6Sas/22/2024

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydala dňa 11.06.2024 rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX (ďalej len „exekučný titul“), ktorým podľa § 144 zákona č. 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) za použitia § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z. žalobcovi ako zamestnávateľovi predpísala za obdobie február 2024, marec 2024 a apríl 2024 poistné spolu v sume 33.188,22 Eur. Predpísaná suma pozostávala z poistného na nemocenské poistenie v sume 2.652,52 Eur, poistného na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 17.773,74 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 5.286,65 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 789,56 Eur, poistné na garančné poistenie v sume 246,45 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 1.282,93 Eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4690,08 Eur a poistné na financovanie podpory v sume 466,29 Eur. Voči predmetnému rozhodnutiu nepodal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Exekučný titul tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.07.2024.

2. Žalobca dňa 24.06.2024 uhradil poistné za mesiac marec 2024 a apríl 2024 v celkovej sume 23.672,32 Eur.

3. Správny orgán prvého stupňa následne vydal dňa 29.07.2024 v súlade s § 225c zákona o sociálnom poistení rozhodnutie o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa nedoručuje a rozhodnutie - upovedomenie č. 0627913102024 zo dňa 29.07.2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým upovedomil žalobcu ako povinného o začatí vymáhania pohľadávok, a to prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky spolu vo výške 9.515,90 Eur, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

5. Rozhodnutím č. 0627913102024 zo dňa 09.10.2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

6. Žalovaný uviedol, že vzťah medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou je vzťahom, ktorý je založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Mal za to, že vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je možné posudzovať len na základe tých ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Sú nimi ustanovenie § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu a ustanovenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje, že poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, a ak taký deň nie je určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľ sa v zmysle uvedeného nemôže stať dlžníkom skôr ako mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, a teda skôr ako sa na základe mesačných výkazov poistného nestane zrejmým v akej lehote splatnosti, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.

8. Konštatoval, že problematiku vzniku pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie komplexne upravuje zákon o sociálnom poistení ako predpis špeciálny. Pri skúmaní momentu oprávnenia prvýkrát plniť pohľadávku sa musí vychádzať vždy zo špeciálnej právnej úpravy, ktorá je pre každé odvetvie verejného práva iná. Moment vzniku pohľadávky na poistnom posudzovali dosiaľ podľa zákona o sociálnom poistení aj najvyššie súdne autority (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Obdo/41/2019 zo dňa 10.12.2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod číslom R 73/2021; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.09.2015, sp. zn.: 5ECdo/47/2014 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod číslom R 5/2016; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Obdo/59/2019 z 29.10.2020 ako súdu dovolacieho, ktorého závery potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. III. ÚS 1/2022 zo dňa 13.01.2022).

9. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k.: 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022, na ktoré poukazoval žalobca, konštatoval že uvedené rozhodnutie predstavuje dosiaľ jediné odklonenie sa od ustálenej línie rozhodovania najvyšších súdnych autorít, a preto podľa žalovaného nemôže byť spôsobilé prelomiť ustálenú judikatórnu prax, na toto rozhodnutie podľa jeho názoru nemôže žalobca a ani žalovaný prihliadať, a to z dôvodu zachovania právnej istoty vyjadrenej ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít vo veci poistného na sociálne poistenie.

13. Žalobca podal správnu žalobu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP, a teda, z dôvodu, že predmetné rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci a zároveň je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

14. Konštatoval, že pohľadávka Sociálnej poisťovne je vymáhaná na základe Upovedomenia zo dňa 14.08.2024 o začatí vymáhania pohľadávok vydaného pod č. 0627913102024. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 9.515.90 Eur vznikla z titulu poistného a príspevkov za mesiac február 2024, ide podľa žalobcu o pohľadávku, ktorá mala byť v zákonom stanovenej lehote prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka – žalobcu.

15. Poukázal na ustanovenie § 121 a § 120 ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a konštatoval, že predmetná pohľadávka sociálnej poisťovne je tak nevymožiteľná, t. j. nie je možné nútený spôsob vymáhania danej pohľadávky. V prípade ak by Sociálna poisťovňa vymohla predmetnú pohľadávku žalobcovi by vznikla značná škoda.

16. Mal za to, že žalovaný týmto núteným vymáhaním povinnosti zaplatiť poistné a povinné príspevky za mesiac február 2024 na základe Upovedomenia zo dňa 14.08.2024 obchádza ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR, a s tým súvisiacu povinnosť prihlásiť pohľadávku vyjadrenú v § 120 ods. 1 ZKR v reštrukturalizačnom konaní žalobcu, pričom povinnosť prihlásiť pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní žalobcu si v zákonom stanovenej lehote žalovaný preukázateľne nesplnil. Zároveň tým podľa žalobcu porušuje ústavné právo žalobcu garantované v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

19. Pre vznik pohľadávky je podľa právneho názoru žalobcu dôležité obdobie, za ktoré sa v danom prípade poistné platí, teda február 2024. Žalobca predložil mesačný výkaz poistného za mesiac február 2024, a to riadny výkaz poistného za 04/2024, teda najneskôr týmto dňom nadobudol správny orgán - žalovaný vedomosť o výške poistného za mesiac február 2024. Žalovaný na základe odovzdaného výkazu mal informáciu o právnom dôvode, výške pohľadávky a všetky údaje potrebné k tomu, aby pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní žalobcu. Reštrukturalizačné konanie žalobcu začalo na základe uznesenia sp. zn. 88R/2/2024. Preukázateľne teda podľa žalobcu pohľadávka správneho orgánu vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania. Sociálna poisťovňa si svoju pohľadávku zákonom predpokladaným spôsobom v stanovenej lehote neprihlásila do reštrukturalizácie dlžníka (žalobcu). Nakoľko mal žalovaný vedomosť o pohľadávke, pričom mal vedomosť aj o tom, že pohľadávka vznikla pred začatím reštrukturalizácie, mal žalovaný možnosť si pohľadávku riadne prihlásiť do reštrukturalizácie.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré zároveň považoval za vecne správne a vo vyjadrení zreprodukoval celý priebeh administratívneho konania ako aj obsah správnej žaloby.

21. Uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyvodil záver, že pohľadávku na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac február 2024 je možné napriek reštrukturalizácii žalobcu v nezmenenom rozsahu vymáhať, pretože je pohľadávkou prednostnou.

23. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný stotožňuje moment splatnosti poistného s momentom vzniku pohľadávky. Považoval za nepochybné, že zákon o sociálnom poistení expressis verbis moment vzniku pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie neupravuje. Pri stanovovaní momentu vzniku pohľadávky na poistnom žalovaný vychádzala najmä z konštantnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie sp. zn. 5ECdo/47/2014 zo dňa 10. septembra 2015, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 5/2016 a rozhodnutie sp. zn. 1Obdo/41/2019 zo dňa 10. decembra 2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 73/2021, ako aj rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/59/2019 zo dňa 29. októbra 2020, ktorého závery potvrdil svojím rozhodnutím č. III. ÚS 1/2022 zo dňa 13. januára 2022 aj Ústavný súd Slovenskej republiky a rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/33/2020 zo dňa 25. februára 2021. Poukázal tiež aj na ustanovenie § 33 ods. 5 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/24483/2008-74, v zmysle ktorého presná suma pohľadávky sa Sociálnej poisťovni stáva známou predložením výkazu poistného a príspevkov, vtedy je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať a zaviesť pohľadávku do svojho účtovníctva a konštatoval, že prvú možnosť zaviesť pohľadávku do svojho účtovníctva mala až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov dňa 12. mája 2024 - vtedy žalovaný spoznal presnú sumu pohľadávky a začal o nej účtovať.

24. Zdôraznil, že v súlade s § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Považujú sa za pohľadávky prednostné. Vzhľadom na skutočnosť, že údaje z mesačného výkazu mal žalovaný k dispozícii až dňom 12.05.2024, pričom reštrukturalizačné konanie začalo 09.03.2024, žalovaný vyhodnotil svoju pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie za mesiac február 2024 ako pohľadávku prednostnú, pričom takáto pohľadávka sa v reštrukturalizácii nemá prihlasovať prihláškou, nepôsobia na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania, nezahŕňa sa do reštrukturalizačného plánu a možno ju v nezmenenom rozsahu riadne voči dlžníkovi vymáhať.

27. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (replike) uviedol, že žalovaný nesprávne subsumoval pohľadávku na poistnom za mesiac február 2024 ako prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Naopak, podľa ustálenej judikatúry a samotného znenia zákona ide o neprednostnú pohľadávku, ktorú bolo možné a potrebné uplatniť prihláškou do reštrukturalizácie. Podľa § 120 ods. 2 ZKR „vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ Žalobca bol oprávnený plniť pohľadávku (t. j. zaplatiť poistné za február 2024) už dňa 01.03.2024, čo je deň nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Reštrukturalizačné konanie začalo až 09.03.2024. Tým pádom pohľadávka podľa žalobcu vznikla pred začatím reštrukturalizácie. Sociálna poisťovňa mala k dispozícii výkaz poistného za február 2024, z ktorého podľa žalobcu jednoznačne vyplývala výška a povaha pohľadávky, a to ešte pred povolením reštrukturalizácie. Tým pádom jej nič nebránilo prihlásiť si túto pohľadávku v zmysle § 121 ZKR. Nesplnením tejto povinnosti došlo k zaniknutiu práva túto pohľadávku uplatniť inak ako v reštrukturalizácii, čo žalovaný obchádza jej vymáhaním cez exekúciu.

28. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že žalobca predložil riadny mesačný výkaz poistného za mesiac február 2024 v súlade s § 144 zákona o sociálnom poistení, pričom tento výkaz bol Sociálnej poisťovni doručený ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, resp. najneskôr v čase, keď už existovala možnosť prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie. Zo samotného vyjadrenia žalovaného (s. 12-13 vyjadrenia) vyplýva, že výkaz poistného za mesiac február bol Sociálnej poisťovni doručený 12. mája 2024, teda výrazne po začatí reštrukturalizačného konania (9. marca 2024).

32. Konštatoval, že moment, kedy má žalovaný oprávnenie skutočne zaevidovať pohľadávku (a pripojiť k prihláške aj obligatórne vyhlásenie, že o pohľadávke účtuje) vyplýva z citovaného Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je ním moment predloženia výkazu poistného a príspevkov, čo je v spornom prípade dátum 12. máj 2024.

33. Poukázal na tú skutočnosť, že pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii žalobcu prihláškou, sú všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred momentom začatia jeho reštrukturalizačného konania, t. j. pred 9. marcom 2024 ako uvádza aj žalobca vo svojom vyjadrení. Moment povolenia reštrukturalizácie (na ktorý žalobca poukazuje) a skutočnosť, že žalovaný mala k dispozícii mesačný výkaz poistného a príspevkov predtým, je pre prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie podľa žalovaného irelevantný.

VI. Relevantná právna úprava

34. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

42. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané administratívne konanie (ďalej len zákona o sociálnom poistení) suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

43. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, 7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

44. Podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

47. Podľa § 231 ods. 1 písmeno f) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni a 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

VII. Konanie pred správnym súdom

48. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), e), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

54. V správnej žalobe v sociálnych veciach žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

56. Z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou tá skutočnosť, či pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za obdobie mesiaca február 2024 spolu vo výške 9.515,90 Eur je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania alebo je pohľadávkou, ktorá vznikla po skončení reštrukturalizačného konania.

62. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe tvrdil, že v tomto prípade ide o prednostnú pohľadávku, a toto poistné sa stalo splatným v termíne určenom v mesačnom výkaze poistného (t. j. za kalendárny mesiac február 2024 dňa 2. apríla 2024), pričom považoval za nepochybné, že oprávnenie poisťovne požadovať plnenie, resp. uplatniť pohľadávku, t. j. poistné ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu nemohlo vzniknúť pred začatím reštrukturalizačného konania (t. j. predo dňom 9. marcom 2024). Moment podania prihlášky pohľadávok do reštrukturalizácie je podľa žalovaného pre problematiku prednostných pohľadávok právne irelevantný. Podstatný je moment začatia reštrukturalizačného konania, pričom do reštrukturalizácie sa prihlasujú také pohľadávky, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávky, ktoré sa do reštrukturalizácie neprihlasujú, sú prednostné pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pričom tieto možno podľa žalovaného riadne vymáhať aj napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému konaniu a povolenej reštrukturalizácii. Vzhľadom na skutočnosť, že údaje žalobcu z mesačného výkazu za február 2024 mal žalovaný k dispozícii až dňom 12.05.2024, pričom reštrukturalizačné konanie začalo 09.03.2024, žalovaný vyhodnotil svoju pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie za mesiac február 2024 ako pohľadávku prednostnú.

63. Poukázal pritom na skoršie rozhodnutia súdov vydaných v rokoch 2014-2021. Taktiež poukázal aj na ustanovenie § 33 ods. 5 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/24483/2008-74, v zmysle ktorého presná suma pohľadávky sa Sociálnej poisťovni stáva známou predložením výkazu poistného a príspevkov, vtedy je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať a zaviesť pohľadávku do svojho účtovníctva a konštatoval, že prvú možnosť zaviesť pohľadávku do svojho účtovníctva mala až momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov dňa 12. mája 2024 - vtedy žalovaný spoznal presnú sumu pohľadávky a začal o nej účtovať.

66. Podľa § 129 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je príjem zamestnanca a podľa § 139 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v § 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom.

pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí, a to aj bez predloženia

posúdenie otázky, či žalovaný mal alebo nemal oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. Navyše celá argumentácia žalovaného je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii, je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne, a to podľa § 120 ods. 2 ZKR k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť.

71. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné poukázať, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca vychádza vo svojej argumentácii iba z jediného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 9Sžsk/31/2021) a rozhodnutia správneho, resp. krajského súdu, ktoré však boli napadnuté kasačnou sťažnosťou a o ich záveroch, preto ešte bude rozhodovať Najvyšší správy súd SR, a preto mal za to, že tieto nemajú právnu povahu záväzného judikátu, správny súd konštatuje, že uvedenú právnu otázku už toho času považuje za ustálenú rozhodovacou praxou Najvyššieho správneho súdu SR, o čom svedčí väčší počet konečných rozhodnutí, v ktorom kasačný súd potvrdil rozhodnutia správnych súdov v totožnej právnej otázke ako v prejednávanej veci (rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: KE-2Sa/4/2023 zo dňa 20.02.2024 potvrdené rozhodnutím NSS SR sp. zn. 7Ssk/45/2024 zo dňa 26.02.2025, rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: KE-10Sa/1/2023 zo dňa 27.11.2023 potvrdené rozhodnutím NSS SR sp. zn. 6Ssk/22/2024 zo dňa 29.11.2024, rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach sp. zn.: KE-3Sa/15/2022 zo dňa 05.10.2023 potvrdené rozhodnutím NSS SR sp. zn. 6Ssk/7/2024 zo dňa 29.10.2024, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 28Sa/10/2024 zo dňa 18.08.2021 potvrdené rozhodnutím NSS SR sp. zn. 7Ssk/17/2022 zo dňa 29.03.2023, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.: 9Sžsk/31/2021 zo dňa 25.05.2022). Vo všetkých uvedených konaniach bola kasačná sťažnosť žalovaného (pozostávajúca z obdobnej právnej argumentácie ako v tu prejednávanej veci) kasačným súdom zamietnutá. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné konštatovať (a to v zhode so žalobcom), že žalovaný zotrváva na právnej argumentácii, ktorá sa opiera o skoršiu judikatúru všeobecných súdov, ktorá však už bola prekonaná judikatúrou správnych súdov a Najvyššieho správneho súdu SR. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi uvedenými vo vyššie uvedených rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR a na tieto právne názory zároveň odkazuje.

75. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa ustáliť a vyhodnotiť skutkový stav, a tento opätovne právne posúdiť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).

76. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.