výslovne určuje, že „Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“ Z uvedeného možno vyvodiť záver, že infozákon je koncepčne postavený na maximalizácii možnosti akejkoľvek osoby (t.j. každého, resp. kohokoľvek) domáhať sa sprístupnenia akejkoľvek informácie, ak táto nie je zo sprístupnenia výslovne vylúčená. Ustanovenie citovaného odseku 1 pokračuje v druhej vete formuláciou aj tzv. negatívneho vymedzenia informácie, t. j. definíciou informácie, na ktorú sa právo prístupu na informácie podľa citovaného zákona nevzťahuje. Ide o informácie, ktoré nie sú k dispozícii, a za ktoré zákonodarca demonštratívnym výpočtom považuje najmä dotazy na nové informácie v

osoba takéto informácie poskytla. To znamená, že povinná osoba môže jeho žiadosť bez ďalšieho odmietnuť, pokiaľ nie sú dané podmienky na jej postúpenie inej povinnej osobe (§ 15 ods. 1 infozákona). Pokiaľ povinná osoba zistí, že požadované informácie má k dispozícii v akejkoľvek súvislosti (napr. preto, že ich vytvára, zhromažďuje, vyhodnocuje alebo uchováva a prípadný dotaz oprávnenej osoby na ich vytvorenie možno jednoducho zabezpečiť, napríklad automatizovaným spôsobom ako súčasť informačných technológií), možno uvažovať nad tým, či ich sprístupneniu nebránia konkrétne dôvody vymedzené v § 8 až 11 infozákona, prípadne či nie je dôvod na postup povinnej osoby podľa § 12 infozákona.

52. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď

Rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Správny súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné infozákon aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy.

55. Z obsahu infožiadosti je zrejmé, že žalobca žiadal sprístupniť projektovú dokumentáciu vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom A. F. G. (č.t.:6747*I1), podľa ktorej bola uskutočnená stavba „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba zázemia športového areálu“ v katastrálnom území H.. Žalovaný nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií podľa § 11 ods.1 písm. c) infozákona, v zmysle ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Zákonodarca v poznámke pod čiarou odkazuje mimo iných aj na autorský zákon, ktorý pre posúdenie a vyhodnotenie žiadosti žalovaný aplikoval – konkrétne § 53 písm. b) autorského zákona. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia teda vyplýva, že dôvodom nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií bola skutočnosť, že by ich sprístupnením bolo možné porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom – autorským zákonom.

57. Z uvedeného potom vyplýva, že ochranu duševného vlastníctva, o ktorú žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pre ktorú nesprístupnil požadovanú informáciu, je potrebné posudzovať v zmysle autorského zákona, a preto žalovaný v svojom rozhodnutí mal presne a nezameniteľne definovať a odôvodniť aké a koho subjektívne práva a právom chránené záujmy v súvislosti s vytvorením a použitím (údajného) autorského diela sú predmetom právnej ochrany v zmysle autorského zákona. Žalovaný ďalej presvedčivo nevymedzil, čo konkrétne je predmetom autorskoprávnej ochrany podľa autorského práva, či je predmetom celá projektová dokumentácia alebo iba jeho konkrétna časť. Projektová dokumentácia môže niesť prvky tvorivosti, a teda môže spadať pod ochranu autorského zákona. Existuje priestor pri vytvorení dokumentácie takéhoto charakteru a s takými prvkami, ktoré spadajú pod ochranu autorského zákona. Pri tom je nevyhnuté takéto prvky identifikovať (ak samozrejme existujú), resp. ich existenciu vylúčiť, čo je však predmetom riadneho zisťovania a vyhodnotenia skutkového stavu. Za týchto okolností môže byť sprístupnená iba časť dokumentácie. Správny súd zdôrazňuje, že v okolnostiach posudzovanej veci, už zo skutočnosti, že ide o projekt rekonštrukcie existujúcej stavby („Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba zázemia športového areálu“) vyvstáva výraznejšia požiadavka na vymedzenie tých častí projektu, ktoré podľa povinnej osoby požívajú ochranu práv duševného vlastníctva, nakoľko už z povahy veci akékoľvek architektonické, konštrukčné či technické zmeny a zásahy do už existujúcej stavby pri jej rekonštrukcii sú primárne podmienené súhlasom pôvodného tvorcu projektu rekonštruovanej stavby, čím sa povinná osoba ani len okrajovo nezaoberala. A bez takýchto zmien a zásahov vyvstáva potreba osobitne dôsledného zváženia aké časti projektu rekonštrukcie sú spôsobilé vôbec požívať ochranu práv duševného vlastníctva, resp. ak takú ochranu požívajú aká reálna a ako závažná ujma by poskytnutím informácie mohla vzniknúť v porovnaní so závažnosťou zásahu do práva na informácie neposkytnutím takej informácie. Pokiaľ žalovaný len konštatoval, že projektovú dokumentáciu nie je možné sprístupniť s odkazom na ust. § 53 písm. b) autorského zákona a s odkazom na § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. c) infozákona, takéto odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácie je nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o tom, že povinná osoba (prvostupňový orgán) nepostupovala správne, pokiaľ si nevyžiadala súhlas autora s použitím diela, pokiaľ mala za to, že projektová dokumentácia je autorským dielom podliehajúcim autorskoprávnej ochrane.

59. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že postupoval plne v súlade s Usmernením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sp. zn.: 17700/2016/B623-SV/42253 zo dňa 07.09.2016, správny súd sa so žalovaným nestotožnil. Z obsahu uvedeného usmernenia, ktoré bolo súčasťou administratívneho spisu, totiž vyplýva, že sprístupňovanie informácií verejnosti (použitie diela) na základe infozákona nie je dovolené (len) bez súhlasu autora na základe výnimky uvedenej v § 53 autorského zákona, avšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí (ako ani v prvostupňovom rozhodnutí) nezodpovedal kľúčovú otázku, prečo považuje projektovú dokumentáciu za autorské dielo a pokiaľ ho považuje za autorské dielo (hoci len sčasti), prečo si k infožiadosti nevyžiadal súhlas spracovateľa projektovej dokumentácie, aby riadnym spôsobom zistil, či a v akom rozsahu je projektová dokumentácia autorským dielom, resp. ak áno, či autor udeľuje súhlas na jeho sprístupnenie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a administratívneho spisu nie je zrejmý vzťah medzi autorom projektovej dokumentácie a objednávateľom projektu z pohľadu toho, kto je nositeľom majetkových práv a kto by eventuálne mal udeliť súhlas s jeho použitím, pokiaľ je projektová dokumentácia autorským dielom. K obsahu autorský práv správny súd uvádza, že autor, prípadne iný nositeľ práv k dielu, má právo dielo použiť alebo udeliť /udeľovať súhlas na každé jeho použitie. Je potrebné zdôrazniť, že nie každé použitie, či využitie predmetu duševného vlastníctva je takým, na ktoré sa vyžaduje súhlas autora. Autorský zákon upravuje výnimky a obmedzenia majetkových práv, pričom tieto obmedzenia sú povolené len v osobitných prípadoch.

61. V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na to, že spôsob poskytnutia informácie nahliadnutím do spisu bude pripadať do úvahy v takom prípade, kedy je (konkrétna) informácia zrejmá zo spisu, ale žiadateľovi nesvedčí právo nahliadať do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku.

konania. Oprávnenie týkajúce sa účastníka konania sa vzťahuje aj na jeho zástupcu a zúčastnenú osobu (§ 15a). Ustanovenie o práve účastníka konania nazerať do spisu sa vzťahuje aj na dožiadaný orgán a orgán, ktorý preskúmava rozhodnutie. Nakoľko Správny poriadok neupravuje, čo tvorí obsah spisu, ani zásady jeho vedenia, je potrebné uviesť, že spisom sa vo všeobecnosti rozumie súbor všetkých písomností zhromaždených správnym orgánom vzťahujúcich sa k tej istej veci.

spisov. Uvedená problematika nazerania do spisov podľa § 23 Správneho poriadku a z neho vyplývajúce oprávnenie účastníkov konania realizovať toto svoje právo, ktoré je súčasne konfrontované s právom na informácie, sa premietla aj do judikatúry správnych súdov. Najvyšší súd SR v prijatom judikáte č. R 26/2017 (sp. zn. 3Sžo/106/2015) konštatoval, že „všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle Správneho poriadku má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení infozákona, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely infozákona za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám“. (viď aj body 56 a 57 Rozsudku NS SR sp. zn. 1Vs/7/2020).

Správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho konania, ktorý správny orgán použil na rozhodnutie. V preskúmavanom prípade nebolo zrejmé, či žalobca (žiadateľ) nebol účastníkom administratívneho konania, v ktorom došlo k vypracovaniu projektovej dokumentácie.

63. Správny súd pre úplnosť uvádza, že procesný vzťah infozákona a iných zákonov upravujúcich prístup k informáciám už bol kasačným súdom opakovane judikovaný a judikatúru v tomto smere je možné považovať za ustálenú. Pri posúdení kolízie sprístupňovania informácií podľa infozákona a podľa iných zákonov treba vychádzať z premisy, že oba zákony koexistujú vedľa seba, teda pôsobia v právnom systéme paralelne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sži/1/2010 z 15. marca 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/8/2012 z 31. júla 2013, či

rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/ 3/2021 z 29. augusta 2022). Z týchto rozhodnutí plynie záver, že infozákon nebráni osobám využiť postupy podľa iných zákonov a naopak, nebráni ani využitiu infozákona, kedy existuje osobitný zákon, ktorý napr. upravuje nazeranie do spisov (Správny poriadok, Trestný poriadok). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (obdobne rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16. decembra 2021, sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25. augusta 2022). Ich vzťah je teda potrebné považovať za komplementárny a nie vylučujúci.

66. V ďalšom konaní mesto Žilina opätovne posúdi podanú infožiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií a po dôkladnom zistení, či projektová dokumentácia, prípadne jej niektoré časti, podliehajú obmedzeniam podľa infozákona z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. c) spočívajúcom v ochrane duševného vlastníctva. V prípade zistenia dôvodov na jej nesprístupnenie, prípadne na jej nesprístupnenie v určitej časti, svoje rozhodnutia orgány verejnej správy náležite odôvodnia v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 infozákona, keď zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, pričom orgán verejnej správy musí náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný podľa § 191 ods. 6 SSP.

67. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 68. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).