4To/52/2026
ECLI:SK:KSKE:2026:7625010617.1
- Súd
- Krajský súd v Košiciach
- Sudca
- JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
- IČS
- 7625010617
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júna 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.3.2026, sp.zn. 4T/46/2025 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 05. júna 2025, v čase okolo 14.45 hod. v obci C., okres D., na železničnej zastávke C. - E., poškodil motorový vozeň č. XXX XXX-X F. to tak, že hodil kameň z koľajiska do čelného skla vozňa, pričom došlo k rozbitiu sklenenej výplne popraskaním v celom rozsahu, poškodenej spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, Bratislava spôsobil škodu vo výške 2.845,99 eur.
Za to prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa § 245 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72, Bratislava, IČO: 35 914 939, škodu vo výške 2.845,99 eur.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že nesúhlasí s dôvodmi okresného súdu o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko má za to, že hodnotenie osoby obžalovaného a jeho pomerov má veľký význam pre uloženie inej formy trestu odňatia slobody. Nie každému páchateľovi trestného činu, tak ako je to v tomto konkrétnom prípade, postačí uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za zdanlivo splnenia formálnych podmienok a naopak je na mieste uložiť trest, ktorý bude spĺňať i kritériá individuálnej prevencie. Prokurátor má za to, že na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody, keďže sa dopustil úmyselného majetkového trestného činu, pričom ide o osobu so sklonmi k opakovanému páchaniu trestnej činnosti. Obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný za trestné činy rôznej povahy, pričom je nutné zvýrazniť, že posledné štyri odsúdenia sa týkali úmyselnej trestnej činnosti, za ktoré mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody s tým, že naposledy bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2T 76/2021 zo dňa 14.09.2021 uznaný vinným podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr.zák. na trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 5 mesiacov so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému boli aj v minulosti viackrát ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život by alternatívny trest u obžalovaného nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom, a preto je na mieste uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by zabezpečil ochranu spoločnosti pred obžalovaným a súčasne by iných odradil od páchania obdobných trestných činov. Zároveň by takáto forma výkonu trestu vyjadrila morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný síce k spáchanej trestnej činnosti zaujal kritický postoj so snahou o urovnanie spôsobenej škody, avšak tento jeho postoj by mohol byť vyhodnotený zištne s cieľom dosiahnutia čo najpriaznivejšieho trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom na verejnom zasadnutí navrhol alternatívne uložiť obžalovanému peňažný trest, resp. trest povinnej práce.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril poškodený tak, že obžalovaný dňa 23.2.2026 prostredníctvom webového formulára ich sám kontaktoval s požiadavkou, že by chcel uvedenú škodu dobrovoľne nahradiť a to formou splátok. Po odsúhlasení tejto formy úhrady škody zo strany poškodeného obžalovaný zaslal uznanie dlhu notársky overené. Aktuálne obžalovaný riadne plní splátkový kalendár v zmysle uznania dlhu zo dňa 23.3.2026, a teda uhradil zatiaľ z celkovej výšky škody 500,- eur.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por., zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde je možné tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods.1, ods.2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.
Krajský súd na podklade odvolania podľa § 317 ods.1 Tr.por. po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Krajský súd v uvedenom prípade nepreskúmaval správnosť a zákonnosť výroku o vine napadnutého rozsudku, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o možnosti vykonať jedno z vyhlásení prehlásil, že je vinný. Na základe tohto prehlásenia prvostupňový súd prijal jeho vyhlásenie o uznaní viny v rozsahu priznania sa s tým, že v ďalšej časti hlavného pojednávania nevykonával dokazovanie o výroku o vine.
Z dôvodu podaného odvolania zo strany prokurátora len čo do výroku o treste preto krajský súd preskúmaval len správnosť a zákonnosť tohto výroku v napadnutom rozsudku.
Krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o výroku o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. a dospel ku správnym skutkovým a právnym záverom.
Krajský súd taktiež zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. jasne, stručne, zreteľne a presvedčivo uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a na základe akých dôvodov dospel ku konečnému rozhodnutiu, pričom sa zároveň zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere prvostupňového súdu a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na tieto závery, ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
V súvislosti s vyššie uvedeným konštatovaním krajský súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a práve v zmysle tohto právneho názoru krajský súd poukazuje na zistený skutkový stav a na právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, a to najmä povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené aj okolnosti, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a členov spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti.
Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne pri rozhodovaní o výroku o treste, keď v zmysle ustanovení §§ 34,36,37,38 zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré majú význam pri určovaní druhu a výmery trestu, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a adekvátnym a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil uloženie trestu.
Krajský súd konštatuje, že samotné predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ktorými bol obžalovanému uložený v minulosti nepodmienečný trest odňatia slobody a na základe ktorých prokurátor navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto veci, neznamená automaticky nevyhnutnosť opätovného uloženia nepodmienečného trestu, a to najmä v prípade (ako správne uviedol v rozsudku aj prvostupňový súd), keď posledné odsúdenie je spred 6 rokov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ustanovenie § 33a Tr.zák., podľa ktorého páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Krajský súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 odse.k 4, z ktorého okrem iného vyplýva, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným. Správne poukázal prvostupňový súd v odôvodnení na dohodu obžalovaného na splátkovom kalendári s poškodeným (podľa písomného vyjadrenia poškodeného obžalovaný pravidelne spláca dlh v splátkach po 250 eur mesačne) aj na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal ku spáchaniu trestného činu, oľutoval jeho spáchanie, nastúpil na protialkoholické liečenie, má priateľku, sľúbenú prácu v zahraničí (pozn. medzitým sa na základe dohody zamestnal vo firme a pracuje v zahraničí) a správne zohľadnil tieto skutočnosti pri rozhodovaní o výroku o treste.
Prvostupňový súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia alternatívnych trestov a taktiež dospel ku správnym právnym záverom o nemožnosti ich uloženia z dôvodov, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku, pričom nemožnosť uloženia trestu povinnej práce vyplýva už nielen z plánovaného zamestnania sa v zahraničí, ale v čase rozhodovania krajského súdu aj z reálneho zamestnania sa obžalovaného v zahraničí, skutočnosť ktorá by obžalovanému bránila vo vykonaní tohto alternatívneho trestu.
Krajský súd konštatuje, že súdom uložený trest zodpovedá závažnosti konania obžalovaného a spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, s tým, že bude dostatočne výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol v budúcnosti riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, ale zároveň bude dostatočne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, aby nepáchali trestnú činnosť. Krajský súd zároveň uvádza, že po novele Trestného zákona nie je potrebné uvádzať do výroku o treste poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale stačí ich zohľadniť prostredníctvom ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.zák. a konkrétnejšie ich zohľadnenie odôvodniť v odôvodnení rozsudku.
Krajský súd nezistil žiadne pochybenie ani vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu, ktorá bola preukázaná a bola uplatnená riadne a včas.
S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.