4To/22/2026

- dňa 29.07.2022 zabezpečila podanie dodatočného daňového priznania na Daňový úrad Košice k dani z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") za zdaňovacie obdobie január 2022 v mene obchodnej spoločnosti FIDELIA - SK s.r.o., v ktorom na riadku 32 uviedla vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 6.871,37 €, pričom si v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane z faktúr č. 202201015, 202201006, 202201004, 202201005, vystavených v mene obchodnej spoločnosti Lechstav, s.r.o., so sídlom Šrobárova 19, 080 01 Prešov, IČO: 44 557 809 s celkovým základom dane z týchto faktúr v sume 16.479,02 €, s celkovou DPH z týchto faktúr 3.295,80 €, s celkovou fakturovanou sumou 19.774,82 €, pričom uvedené faktúry spol. Lechstav s.r.o. reálne nevystavila, kde uvedeným konaním došlo ku skráteniu DPH za zdaňovacie obdobie január 2022 v celkovom rozsahu 3.295,80 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Košice,

- dňa 29.07.2022 zabezpečila podanie dodatočného daňového priznania na Daňový úrad Košice k DPH za zdaňovacie obdobie február 2022 v mene obchodnej spoločnosti FIDELIA - SK s.r.o., v ktorom na riadku 32 uviedla vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2.310,00 €, pričom si v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane z faktúr č. 2022/02/91, 2022/02/128, 2022/02/115, 2022/02/85, 2022/02/77, 2022/02/68, 2022/02/59, 2022/02/45, 2022/02/38, 2022/02/29,

- dňa 22.04.2022 zabezpečila podanie riadneho daňového priznania na Daňový úrad Košice k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2022 v mene obchodnej spoločnosti FIDELIA - SK s.r.o., v ktorom na riadku 32 uviedla vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2.111,56 €, pričom si v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane z faktúr č. 2022/03/109, 2022/03/129, 2022/03/115, 2022/03/81, 2022/03/71, 2022/03/62, 2022/03/49, 2022/03/31, 2022/03/25, 2022/03/05, 2022/03/01, 2022/03/11, vystavených v mene obchodnej spoločnosti FOXCORP s.r.o., so sídlom C. D. XX, XXX XX E. -F. G. C. XXX XX, (od 16.05.2006 do 09.11.2022 so sídlom Slovenská 255/8, 075 01 Trebišov) IČO: 36 607 258 s celkovým základom dane z týchto faktúr v sume 46.419,14 €, s celkovou DPH z týchto faktúr 9.283,71 €, s celkovou fakturovanou sumou 55.702,85 €, pričom uvedené faktúry spol. FOXCORP s.r.o. reálne nevystavila, kde uvedeným konaním došlo ku skráteniu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2022 v rozsahu 9.283,71 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Košice,

čím uvedeným konaním skrátila DPH za zdaňovacie obdobie január, február a marec 2022 v celkovom rozsahu 20.835,12 €,

obchodná spoločnosť FIDELIA - SK s.r.o., konajúca prostredníctvom štatutárneho orgánu - konateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom H. XXX/XX, I. J. K., v rámci jej podnikateľskej činnosti, v jej mene a v jej prospech,

- dňa 29.07.2022 zabezpečila podanie dodatočného daňového priznania na Daňový úrad Košice k DPH za zdaňovacie obdobie február 2022 v mene obchodnej spoločnosti FIDELIA - SK s.r.o., v ktorom na riadku 32 uviedla vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2.310,00 €, pričom si v rozpore s § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom období uplatnila odpočítanie dane z faktúr č. 2022/02/91, 2022/02/128, 2022/02/115, 2022/02/85, 2022/02/77, 2022/02/68, 2022/02/59, 2022/02/45, 2022/02/38, 2022/02/29, 2022/02/14, 2022/02/03, vystavených v mene obchodnej spoločnosti FOXCORP s.r.o., so sídlom C. D. XX, XXX XX E. - F. G. C. XXX XX, (od 16.05.2006 do 09.11.2022 so sídlom Slovenská 255/8, 075 01 Trebišov), IČO: 36 607 258 s celkovým základom dane z týchto faktúr v sume 41.278,43 €, s celkovou DPH z týchto faktúr 8.255,61 €, s celkovou fakturovanou sumou 49.534,04 €, pričom uvedené faktúry spol. FOXCORP s.r.o. reálne nevystavila, kde uvedeným konaním došlo ku skráteniu DPH za zdaňovacie obdobie február 2022 v rozsahu 8.255,61 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Košice,

- dňa 22.04.2022 zabezpečila podanie riadneho daňového priznania na Daňový úrad Košice k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2022 v mene obchodnej spoločnosti FIDELIA - SK s.r.o., v ktorom na riadku 32 uviedla vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 2.111,56 €, pričom si v rozpore s § 51 ods.

Právnickej osobe FIDELIA - SK s. r. o., IČO: 47 168 161 podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 Z. z., s použitím § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb peňažný trest vo výške 2.000 € ( dvetisíc eur ).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného L. M. E., N. G. X, E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie poškodený Daňový úrad Košice. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že dňa 28.04.2025, po poučení o právach poškodeného do zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného, zo strany povereného zástupcu, došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody vo výške 20.835,12 eur, a napriek tomu súd v napadnutom rozsudku vo výroku o náhrade škody odkázal poškodeného na civilný proces. Podľa aktuálnej právnej úpravy, konkrétne podľa ust. § 276 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 124 ods. 4 Trestného zákona sa pri trestnom čine skrátenia dane a poistného považuje za kvalifikačnú škodu škoda, ktorá vznikla v malom rozsahu, t. j. ak skrátením dane a poistného došlo k vzniku škody aspoň vo výške 700 eur, ako škody malej. Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na uplatnenie vzniknutej škody povereným zástupcom vo výške 20.835,12 eur, nie je možné súhlasiť s postupom súdu podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku, na ktoré sa súd odvoláva vo veci vyslovenia povinnosti na náhradu škody a podľa ktorej bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Zo spisu tiež vyplýva, že poškodený si uplatnil v prípravnom konaní v rámci výsluchu dňa 28.4.2025 nárok na náhradu škody vo výške 20.835,12 eur a na prvom hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2025 bol tento nárok poškodeného prečítaný.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prokurátor podal obžalobu pre skutky z roku 2022 a vo veci boli vykonané daňové kontroly, na základe ktorých bolo príslušným daňovým úradom rozhodnuté o dovyrubení rozdielu dane vo výške 20.835,12 eur obžalovanej právnickej osobe, ktorú neuhradila. Krajský súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v uvedenej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázal poškodeného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Zároveň dospel k záveru, že v uvedenom prípade neboli splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie podľa § 287 ods.1 Tr. por,, ktorým by uložil povinnosť obžalovanému, resp. obžalovaným nahradiť škodu poškodenému a neboli splnené zákonné podmienky, aby vôbec súd rozhodoval o tomto nároku poškodeného.

Krajský súd v súvislosti s výrokom o náhrade škody na základe uplatneného nároku na náhradu škody Finančným riaditeľstvom SR v daňovej trestnej veci považuje za potrebné poukázať na nasledujúce skutočnosti, ktoré sú dôležité pri rozhodovaní a majú vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia.

Podstatnou skutočnosťou, ktorá je dôležitá pri uplatňovaní nároku na náhradu škody či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní je čas spáchania skutku a dátum 6.8.2024, odkedy nadobudla účinnosť novela Trestného zákona. Zákonom č. 40/2024 bol novelizovaný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 124 Tr. zák. tým spôsobom, že do tohto ustanovenia zákonodarca vložil ďalší odsek 4, podľa ktorého škodou sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň. Táto škoda predstavuje daňovú povinnosť dlžníka voči štátu.

V druhom rade je pre súd dôležité skúmať, či vzhľadom na ustanovenie § 256 ods.3 Tr. por. s poukázaním na ustanovenie § 46 ods.4 Tr. por. nebolo už o nároku poškodeného rozhodnuté v inom konaní. Krajský súd zistil, že o nároku poškodeného už bolo rozhodované v daňovom konaní a ďalšie rozhodovanie v trestnom konaní by bolo duplicitné (obžalovaná právnická osoba). V danom prípade vo vzťahu ku vyplatenému nadmernému odpočtu si daňový úrad v rámci vlastnej právomoci rozhodol o povinnosti vrátiť nadmerný odpočet. Vzhľadom ku skutočnosti, že o vyplatenom nadmernom odpočte už bolo Daňovým úradom rozhodnuté v zmysle daňových právnych predpisov (Daňového poriadku) a toto administratívnoprávne rozhodnutie podlieha prieskumu správneho súdu v zmysle Správneho súdneho poriadku, nebolo možné o tomto nároku opätovne rozhodovať v rámci adhézneho konania.

Krajský súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie by aj v prípade teoreticky zákonného uplatnenia nároku na náhradu škody (čo nebolo), nebolo rozhodovanie o tomto nároku správne a zákonné.

Z toho vyplýva, že nie je správne a zákonné, aby sa fyzickej osobe ukladala v rámci trestného konania povinnosť uhradiť škodu - teda dlžnú daňovú povinnosť za právnickú osobu, pretože dlh právnickej osoby nie je dlhom fyzickej osoby, konajúcej za právnickú osobu. Takýto záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Tdo 62/2011, podľa ktorého dlh na dani je zákonnou povinnosťou právnickej osoby, v mene ktorej obvinený konal. V prípade dane z pridanej hodnoty ide o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Daňovým subjektom, ktorý má vlastnú daňovú povinnosť a má platiť daň, je právnická osoba (obchodná spoločnosť). Ak totiž zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr.

zák. alebo nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zák. je právnická osoba a trestná zodpovednosť páchateľa ako jej konateľa sa odvodzuje od ustanovenia § 128 ods. 8 Tr. zák., tak i v prípade, že táto fyzická osoba nesplnením povinnosti zaplatiť DPH, vyplývajúcej zo zákona pre právnickú osobu naplní skutkovú podstatu niektorého z uvedených trestných činov, nemožno z toho vyvodiť aj záver, že uvedená zákonná povinnosť právnickej osoby sa stala povinnosťou alebo osobným záväzkom, resp. dlhom konateľa tejto právnickej osoby.

Krajský súd uzatvára, že poškodený v takýchto prípadoch nemá zákonný nárok na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči obvinenej, obžalovanej fyzickej osobe.

Vo štvrtom rade je potrebné skúmať, či súd môže v takýchto prípadoch aj v prípade teoretickej možnosti odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Krajský súd v súvislosti s adhéznym konaním, ktoré je súčasťou trestného konania poukazuje a pripomína, že súd môže odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces len v tom prípade, ak takýto nárok môže prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní, to znamená, že musí ísť o nárok, ktorý by inak podliehal právomoci súdu v zmysle civilných kódexov. Ak sa však jedná o nárok poškodeného, ktorý vyplýva zo vzťahov, upravených daňovými normami, tak ide o nárok, ktorý nespadá do právomoci civilného súdu, pretože takéto nároky sa prejednávajú a rozhodujú v správnom konaní pred príslušným správnym orgánom (napr. v daňovom konaní pred správcom dane).

Aj keď je toto stanovisko z roku z roku 2017, tak je aktuálne pri rozhodovaní o nároku poškodeného o.i. aj vzhľadom na čas prípravného konania, kedy daňová škoda podľa novely Trestného zákona nebola škodou.

Krajský súd uzatvára, že prvostupňový súd nemôže v takýchto prípadoch odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.