62C/18/2026
ECLI:SK:MSKE:2026:7126208618.2
- Súd
- Mestský súd Košice
- Sudca
- JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
- IČS
- 7126208618
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobkyne: A. B. C. D., D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, B. - B., zast. JUDr. Maroš Minčík, advokát so sídlom Palackého 1, Košice, proti žalovanému: F. G. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, B. - B., o zrušenie BSM za trvania manželstva t a k t o
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B. C. D., D., nar. XX.XX.XXXX a F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo dňa 09.03.2024 uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti B. - G. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, zrušuje.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2026 sa žalobkyňa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré vzniklo so žalovaným dňa 09.03.2024 uzavretím manželstva zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti B. - G. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX. Žalobkyňa oprela žalobu o skutočnosť, že žalovaný, ktorý je jej manželom, podniká ako živnostník. V rámci svojho podnikania potrebuje uzatvárať zmluvy a vstupovať do zmluvných vzťahov tak, že disponuje aj spoločným majetkom. Pre riadny výkon svojho povolania bude aj v budúcnosti uzatvárať rôzne zmluvy, vrátane zmlúv o úvere. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu v ekonomike sa nedá vylúčiť, že žalovanému pri podnikanú vzniknú záväzky, ktoré by mohli byť uspokojené aj z majetku patriaceho do BSM. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala o zrušenie BSM za trvania manželstva.
2. Súd doručoval žalovanému žalobu podľa § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), aby sa v lehote určenej súdom písomne vyjadril k žalobe.
3. Žalovaný v podaní zo dňa 09.06.2026 uviedol, že s návrhom žalobkyne na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súhlasí, ako aj s navrhovaným výrokom rozsudku, ako aj súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. S rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasila aj žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 09.06.2026.
4. Súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) CSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 26.06.2026. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu od 17.06.2026 do 26.06.2026.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými dôkazmi predloženými žalobkyňou: kópia sobášneho listu zo dňa 09.03.2024, Osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. XXX-XXXXXX zo dňa 22.04.2026, a zistil nasledovný skutkový stav vecí:
6. Zo sobášneho listu zo dňa 09.03.2024 súd konštatuje, že strany sporu uzavreli dňa 09.03.2024 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. - G. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. Podľa výsledkov lustrácie strán sporu v Registri obyvateľov SR dňa 23.06.2026 súd zistil, že toto manželstvo trvá.
7. Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. XXX-XXXXXX zo dňa 22.04.2026 súd konštatuje, že žalovaný pod obchodným menom: F. G. D., IČO: XXXXXXXX, vykonáva živnosti: 1. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby, 3. Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt, 4. Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Vznik živnostenského oprávnenia bol datovaný k 20.04.2026.
8. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
9. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
11. Podľa § 148a ods. 2 OZ, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
12. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
14. Základným účelom ustanovenia § 148a ods. 2 OZ je vytvoriť podmienky pre ochranu jedného z manželov, t.j. toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, prípadne pre ochranu oboch manželov pred tými formami a stránkami správania, ktoré vyplývajú z podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pre súd je podstatnou zistenie, že žalovaný manžel disponuje právnou možnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť a tým aj možnosť zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva sa súd obmedzuje na zistenie toho, či v danej veci ide o podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a či trvá v čase rozhodovania súdu.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 09.03.2024 manželstvo, ktoré stále trvá. Súčasne bolo stranami sporu preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, s ktorým zákon spája možnosť, aby ten z manželov, ktorý nedisponuje oprávnením na podnikateľskú činnosť, prípadne ak podnikateľskú činnosť vykonávajú obaja manželia, podal niektorý z manželov návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 148a ods. 2 OZ. Nakoľko žaloba bola v danom konaní podaná aktívne legitimovanou osobou a súčasne sú splnené ďalšie podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Nakoľko žalobkyňa vyhlásila, že si trovy konania neuplatňuje, pričom žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu a teda v konaní dosiahla plný úspech, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd len dodáva, že na strane žalovaného žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.