3To/43/2026
ECLI:SK:KSBB:2026:6726010048.1
- Súd
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sudca
- JUDr. Mário Šulej
- IČS
- 6726010048
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 24. júna 2026 v trestnej veci obžalovaného A. A. za pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.03.2026, sp. zn. 6T/8/2026 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 12.06.2025 v čase približne o 03.23 h v meste B., vstúpil na pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C.“ D. X E. F. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, prislúchajúceho k stavbe - rodinnému domu s popisným číslom XXX/X nachádzajúceho sa na G. H., E. sa prechádzal popri altánku nachádzajúcom sa v záhrade rodinného domu, pričom bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene opätovne poučený a upozornený na to, že bol dňa 11.06.2025 v čase o 21.50 h vykázaný zo spoločného obydlia a uvedeného sa dopustil opakovane, aby tak zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydaného policajtom Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene dňa 11.06.2025 o 21.50 h podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov na dobu 14 dní od vykázania,
a následne v ten istý deň 12.06.2025 v čase približne o 03.53 h v I. B., vstúpil na pozemok nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. 8 katastrálneho F. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, prislúchajúceho k stavbe - rodinnému domu s popisným číslom XXX/X, nachádzajúceho sa na ul. H., kde sa prechádzal popri altánku nachádzajúcom sa v záhrade rodinného domu a uvedeného sa dopustil opakovane, aby tak zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydaného policajtom Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene dňa 11.06.2025 o 21.50 h podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov na dobu 14 dní od vykázania, pričom bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ vo Zvolene dňa 12.06.2025 v čase o 04.00 h v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzený na osobnej slobode.
Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.04.2026, a to proti výroku o treste.
Uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne považoval za neprimerane prísny, ktorý nezodpovedá všetkým zákonným kritériám na ukladanie trestu a nezohľadňuje ich vo vzájomnej súvislosti v jeho prospech. Okresný súd síce uložil trest v rámci zákonnej trestnej sadzby, avšak nedostatočne prihliadol na účel trestu, jeho osobu, pomery a možnosť jeho nápravy na slobode, ako aj okolnosti prípadu, ktoré v súhrne odôvodňovali uloženie miernejšieho druhu trestu alebo miernejšej výmery trestu. Podľa § 34 Tr. zák. trest nemá predstavovať iba represiu, ale musí súčasne vytvárať podmienky na nápravu páchateľa a viesť ho k vedeniu riadneho života. Pri určení druhu a výmery trestu je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Zároveň platí, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V danom prípade okresný súd nepriznal uvedeným hľadiskám primeranú váhu a nevyvodil z nich primerané závery vo vzťahu k druhu a výmere trestu. Účel trestu bolo možné dosiahnuť miernejším trestom ako výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu má byť ukladaný predovšetkým tam, kde iný druh trestu vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a osobu páchateľa zjavne nepostačuje. Okrem toho sa mal okresný súd zaoberať aj tým, či v jeho prípade nie sú dané podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s jeho podmienečným odkladom, prípadne s uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení alebo povinností. Taktiež sa mal zaoberať aj možnosťou uloženia niektorého z alternatívnych trestov, predovšetkým trestu domáceho väzenia, ak by bol vzhľadom na povahu skutku, ako aj jeho osobu, pomery a možnosť nápravy dostatočný.
Samotná skutočnosť, že Trestný zákon umožňuje uložiť aj nepodmienečný trest odňatia slobody, ešte neznamená, že ide automaticky o trest najvhodnejší a primeraný. Pri ukladaní trestu okresný súd dostatočne nezohľadnil najmä skutočnosť, že sa ku skutku priznal a oľutoval ho, pričom práve táto významne znížila potrebu represívneho zásahu s tým, že jeho náprava je reálne dosiahnuteľná aj na slobode za súčasného uloženia primeraných kontrolných a výchovných
mechanizmov. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nepovažuje za trest primeraný, spravodlivý, ani nevyhnutný a zároveň nebola dostatočne rešpektovaná zásada individualizácie trestu. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a následne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby sám rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zohľadňujúc predtým uvedené odvolacie námietky. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry považovala napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, teda aj vo výroku o treste, prihliadajúc najmä na osobu obžalovaného, ktorý sa naviac dopustil trestného činu len niekoľko mesiacov po tom, čo vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v predchádzajúcej trestnej veci.
Vzhľadom k tomu navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby o treste rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovanému uloží niektorý z alternatívnych druhov trestov, resp. zmierni výmeru ako aj spôsob výkonu trestu odňatia slobody.
Obžalovaný navrhol, aby bolo rozhodnuté v zmysle podaného odvolania a návrhu jeho obhajcu, t.j., aby mu bol trest zmiernený. Otcovi sa ospravedlnil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť tohto napadnutého výroku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Najprv je potrebné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.
Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom treste, pokiaľ ide o jeho druh a výmeru, sa druhostupňový súd stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, vrátane spôsobu jeho výkonu, keďže ho nemohol považovať za neprimeraný, čo by bolo eventuálnym dôvodom na zrušenie tohto výroku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., ako sa toho domáhal odvolateľ. Krajský súd v ďalšom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na stranách 3 až 5, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
Druhostupňový súd konštatuje, že obžalovanému bol v tejto veci ukladaný trest za jeden prečin, za ktorý bolo možné podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.
Prvostupňový súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:1 a prihliadol na mieru ich závažnosti, ktoré v nezanedbateľnej miere vyznievali jednak v prospech, ale vo výraznejšej miere aj v neprospech obžalovaného, ktorý opakovane pácha rôznu úmyselnú trestnú činnosť. V prospech obžalovaného vyznievalo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ako aj to, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho, na druhej strane bola dôležitou najmä skutočnosť, že obžalovaný už bol celkovo 7-krát súdom trestaný za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, teda ide o osobu, ktorá má za sebou viaceré odsúdenia, pričom posledný nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňa 08.02.2025, teda uvedený prečin spáchal už po uplynutí 4 mesiacov od jeho vykonania, čo nasvedčuje tomu, že doposiaľ uložené a vykonané tresty nezabezpečili v dostatočnej miere jeho nápravu. Vzhľadom k tomu bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na hranici prvej štvrtiny zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov nielen zákonné a dôvodné, ale aj primerané.
Zmiernenie výmery nepodmienečného trestu alebo uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov, ako sa toho domáhal obžalovaný, by však bolo vzhľadom na predtým uvedené neprimerane mierne, berúc do úvahy predovšetkým jeho predchádzajúce odsúdenia za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, keď aj pri tomto prečine, z ktorého bol uznaný za vinného, konal v tzv. priamom úmysle, prihliadajúc aj na spôsob jeho spáchania, ako aj na jeho povahu a závažnosť.
Prvostupňový súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. správne zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 33a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.