46Ek/1046/2024
ECLI:SK:OSBB:2026:6124303481.3
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Marek Mižák
- IČS
- 6124303481
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 4256/8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, proti povinným 1/ A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. E. XXX, a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. E. XXX, obaja zast.: Právna pomoc poškodeným, občianske združenie so sídlom F. B. XXX/XX, XXX XX G., IČO: 50 951 947, o vymoženie 15.471,25 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ján Harvan, so sídlom Mierová 5216/88, 066 01 Humenné, IČO: 37 883 470 (zastupujúci exekútor súdneho exekútora prerušeným výkonom činnosti: JUDr. Jozef Karas, so sídlom Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné), sp. zn. XXXX XXX/XX, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25.07.2024, sp. zn. 46Ek/1046/2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinných 1/ a 2/ zamieta.
II. Priznáva oprávnenému proti povinným 1/ a 2/ náhradu trov sťažnostného konania vo výške 208,68 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie (výrok I.) a priznal oprávnenému proti povinným 1/ a 2/ náhradu trov v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 208,68 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.).
2. Oprávnený sa domáha vymoženia peňažnej pohľadávky na základe (i) rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.10.2019, sp. zn. 12Csp/64/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2019 a vykonateľnosť 05.11.2019 a (ii) uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 17.08.2021, sp. zn. 12Csp/64/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.01.2022 a vykonateľnosť 01.03.2022.
3. Povinní podali v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie s tým, že uznali svoj dlh voči oprávnenému (judikovaný rozsudkom) a uzatvorili s ním Dohodu o splatení dlhu v splátkach. Počnúc 15.11.2019 v pravidelných mesačných splátkach svoj dlh voči oprávnenému splácajú. Oprávnený tak nemal dôvod podať voči povinným návrh na začatie exekúcie. Vedenie exekúcie považujú za rozporné s dobrými mravmi a verejným poriadkom.
4. Oprávnený rozporoval tvrdenie povinných o uzavretí dohody medzi účastníkmi exekučného konania. Oprávnený je štátna inštitúcia, ktorej povinnosťou by bolo zverejniť takúto dohodu v Centrálnom registri zmlúv, inak by nebola účinná. Povinní chceli dodatočne opraviť svoju chybu a podpísali dohodu z roku 2019 až 23.04.2024. Táto dohoda je však celá datovaná na rok 2019. Táto dohoda už nie je akceptovateľná a je neaktuálna. Dohoda z roku 2019 nebola zo strany povinných zaslaná oprávnenému, nenadobudla platnosť a už vôbec nie účinnosť, nakoľko nebola zverejnená v Centrálny register zmlúv.
5. Súdny úradník vec posúdil podľa § 49, § 61g ods. 2, 3, § 61k ods. 1 až 5, § 61l ods. 1, 3, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že povinní súdu predložili dohodu, avšak táto bola podpísaná iba povinnými, pričom podpis oboch povinných osvedčila Obec Olšov 23.04.2024, t. j. 4,5 rokov od vzniku predmetnej dohody. Povinní predložili aj podacie hárky, ktoré majú preukazovať zaslanie dohody oprávnenému. Na predmetnej dohode však chýba presný dátum uzatvorenia (bol uvedený iba rok 2019) a tiež podpis oprávneného. Povinní teda nepreukázali uzatvorenie nimi tvrdenej dohody o splácaní dlhu v splátkach. Súdny úradník vykonal aj lustráciu v Centrálnom registri zmlúv, pričom nezistil uzatvorenie akejkoľvek dohody medzi povinnými a oprávneným.
6. Ďalej súdny úradník uviedol, že povinní sa dostali do omeškania platbami zo dňa 16.12.2019, 16.03.2020 a 23.04.2020 (tie údaje vyplývajú z výpisu z účtu predloženého povinnými). Ak by sa aj považovala dohoda o splatení dlhu splátkach za platnú, tak sa povinní dostali do omeškania, nakoľko predmetné platby boli pripísané na účet oprávneného až po 15. dni v mesiaci, čo znamená, že oprávnený mal právo požadovať splatnosť zostatku pohľadávky v celkom rozsahu a podať návrh na vykonanie exekúcie (čl. 4 ods. 4.3. Dohody o splatení dlhu v splátkach). Neexistuje teda dôvod na zastavenie prebiehajúcej exekúcie.
7. Keďže súdny úradník návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyhovel, priznal podľa § 199eExekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. oprávnenému náhradu trov za 1 úkon právnej služby vo výške 160,17 eur za vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinných na zastavenie exekúcie + režijný paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024) + DPH vo výške 34,78 eur, ktorá náhrada trov bude vymáhaná na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
8. Proti uzneseniu súdneho úradníka podali povinní sťažnosť s tým, že žiadajú jeho zrušenie, odloženie exekúcie, jej vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie. Uviedli, že podpísanú dohodu s overeným podpisom zaslali oprávnenému už pred 4,5 rokmi, ale vzhľadom na odstup času túto skutočnosť nevedia preukázať. Až na základe výzvy zástupcu oprávneného na vyplatenie celého dlhu túto dohodu opätovne podpísali s overeným podpisom a opätovne zaslali oprávnenému a aj jeho zástupcovi. Povinní majú teda za to, že je oprávnenom, aby túto dohodu podpísal a zaevidoval do Centrálneho registra zmlúv. Ďalej povinní uviedli, že nie je správny záver súdneho úradník o ich omeškaní so splácaním splátok, čo by privodilo zosplatnenie celého dlhu, nakoľko úhrada splátok v omeškaní jedného dňa a osem dní nemožno považovať za zmeškanie platby. Povinní majú zato, že svoj dlh voči oprávnenému riadne splácali na základe Dohody o splatení dlhu v splátkach a z ich strany nedošlo k zmeškaniu ani jednej splátky. Oprávnený tak nemal dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie. Výkon exekučného titulu je tak v rozpore so zákonom, pričom ignoruje právne predpisy ochrany slabšej strany, je tak v rozpore so zákonom i dobrými mravmi.
9. Oprávnený k sťažnosti povinných uviedol, že dohoda z roku 2019 nebola zo strany povinných zaslaná oprávnenému (čo ani samotní povinní nevedia preukázať), nenadobudla platnosť ani účinnosť, nakoľko nebola zverejnená v Centrálny register zmlúv v zmysle čl. 5 ods. 5.5 predmetnej dohody. Povinní plnili mesačnými splátkami bez akéhokoľvek titulu. Dohoda sa navyše žiadnym spôsobom nedotýkala nároku v zmysle uznesenia, ktorý nebol do podania návrhu na vykonanie exekúcie žiadnym spôsobom zo strany povinných riešený a uhrádzaný. Aj v prípade, ak by povinní považovali predmetnú dohodu za platnú a účinnú, sa povinní od samotného začiatku dostávali do omeškania s mesačnými splátkami. Povinní žiadnym spôsobom neuviedli, prečo by mala byť vedená exekúcie v rozpore so zákonom. Podľa oprávneného sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený žiadal sťažnosť povinných zamietnuť a priznať mu náhradu trov sťažnostného konania.
10. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkmi exekučného konania (povinnými), v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
11. Povinní uviedli, že právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu uznali, teda sú si vedomí svojho dlhu v zmysle exekučného titulu. Povinní však v návrh na zastavenie exekúcie tvrdia uzatvorenie dohody, ktorou sa im umožnilo splácať judikovanú pohľadávku s príslušenstvom v splátkach. Povinní teda tvrdia, že po judikovaní pohľadávky oprávneného došlo účastníkmi tohto exekučného konania k dohode (§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorou sa upravil čas plnenia. Takúto dohodu možno považovať za prípustnú (a to aj v čase po judikovaní pohľadávky oprávneného a súdnom určení lehoty na plnenie). Avšak, je potrebné uviesť, že povinných, ktorí podali návrh na zastavenie exekúcie, zaťažuje prísne dôkazné bremeno. Bolo ich povinnosťou, vzhľadom na spochybnenie existencie takejto dohody oprávneným, preukázať, že skutočne k takejto dohode o zmene dojednaného času plnenia došlo.
12. Povinní predložili dohodu podpísanú len nimi, bez podpisu oprávneného. Oprávnený nepoprel, že mal záujme s povinnými takúto dohodu uzavrieť, avšak tento záujem plynutím rokov stratil. Oprávnený teda tvrdil, že nikdy túto dohodu nepodpísal, teda s povinnými neuzatvoril. V sťažnosti sa už aj povinní vyjadrujú pomerne nejasne a skôr z ich vyjadrenia vyplýva, že chceli s oprávneným uzatvoriť dohodu o splátkach v roku 2019 (preto mu ju zaslali podpísanú, čo nevedia už preukázať) a chcú ju uzatvoriť aj teraz, preto ju oprávnenému opätovne podpísanú odoslali. Povinní teda stále požadujú od oprávneného podpis dohody o splácaní dlhu v splátkach a jej evidenciu v Centrálnom registri zmlúv (za účelom nadobudnutia jej účinnosti). Zo strany povinných ide teda len o snahu o dohodu o inom čase plnenia, ako to bolo určené súdnym rozhodnutím, a nie o preukázanie existencie dohody o zmene času plnenia tak, že budú oprávnení splácať súdom uložené plnenie dlhšiu dobu a v splátkach.
13. V takejto situácii, vzhľadom na existujúce exekučné tituly, je len na vôli oprávneného, či navrhovanú dohodu o splácaní dlhu v splátkach príjme. Ak tak neučiní, jeho konanie nebude nezákonné a ani akokoľvek nemorálne. Povinní si dlhodobo neplnili svoje zmluvné povinnosti, oprávnený sa domohol exekučného titulu, preto ho nemožno nútiť a ani pobádať, aby za takejto skúsenosti s povinnými uzatváral s nimi dohodu, ktorá bude sledovať prevažne ich prospech. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že k povoleniu splátok v exekučnom konaní prísť môže, ak to po splnení zákonných podmienok povolí súdny exekútor (§ 61g Exekučného poriadku).
14. Pokiaľ povinní v sťažnosti uviedli, že výkon exekučného titulu ignoruje právne predpisy ochrany slabšej strany, toto svoje tvrdenie argumentačne nerozvinuli. Neuviedli, akým spôsobom, kedy, kým a ktoré právne predpisy ochrany slabšej strany sú ignorované. Súd takúto ignoranciu v danom prípade nevidí a vzhľadom na takto nejednoznačne formulované tvrdenie nevie ani určitú konkrétnu situáciu vyhodnotiť a zaujať k nej stanovisko.
15. Súdny úradník tak správne nedôvodný návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Súd preto zamieta aj nedôvodnú sťažnosť povinných (§ 250 ods. 1 CSP).
16. Keďže súdny úradník sťažnosti povinných nevyhovel, priznal podľa § 199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. oprávnenému náhradu trov v sťažnostnom konaní za 1 úkon právnej služby vo výške 160,17 eur za vypracovanie vyjadrenia k sťažnosti povinných + režijný paušál vo výške 13,73 eur (rok 2024) + DPH vo výške 34,78 eur, ktorá náhrada trov bude vymáhaná na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).