← Späť na vyhľadávanie
Správny súd·Uznesenie·22.06.2026

3Sf/3/2026

ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100095.1

Zamieta
Súd
Správny súd v Košiciach
Sudca
Mgr. Michal Magur
IČS
0926100095

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: PROMETHEUS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, právne zastúpeného: JUDr. Jana Šepeľová, Advokátska kancelária, so sídlom Nám. slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104799118/2025 zo dňa 21. novembra 2025, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 11. februára 2026 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104799118/2025 zo dňa 21. novembra 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov 102980239/2025 zo dňa 22. júla 2025, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 139 201,34 eura a zároveň neuznaná daňová strata v sume 237 165,50 eura za zdaňovacie obdobie roka 2020.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, ktorá je v pomere k verejnému záujmu na okamžitom výkone neprimeraná, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie je spôsobilé bezprostredne založiť vykonateľnosť vyrubenej daňovej povinnosti a nadväzujúce vymáhanie, vrátane vzniku povinnosti uhradiť dodatočne vyrubenú daň, príslušenstvo (úroky, sankcie) a zároveň rizika uplatnenia zabezpečovacích a exekučných nástrojov správcu dane. V prípade okamžitého výkonu rozhodnutia žalobcovi hrozí významný zásah do jeho majetkovej sféry a podnikateľskej činnosti, najmä ohrozenie likvidity, narušenie cash-flow, zhoršenie schopnosti plniť splatné záväzky voči obchodným partnerom, ako aj reputačná ujma spojená s prípadným vymáhaním alebo zabezpečovaním majetku. Takáto ujma má povahu ujmy ťažko napraviteľnej, pretože aj v prípade neskoršieho úspechu žalobcu v konaní by následné vrátenie plnenia alebo odstránenie ekonomických a reputačných následkov nemuselo byť reálne a úplné (vrátane sekundárnych dopadov na zmluvné vzťahy, bonitu a financovanie).

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21. mája 2026 konštatuje, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe. Ďalšiu argumentáciu vo veci odkladného účinku však neuviedol.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 ods. 1 a 2 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa § 186 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je kumulatívne splnenie štyroch podmienok. Dve majú procesný charakter (podanie návrhu a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve hmotnoprávny charakter (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok a absencia rozporu s verejným záujmom). S ohľadom na potrebu kumulatívneho splnenia týchto podmienok zistenie, že niektorá z nich splnená nie je, vedie k nemožnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe.

12. V tomto prípade má súd za nepochybné, že vyššie spomenuté procesné podmienky splnené boli. Následne súd pristúpil ku skúmaniu hmotnoprávnych podmienok. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je, že žalobcovi musí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hroziť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj „hrozba zákonom predpokladaných následkov“). Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby zákonom predpokladaných následkov. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, ktorá je v pomere k verejnému záujmu na okamžitom výkone neprimeraná, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie je spôsobilé bezprostredne založiť vykonateľnosť vyrubenej daňovej povinnosti a nadväzujúce vymáhanie, vrátane vzniku povinnosti uhradiť dodatočne vyrubenú daň, príslušenstvo (úroky, sankcie) a zároveň rizika uplatnenia zabezpečovacích, a exekučných nástrojov správcu dane. V prípade okamžitého výkonu rozhodnutia žalobcovi hrozí významný zásah do jeho majetkovej sféry a podnikateľskej činnosti, najmä ohrozenie likvidity, narušenie cash-flow, zhoršenie schopnosti plniť splatné záväzky voči obchodným partnerom, ako aj reputačná ujma spojená s prípadným vymáhaním alebo zabezpečovaním majetku. Takáto ujma má povahu ujmy ťažko napraviteľnej, pretože aj v prípade neskoršieho úspechu žalobcu v konaní by následné vrátenie plnenia alebo odstránenie ekonomických a reputačných následkov nemuselo byť reálne, a úplné (vrátane sekundárnych dopadov na zmluvné vzťahy, bonitu a financovanie).

15. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že podľa žiadateľa ide o zásah do jeho majetkových práv, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku, v prípade úhrady vyrubenej dane. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť tak so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou.

16. Zároveň žalobca svoje presvedčenia o hrozbe ujmy s nepriaznivými následkami na jeho existenciu v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné overiť. Žalobca nepreukázal svoju ekonomickú situáciu napr. uvedením príjmov a výdavkov, zostatkov na bankových účtoch, mzdových nákladov, zoznamom pohľadávok alebo iných údajov, ktorými by svoje tvrdenia na účely priznania odkladného účinku správnej žalobe podporil. Všeobecné tvrdenia žalobcu nemajú komplexný, hodnoverný základ a majú iba hypotetický charakter. 17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. K skúmaniu druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou je absencia rozporu s verejným záujmom súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky ani nepristúpil.

19. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s § 188 SSP zamietol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3Sf/3/2026 – Správny súd v Košiciach | AI Pravnik