42Ek/180/2025
ECLI:SK:OSBB:2026:6125214187.3
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- JUDr. Dominika Rošková
- IČS
- 6125214187
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinným 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D. a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D., o vymoženie 10.912,89 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 619, pod sp. zn. 228EX 59/25, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/180/2025 zo dňa 09. 10. 2025, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/180/2025 zo dňa 09. 10. 2025 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/180/2025 zo dňa 09. 10. 2025 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 21. 01. 2025 proti povinným 1/ a 2/ na vymoženie 10.912,89 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske sp. zn. 22Ro/27/2014-42 zo dňa 02. 04. 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 22Ro/27/2014-44 zo dňa 09. 05. 2014 a opravným uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 22Ro/27/2014-49 zo dňa 27. 08. 2015 (ďalej len „exekučný titul“), ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23. 04. 2014.
2. Poverením zo dňa 10. 02. 2025 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom exekútorského úradu Mlynská 3, 95701 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 619 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 228EX 59/25.
3. Uznesením sp. zn. 42Ek/180/2025 zo dňa 09. 10. 2025 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 184,63 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonaniu exekúcie (výrok II.).
V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinným bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 24. 02. 2025 a povinní podali návrh na zastavenie exekúcie dňa 04. 04. 2025, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty, teda nedodržali 15-dňovú zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“).
Napriek koncentračnej zásade sa vyšší súdny úradník zaoberal námietkou premlčania vznesenou povinnými a uviedol, že podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bolo právoplatne priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ak však ich zročnosť nastala pred právoplatnosťou rozhodnutia, platí pre ne desaťročná premlčacia doba. Vyšší súdne úradník taktiež poukázal na § 112 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia, premlčacia lehota
neplynula. Premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. 23. 04. 2014 uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti exekučného titulu (23. 04. 2014) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v starom exekučnom konaní (dňa 20. 04. 2015), desaťročná premlčacia doba neuplynula, pričom premlčacia doba bola doručením návrhu oprávneného na vykonanie starej exekúcie dňa 20. 04. 2015 prerušená. Exekučné konanie bolo ukončené dňa 21. 04. 2021 z dôvodu, že uplynula rozhodná doba pričom oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 21. 01. 2025.
Oprávnený s využitím svojho dispozičného oprávnenia mohol podľa vlastného vedomia využiť zákonnú možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“). V zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka, ktorá bola vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.
S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo realizované dňa 21. 01. 2025 nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, tak ako to uviedli povinní a predmetná námietka premlčania vznesená povinnými je tak zjavne nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Vzhľadom, že bol oprávnený v konaní úspešný priznal mu trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 184,63 Eur.
4. Proti uzneseniu sp. zn. 42Ek/180/2015 zo dňa 09. 10. 2025 podali povinní v zákonnej lehote sťažnosť. Sťažnosť odôvodnili tým, že návrh na zastavenie exekúcie podali v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote s dátumom 26. 02. 2025 a predložili prílohy: zastavenie exekúcie a námietku premlčania, ktorú adresovali poverenému súdnemu exekútorovi a priložili aj kópiu doručenky. Povinní ďalej uviedli, že došlo k zastaveniu tzv. starej exekúcie k dátumu 01. 02. 2021 a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie až dňa 21. 01. 2025 a s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stará exekúcia premlčuje po uplynutí jedného roku od opätovného podania návrhu na výkon exekúcie a platí to rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 5. Uvedenú sťažnosť povinných 1/ a 2/ súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania nezasielal. 6. Súd výzvou zo dňa 02. 06. 2026 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k skutočnosti, kedy mu bol návrh na zastavenie exekúcie povinných 1/ a 2/ doručený , nakoľko povinní tvrdia, že podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Podaním zo dňa 06. 06. 2026 súdny exekútor uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie povinných 1/ a 2/ bol podaný riadne a včas v zákonom stanovenej lehote a túto skutočnosť potvrdzuje predložená doručenka zo dňa 27. 02. 2025.
7. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
8. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
9. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
10. Podľa § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
11. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
12. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
15. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
16. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
19. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných 1/ a 2/ je len v časti dôvodná a to v posúdení včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie.
20. Pokiaľ ide o tvrdenie povinných 1/ a 2/, že návrh na zastavenie exekúcie podali v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, sudca požiadal súdneho exekútora o poskytnutie informácie, kedy mu bol návrh na zastavenie exekúcie povinných 1/ a 2/ doručený. Z odpovede súdneho exekútora, ako aj z príloh predložených povinnými 1/ a 2/ k sťažnosti vyplynulo, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je v tejto časti nesprávne, keďže povinní 1/ a 2/ podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote. Návrh na zastavenie exekúcie podaný povinnými 1/ a 2/ preto mal odkladný účinok. Sudca však zároveň konštatuje, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení vecne zaoberal námietkou povinných 1/ a 2/ týkajúcou sa premlčania vymáhaného nároku a z tohto dôvodu ich návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené, uvedený nedostatok v posúdení včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia, keďže ani pri správnom posúdení včasnosti návrhu by nemohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci.
21. Pokiaľ ide o námietku povinných 1/ a 2/ o premlčaní vymáhanej pohľadávky, sudca opätovne zdôrazňuje, že prijatím zákona ZoUNEK zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní (t. j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017) tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. Uvedené však neznamenalo zánik vymáhaných pohľadávok, pretože zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného práva oprávnených vlastniť majetok. V ustanovení § 9 ZoUNEK preto upravil pre oprávneného možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, ktorý sa už bude spravovať novou právnou úpravou Exekučného poriadku, t. j. bude podliehať novým pravidlám exekučného konania a exekúcie, pričom rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa). Pre tento prípad súčasne osobitne upravil uplynutie premlčacích a prekluzívnych dôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 ZoUNEK (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). Z dôvodovej správy možno zistiť, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť „výnimku“ pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie, resp. prekluzívne doby pre vymoženie nároku. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj pre exekučný súd na spracovanie návrhov. Pokiaľ ide o úpravu premlčania, bude v zásade platiť, že oprávnený v "začatom konaní riadne pokračuje" (§ 112 Občianskeho zákonníka) aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona. Inými slovami, jednoročné obdobie po ukončení exekučného konania má z hľadiska možnosti dlžníka namietať premlčanie (resp. možnosť nariadiť výkon rozhodnutia) rovnaké účinky, ako kedy počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie. Uvedené však neznamená, že v prípade ak oprávnený nepodá návrh v jednoročnej lehote automaticky dôjde k zrušeniu prerušenia plynutia premlčacej doby tak ako to uviedli v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti povinní 1/ a 2/. Ak oprávnený túto lehotu nevyužije, jeho pohľadávka môže byť stále vymáhateľná, ak neuplynula celá všeobecná (alebo osobitná) premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka.
22. Sudca ďalej uvádza, že pri priznanom práve právoplatným rozhodnutím súdu je premlčacia doba 10 rokov a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, t.j. od 23. 04. 2014. V prípade začatia exekúcie, premlčacia doba neplynie, ale spočíva podľa § 112 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade desaťročná premlčacia doba spočívala z dôvodu vedenia exekučného konania na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 1Er/508/2015 povereným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., teda začala spočívať dňom 20. 04. 2015 až do dňa 21. 04. 2021 a to doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Uvedené nepodanie opätovného návrhu oprávneným v jednoročnej lehote má za následok, že po zastavení exekúcie dňa 21. 04. 2021, premlčacia doba začala znova plynúť, teda v tomto prípade pokračuje plynutie premlčacej doby od dňa 22. 04. 2021 do podania opätovného návrhu na súd - teda do dňa 21. 01. 2025. Sudca uvádza tiež, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2025 predložil aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Vzhľadom na uvedené ku dňu podania návrhu na súd, t.j. ku dňu 21. 01. 2025 uplynulo z premlčacej doby 4 roky 272 dní (obdobie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 1Er/508/2015 obdobie od 23. 04. 2014 do 20. 04. 2015 a po zastavení exekúcie do podania návrhu na súd - obdobie od 21. 04. 2021 do 21. 01. 2025). Vzhľadom na uvedené doposiaľ nedošlo k uplynutiu desaťročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.
23. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení a to, že nedošlo k premlčaniu vymáhaného nároku z exekučného titulu. Povinní 1/ a 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie ani v podanej sťažnosti neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Sudca preto podanú sťažnosť povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/180/2025 zo dňa 09. 10. 2025 ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto uznesenia).
24. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, sudca rozhodoval s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože sudca sťažnosť povinných 1/ a 2/ zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných 1/ a 2/ nevznikli (sťažnosť mu nebola doručená na vyjadrenie), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (výrok II. tohto rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).