6CoEk/23/2026
ECLI:SK:KSKE:2026:7107204919.1
- Súd
- Krajský súd v Košiciach
- Sudca
- JUDr. Jozef Maruščák
- IČS
- 7107204919
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. E. F. G., advokátom, so sídlom Zvonárska 8, Košice, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Petrom Bertókom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, pod sp. zn. 403EX 467/18, o vypratanie nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 19.02.2026, č.k. 37Er/34/2007-150
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku I. o zastavení exekúcie tak, že vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o povolení odkladu exekúcie.
Povinná má proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a povolil odklad exekúcie do právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.02.2007 a poverenia na vykonanie exekúcie vydaného dňa 08.03.2007 bol vykonaním exekúcie poverený pôvodný súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan, pričom exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/98/2003 zo dňa 12.05.2005.
3. Dňa 25.11.2025 súdny exekútor doručil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila, tým, že exekučný titul je vo výrokovej časti zmätočný, nezákonný a nevykonateľný. Priestor označený až na ohliadke dňa 20.10.2025 zástupcom oprávneného, nie je nebytovým priestorom, ako taký, bez ďalšieho nemôže byť spôsobilý pre exekučný výkon, keďže absentuje kolaudačné rozhodnutie príslušného stavebného úradu o učení na iné účely ako na bývanie, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že na LV č. XXXXX nie je nebytový priestor, ktorý má podliehať exekúcii vôbec uvedený. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o príslušenstvo bytu určené na užívanie bytu vo vlastníctve F. B. a povinnej, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.1996 nadobudli vlastnícke právo k dvojizbovému bytu č. X, spoluvlastníctvo na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku, na ktorom bytový dom stojí v podiele 1531/10000 k celku, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol uvádzaný byt, ktorý pozostával z dvoch izieb - predsiene a haly, kúpeľne, WC, komory a pivnice o celkovej výmere 171,40 m2. Z uvedeného je zrejmé, že ak samotný byt má výmeru 72,24 m2, príslušenstvo k tomuto bytu musí mať 99,16 m2, pričom ide o exekútorom zameranú pivnicu, z ktorej časť vo výmere 22 m2 má údajne podliehať exekúcii. Povinná navrhla, aby exekútor zabezpečil súčinnosť tretej osoby, oprávneného i príslušného stavebného úradu osvedčujúcom, že na nebytový priestor podliehajúci exekúcii bolo vydané kolaudačné právoplatné rozhodnutie o určení priestoru v súlade s zákonom. V zmysle uvedených skutočností povinná považovala exekučný titul za nevykonateľný a žiadala exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle platného a vykonateľného exekučného titulu žiada vypratať priestor NP 6 zapísaný na LV č. XXXXX nachádzajúci sa v suteréne objektu so súp. č. XXX H. I. C. XX J. D. o výmere 22 m2, pričom poukázal na exekučné tituly - rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/98/2003-37 zo dňa 12.05.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/249/2005-56 zo dňa 13.12.2005 ako na platné a vykonateľné exekučné tituly. Oprávnený navrhol v zmysle vydaného poverenia v exekučnom konaní ďalej pokračovať a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za účelom zistenia spôsobilosti exekučného titulu si pripojil spis pôvodného konania sp. zn. 17C/98/2003 z ktorého zistil, že samotný žalobný petit neobsahoval podrobnejšiu špecifikáciu nebytového priestoru len cit.: „ ..vypratať nebytové priestory, nachádzajúce sa v objekte na ulici C. K. XX -suterén, D. v celkovej výmere 22 m2, súp. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve mesta Košice ...„. V zmysle tohto žalobného petitu, súd následne vyhlásil rozsudok, ktorý sa svojou právoplatnosťou a vykonateľnosťou, stal exekučným titulom.
6. Následne súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia súdneho exekútora ako aj pôvodného súdneho exekútora, pričom zo záznamu pôvodného súdneho exekútora zo dňa 10.11.2009 vyplýva, že za účelom vypratania nebytového priestoru na mieste bolo zistené, že sa jedná o rozsiahle nebytové priestory s jedinými vstupnými dverami do suterénu objektu a prítomný pracovník BPMK nestotožnil s určitosťou a bez vylúčenia pochybností danú časť nehnuteľnosti určenú na vypratanie, nedošlo z uvedeného dôvodu k zrealizovaniu úkonu. Následne súdny exekútor uviedol, že podľa exekučného titulu sa majú vypratať „nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte na ulici C. K. XX, J. G. J. D. v celkovej výmere 22 m2, súp. č. XXX, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Košice, kat. úz.: G. F.“. Výrok exekučného titulu nijakým spôsobom nešpecifikuje, ktorý nebytový priestor má byť predmetom vypratania, navyše je v rozhodnutí uvedené nesprávne súp. č. stavby 614 (súp. č. stavby 614 neexistuje, správne malo byť 613). Podľa LV č. XXXXX, kat. úz.: G. F. je vo vlastníctve Mesta Košice nebytový priestor č. X, ktorý však nemá byť predmetom vypratania v tomto exekučnom konaní, nakoľko sa nachádza na prízemí (nie v suteréne) a pri miestom zisťovaní (dňa 20.10.2025) bol zamestnancom BPMK, s.r.o. stotožnený priestor nachádzajúci sa pod nebytovým priestorom č. 5. Iný nebytový priestor sa na LV č. XXXXX vo vlastníctve Mesta Košice nenachádza. Podľa jeho názoru nie je možné bez vylúčenia pochybností určiť, že ktorý nebytový priestor má byť predmetom vypratania a preto nie je možné exekúciu vykonať. 7. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku tak súd prvej inštancie uzavrel, že výrok exekučného titulu tak, ako je formulovaný, vzbudzuje pochybnosti o tom, aká je povinnosť povinnej nakoľko z neho dostatočne nie je zrejmá špecifikácia nehnuteľnosti - v danom prípade nebytového priestoru -suterénu, ktorý má byť vyprataný, pričom ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXXX ako aj z listinného dôkazu predloženého oprávneným „Žiadosť o zápis nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXXX“ zo dňa 20.04.2006, „Žiadosti o udelenie splnomocnenia na podanie Žiadosti o rozhodnutie o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky“ zo dňa 11.08.2015, z „Odborného posudku č. 1/2006“ zo dňa 15.01.2006, správne súp. č. je „XXX“ a nie „XXX“, ako je uvedené v exekučnom titule. Za daných okolností, súd v rámci rozsahu preskúmavania exekučného titulu zistil, že nie sú splnené podmienky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. že predmetný exekučný titul je nevykonateľný a tak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
8. Zároveň s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd povolil aj odklad exekúcie do právoplatnosti uznesenia.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby sa v exekučnom konaní pokračovalo.
10. Uviedol, že exekučné tituly v danom konaní boli vydané v súlade so zákonom, vychádzajúc v čase ich vydania z reálneho skutkového stavu a skutočných právnych pomerov k dotknutým nebytovým priestorom na I. C. XX J. D.. Argumenty a skutočnosti uvádzané povinnou oprávnený odmietol a nepovažoval ich za relevantné. Zároveň dal súdu na vedomie, že podal na Mestský súd Košice návrh na opravu výrokovej časti rozsudku (exekučného titulu), predovšetkým v otázke identifikácie a presného označenia vymáhaného nebytového priestoru č. X nachádzajúceho sa v suteréne objektu na C. XX J. D..
11. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že odvolanie oprávneného je špekulatívne a oprávnený ničím nevyvrátil ani jeden bod jej návrhu na zastavenie exekúcie na neexistujúci nebytový priestor č. 6. Povinná tak navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
12. K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď dodala, že exekučný titul je vo výrokovej časti zmätočný, nezákonný a nevykonateľný. Podľa povinnej správne dospel súd k záveru, že výrok exekučného titulu tak ako je formulovaný, vzbudzuje pochybnosti o tom aká je povinnosť povinnej nakoľko z neho nie je dostatočne zrejmá špecifikácia nehnuteľnosti – v predmetnom prípade nebytového priestoru. Zároveň aj samotná ohliadka na mieste samom osvedčila, že zástupcom oprávneného označený (rukou a verbálne) priestor nachádzajúci sa v pivničných priestoroch objektu bytového domu C. XX, D., nie je nebytovým priestorom, absentuje kolaudačné rozhodnutie príslušného stavebného úradu o učení na iné účely ako na bývanie, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že na LV č. XXXXX nie je nebytový priestor, ktorý má podliehať exekúcii vôbec uvedený. Priestor v suteréne bytového domu tvorí príslušenstvo bytu určené na užívanie bytu vo vlastníctve F. B. a povinnej, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.1996 nadobudli vlastnícke právo k dvojizbovému bytu č. X ako aj spoluvlastníctvo na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku na ktorom bytový dom stojí. Povinná bola taktiež názoru, že odvolanie oprávneného neobsahuje odvolacie dôvody. Taktiež skutočnosť, že oprávnený podal dubiózny návrh na opravu rozsudku, ktorý je exekučným titulom, po uplynutí vyše 20 rokov po jeho právoplatnosti, je len ďalším dôkazom o skutočnosti, že materiálna vykonateľnosť exekučného titulu ani len nebola naplnená. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti povinná považovala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhla, aby odvolací súd podľa § 386 písm. d) CSP odvolanie oprávneného odmietol, pretože nemá náležitosti podľa § 363 CSP, alebo alternatívne navrhla postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.
13. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
15. Vo výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd exekúciu zastavil nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 388 CSP).
16. Uznesenie je vo výroku II. o povolení odkladu exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tejto časti potvrdil.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP). 18. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/98/2003-37 zo dňa 12.05.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/249/2005-56 zo dňa 13.12.2005. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2006. V zmysle cit. rozsudku Okresného súdu Košice I bola povinnej uložená povinnosť vypratať prenajaté nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte na ulici C. K. XX v suteréne v D. v celkovej výmere 22 m2, súp. číslo XXX, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Košice a sú vedené na katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice I, katastrálne územie Stredné mesto a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
21. Z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I má byť teda zrejmé aký priestor je povinná vypratať, resp. tento je vymedzený výrokom exekučného titulu.
22. Dňa 25.11.2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom namietala, že exekučný titul nie je materiálny vykonateľný. Zároveň bola názoru, že predmetný priestor nie je nebytovým priestorom patriacim Mestu Košice, na LV č. XXXXX takýto nebytový priestor ani nie je evidovaný a jedná sa o príslušenstvo bytu vo vlastníctve povinnej a jej manžela.
23. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
24. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
25. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
26. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k správnemu záveru, že exekučnému titulu chýba jeho dôležitá vlastnosť, a to materiálna vykonateľnosť tohto exekučného titulu.
27. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, č.k. II. ÚS 545/2010-15.
28. Exekučné konanie je súčasťou práva na súdnu ochranu. Jeho účelom je dosiahnuť splnenie povinnosti, ktorá povinným nebola rešpektovaná a splnená dobrovoľne, a to zásahom do majetkovej a osobnej sféry jednotlivca, za súčasného rešpektovania práv povinného a tretích osôb dotknutých exekúciou. Základným predpokladom vedenia exekučného konania je existencia spôsobilého exekučného titulu. Nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu je jeho vykonateľnosť, a to tak formálna, ako aj materiálna. Materiálna vykonateľnosť predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 941.). Pod materiálnou vykonateľnosťou teda rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (Števček, M. a kol. Exekučný poriadok. Komentár, 3. vydanie. C.H. Beck, 2018. s. 185.). (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 293/2025-9 zo dňa 28.05.2025).
29. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu predstavuje zodpovedanie otázky reálnej vykonateľnosti titulu, ktorý je formálne vykonateľný. Pre materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu je nevyhnutné presné (nezameniteľné) označenie oprávneného a povinného, ako aj jasné a určité vymedzenie uloženej povinnosti, priznaného práva alebo postihnutého majetku. Pod určitosťou nepeňažného plnenia sa rozumie jeho vymedzenie, ktoré umožňuje 1. jednoznačné identifikovanie obsahu plnenia a 2. jednoznačné posúdenie skutočnosti, kedy je povinnosť splnená.
30. Podstatou návrhu povinnej na zastavenie exekúcie je tvrdenie, podľa ktorého treba exekučný titul považovať z materiálneho hľadiska za nevykonateľný, keďže priestor, ktorý sa má vypratať, neexistuje a z exekučného titulu nie je dostatočne zrejmé, čo presne má byť vlastne vypratané.
31. V danom prípade a to najmä z vyjadrení súdnych exekútorov vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá má byť v exekučnom konaní vyprataná, nie je možné identifikovať. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan v žiadosti zo dňa 10.11.2009 adresovanej oprávnenému, oprávneného požiadal o presné určenie časti nehnuteľnosti – nebytového priestoru, ktorého sa výkon exekúcie má týkať a to tak, aby bolo možné stotožniť predmetnú časť nehnuteľnosti na mieste. Ďalej uviedol, že suterénne priestory na adrese C. XX, D. sú čo do plochy rozsiahle a predmetná časť nehnuteľnosti, ktorá má byť exekúciou vyprataná je sporná a bez presnej identifikácie nie je možná. Súdny exekútor F. L. M. vo vyjadrení zo dňa 23.10.2025 konštatoval, že nie je možné bez vylúčenia pochybností určiť, že ktorý nebytový priestor má byť predmetom vypratania a preto nie je možné exekúciu vykonať. Identifikáciu priestoru na mieste samom iba oprávneným bez akýchkoľvek podkladov považoval za nedostačujúci.
32. Taktiež z výpisu z LV č. XXXXX, Obec: Košice – Staré Mesto, pre kat. úz.: G. F. (pre budovu so súp. č. 613) vyplýva, že na tomto LV predmetný nebytový priestor č. X (ktorý má byť podľa oprávneného vyprataný) tam evidovaný nie je. Na LV sú evidované nebytové priestory č. 1-5, všetky nachádzajúce sa na prízemí (teda nie v suteréne) bytového domu, pričom iba nebytový priestor č. X má vlastníka Mesto Košice.
33. Z vyššie uvedeného, t.j. z vyjadrení súdnych exekútorov a aj LV č. XXXXX tak je zrejmé, že exekučným titulom identifikovaná nehnuteľnosť neexistuje a na LV č. XXXXX taký priestor nie je ani evidovaný.
34. Podstatou nevykonateľnosti exekučného titulu tak je tá skutočnosť, že takýto nebytový priestor (označený v exekučnom titule) nie je možné identifikovať ani v budove so súp. č. XXX. Aj v prípade, že by došlo k vydaniu opravného uznesenia v konaní sp. zn. 17C/98/2003 vedenom na Mestskom súde Košice (oprava súp. č. z 614 na 613), nič to nemení na tom, že rozsudok je materiálne nevykonateľný lebo v zmysle vyjadrení súdnych exekútorov nie je možné nebytový priestor bez pochybností identifikovať a takýto nie je evidovaný ani na LV č. XXXXX.
35. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že exekučnému titulu v danom konaní chýba jeho dôležitá vlastnosť a to materiálna vykonateľnosť, preto bolo jeho úlohou exekúciu zastaviť.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 388 CSP v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, keďže súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, avšak v zmysle cit. zákonného ustanovenia bolo jeho úlohou taktiež vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pričom však absencia výroku o neprípustnosti exekúcie nemala za následok nesprávnosť rozhodnutia.
37. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
38. O povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže súd rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie (správne) dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nespôsobilého exekučného titulu, vecne správne je jeho rozhodnutie vo výroku II. o povolení odkladu exekúcie.
39. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o povolení odkladu exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Povinná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému oprávnenému, z ktorých dôvodov odvolací súd priznal povinnej proti oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).