6Co/23/2026

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 25C/14/2022 zo dňa 10. decembra 2025

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 25C/14/2022-282 zo dňa 10. decembra 2025.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že Okresný súd Košice I v spore žalobcu vedenom pod sp. zn. 15C/27/2020, ktorý začal doručením žaloby súdu dňa 20.8.2020, uznesením č. k. 15C/27/2020-93 zo dňa 15. marca 2021 konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Okresnej prokuratúre v Košiciach. Uvedené uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/87/2021 zo dňa 7.9.2021 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Košiciach vo vyššie uvedenom uznesení konštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak uznesením zo dňa 25. augusta 2020 č. k. 15C/27/2020-42 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, keďže ním podaná žaloba má vady v označení žalovaného, v popise skutkových okolností a vo vymedzení petitu takého charakteru, že bez odstránenia vád žaloby nie je možné v konaní pokračovať.

pokynmi, ako má ďalej postupovať. Po vrátení veci súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/27/2020-133 zo dňa 23. septembra 2021 vyzval žalobcu na odstránenie vád podanej žaloby s uvedením týchto vád, ako aj s uvedením postupu, ako má žalobca vady odstrániť, s poučením o možnosti odmietnuť podanie v prípade neodstránenia vád žaloby a zároveň ho poučil podľa § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

Následne uznesením č. k. 15C/27/2020-205 zo dňa 14. februára 2022 súd zrušil uznesenie o odmietnutí podania a vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.3.2022, na ktorom rozhodol rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobca proti tomuto rozsudku odvolanie nepodal a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2022.

4.2. Za preukázané vzal súd aj predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody, o ktorom výsledku bol žalobca informovaný oznámením zo dňa 9.9.2022. V tomto oznámení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uviedlo, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/27/2020 nebol poznačený prieťahmi od začiatku konania až do vydania rozsudku zo dňa 10.3.2022, nakoľko sťažnosť na prieťahy bola predsedom súdu vyhodnotená ako dôvodná do vydania uznesenia zo dňa 23.9.2021, kedy žalobca bol poučený o možnosti zvoliť si právneho zástupcu alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. V období odo dňa 23.9.2021 až do rozhodnutia veci ku konštatovaniu

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon 514/2003 Z.z.“) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

6. Žalobca definoval prieťahy v konaní spôsobené tým, že: 1. zákonná sudkyňa ho nedôvodne vyzývala na odstraňovanie vád podania – žaloby vo veci samej, 2. nerešpektovala pokyny odvolacieho súdu, uvedené v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/87/2021 zo dňa 7.9.2021, 3. nepoučila ho o tom, že žalovaným má byť Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a 4. nevydala rozhodnutie v zákonnej lehote.

9. Za preukázanú vzal existenciu prieťahov v konaní do 7. septembra 2021, ako tieto boli konštatované vo vybavení sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní predsedom Okresného súdu Košice I v jeho oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 30.9.2021, adresovanom žalobcovi. Prieťahy spočívali v tom, že súd si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 2 CSP, preto bolo jeho uznesenie z 15.3.2021 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, čím súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Za toto pochybenie sa žalobcovi predseda okresného súdu ospravedlnil a prijal opatrenia, aby v budúcnosti k ďalším prieťahom nedochádzalo.

10. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcemu v tom, že žalobca nebol včas poučený o tom, že žalovaným má byť Slovenská republika súd uviedol, že konečné rozhodnutie v konaní sp.zn. 15C/27/2020, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nadobudlo právoplatnosť bez podania odvolania zo strany žalobcu. Preskúmavanie vecnej správnosti právoplatného rozhodnutia v konaní o náhradu škody neprislúcha súdu konajúcemu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného zákona je právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a táto podmienka v prejednávanom spore splnená nie je.

11. Konštatoval ďalej, že v tu prebiehajúcom konaní neprislúcha súdu preskúmavať procesný postup súdu v konaní, ktoré by malo byť základom pre priznanie náhrady škody. Súd v konaní o náhradu škody nie je príslušný preskúmavať správnosť procesného postupu, ani právne názory vyslovené v jeho rozhodnutiach. Na dosiahnutie zrušenia v prípade zmeny nezákonných súdnych rozhodnutí slúži inštitút riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré žalobca mal k dispozícii, avšak ich nevyužil. Keďže žalobca nepodal opravný prostriedok proti konečnému rozhodnutiu v konaní sp.zn. 15C/27/2020 a v súvislosti s tvrdenými prieťahmi pokiaľ ide o vydanie konečného rozhodnutia nepodal sťažnosť na sudkyňu predsedovi súdu, prípadne na iný orgán, súd uzavrel, že neboli splnené podmienky podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd mu prizná primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14.1. Argumentoval tým, že rozhodnutie je založené na formalistickom a svojvoľnom výklade práva, ktorý popiera účel zák. č. 514/2003 Z.z., ignoruje záväzné právne názory odvolacieho súdu a legitimizuje nesprávny úradný postup štátu bez akejkoľvek zodpovednosti. Vytýkal súdu, že konštatuje existenciu nesprávneho úradného postupu, vzápätí však odmieta priznať akékoľvek zadosťučinenie. Takýto záver je neudržateľný, pretože znamená, že štát môže porušovať zákon, prieťahy môžu byť oficiálne potvrdené, rozhodnutia môžu byť rušené pre procesné chyby a poškodený aj napriek tomu nemá nárok na nič, okrem ospravedlnenia. 14.2. Za neudržateľný považuje aj záver o dostatočnosti ospravedlnenia, ktorý je bez akejkoľvek opory v zákone, nie je podložený judikatúrou a je výsledkom úvahy súdu bez kritérií. Zákon pritom umožňuje finančnú náhradu, ak samotné konštatovanie porušenia práva nestačí. 14.3. Za nepravdivé považuje tvrdenie súdu, že žalobca neuviedol, ako sa prieťahy dotkli jeho života. Zo spisu vyplývajú opakované sťažnosti na prieťahy, dlhodobý pocit bezmocnosti a neistoty, skutočnosť, že konanie bolo vedené voči 76-ročnému človeku a pre zdravotné dôvody bol žalobcovi ustanovený procesný opatrovník. 14.4. Vytýkal súdu, že nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v jeho uznesení sp.zn. 6Co/191/2023. Súd iba zopakoval niektoré frázy a obsahovo neurobil nič viac, než predtým. 14.5. Namietal ďalej porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd kladie na neho neprimerané a nerealistické požiadavky a úplne ignoruje fakt, že ide o zodpovednosť štátu. Rozsudok nevykazuje znaky individuálneho pochybenia, ale systémového odmietnutia zodpovednosti štátu. 14.6. Zo všetkých týchto dôvodov považoval rozsudok súdu za vecne nesprávny.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v jeho uznesení sp.zn. 6Co/191/2023 zo dňa 21. marca 2024, rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ani žiadne porušenie procesných práv žalobcu, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I v jeho konaní sp.zn. 15C/27/2020. Správny je záver súdu prvej inštancie, že síce existencia prieťahov v konaní preukázaná bola, avšak žalobcovi bolo poskytnuté morálne zadosťučinenie vo forme konštatovania prieťahov a ospravedlnenia a toto zadosťučinenie je postačujúce vzhľadom na nepreukázanie takých negatívnych dopadov tohto nesprávneho úradného postupu na osobný, rodinný, spoločenský alebo pracovný život žalobcu, ktoré by odôvodňovali poskytnutie nemajetkovej ujmy.

23. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v spore. Odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ani nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

27. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmito zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za túto škodu je existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody (nemajetkovej ujmy) a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (nemajetkovou ujmou). Tieto predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené súčasne.

28. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánu verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Nesprávny úradný postup môže mať rozmanité reálne formy. Otázka, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno subsumovať pod zodpovednostný vzťah podľa § 9 (resp. § 14) zákona o zodpovednosti štátu, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Ustálil sa názor, že pod pojmom postup treba chápať jednak aktívne konanie, ale aj pasívne správanie, napr. neodôvodnenú a nežiaducu nečinnosť pri plnení úloh a povinností. Teória aj súdna prax dospela k názoru, že prívlastkom „úradný“ mieni zákon zreteľne odlíšiť konanie osôb pri plnení úloh orgánu verejnej moci od iného konania. Vyžaduje sa teda, aby vždy išlo o úlohy, ktoré slúžia výkonu verejnej moci, a nie o iné úlohy orgánu verejnej moci. Z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu musí ísť o postup orgánu verejnej moci, ktorý je v medziach úloh verejnej moci príslušného orgánu, pretože v opačnom prípade by prichádzala do úvahy nie zodpovednosť za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale podľa Občianskeho zákonníka. V aktuálnej právnej úprave došlo k pozitívnemu posunu v tom, že v ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedený demonštratívny výpočet prípadov, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup.

32. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušenie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, keď príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, keď orgán verejnej moci síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi. Nesprávny úradný postup je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými princípmi.

39. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia všetkých vyššie uvedených podmienok, vrátane preukázania, že morálna satisfakcia nie je dostačujúca, je na žalobcovi. Žalobca zároveň musí preukázať s poukazom na § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. konkrétne skutkové okolnosti, odôvodňujúce požadovanú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch.

40. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch teda nemožno vyvodiť len zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby.

41. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval zákonné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/27/2020, ako aj zákonom stanovené predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Dospel k správnemu záveru, že nesprávny úradný postup súdu vo vyššie uvedenom konaní bol preukázaný, iba pokiaľ ide o prieťahy v konaní od podania žaloby dňa 20.8.2020 do 23.9.2021, kedy súd poučil žalobcu podľa § 160 CSP. Vychádzal pritom z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy predsedom Okresného súdu Košice I v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.

42. Pokiaľ ide o tvrdené prieťahy spočívajúce v nevydaní rozhodnutia v zákonnej lehote, v prejednávanej veci neboli splnené podmienky v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. pre konštatovanie takéhoto nesprávneho úradného postupu, keďže žalobca nepredložil výsledok vybavenia sťažnosti na prieťahy, rozhodnutie ústavného súdu, disciplinárne rozhodnutie či iný relevantný podklad, z ktorého by vyplývalo konštatovanie takýchto prieťahov.

47. Do poučovacej povinnosti však nepatrí návod, čo by strana sporu mala alebo mohla vykonať, aby dosiahla žiadaného účinku v jeho prospech. O právach a povinnostiach, ktoré pre stranu sporu vyplývajú z hmotného práva, akým je nepochybne aj otázka vecnej legitimácie (aktívnej i pasívnej), súd nepoučuje. Tieto práva a povinnosti určujú vecnú legitimáciu strany sporu a tá sa prejaví až vo výsledku sporu. Spôsob plnenia poučovacej povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti sporových strán, nestrannosť súdu a zákaz prejudikovania názoru súdu. Súdy nemôžu poučiť žalobcu ani ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda inak vymedziť predmet tohto konania; takéto

poučenie

by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti sporových strán v zmysle článku 6 základných princípov CSP.

48. V prejednávanej veci žalobca namieta nesprávny úradný postup súdu v konaní sp.zn. 15C/27/2020, ktorý mal spočívať v tom, že súd ho nepoučil o tom, kto je pasívne legitimovanou stranou sporu a v dôsledku toho súd jeho žalobu zamietol.

49. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí, avšak súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žaluje osobu, ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Rozhodujúci je teda stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, preto bez právneho významu je posudzovanie vecnej legitimácie bol v čase začatia konania.

54. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu ani rozsah kvalifikovaných nepriaznivých následkov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom. Nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla nemajetková ujma, na ktorej reparáciu je potrebné priznať aj náhradu v peniazoch. Žalobca nepreukázal, že by nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci vo vzniknutých prieťahoch, mu spôsobil akékoľvek následky a ovplyvnil jeho osobný život, zdravotný stav, pracovný život, či iné stránky jeho života, resp. že porušenie jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zanechalo negatívnu stopu v jeho psychicko-sociálnej rovine, a nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal napríklad zmenu pomerov na svojej strane, jeho dovtedajšieho života v súkromnej, ale ani v žiadnej inej sfére, nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

55. Odvolací súd dopĺňa, že absencia poučenia/neskoré poučenie žalobcu o možnosti zvoliť si právneho zástupcu alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a s tým spojené prieťahy nevyvolali žiadne následky v živote žalobcu a nemali ani žiaden podstatný vplyv na uplatňovanie jeho práv (napr. nemali za následok premlčanie, preklúziu jeho práva a podobne). Zo spisu nevyplýva nepriaznivý dopad, či konkrétne nepriaznivé dôsledky tohto procesného postupu na jednotlivé sféry života, žalobca po poučení ani nevyužil možnosť zvoliť si právneho zástupcu alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, realizácii tohto jeho práva preto priamo neskoré poučenie zo strany súdu nezabránilo. Žaloba bola prejednaná aj bez toho, aby si žalobca zvolil zástupcu, a preto ani v tomto smere nemožno konštatovať nepriaznivé následky. Žalobca pritom sám neuviedol skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné takúto ujmu konštatovať.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).