7Co/15/2026
ECLI:SK:KSNR:2026:4224200755.1
- Súd
- Krajský súd v Nitre
- Sudca
- JUDr. Marta Polyáková
- IČS
- 4224200755
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, B., E. B., C. F. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Richard Schwarz, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 57 369 259, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, B., zastúpený: JUDr. Tamás Puskás, advokát, so sídlom Jókaiho 24, Komárno, IČO: 42 162 891, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/15/2024-603 zo dňa 10. decembra 2025, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. B. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B., št. príslušnosť-SR a žalovaného G. H. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., št. príslušnosť-SR, k nehnuteľnostiam - parcela č. 3228/7 - zastavaná plocha a nádvorie - vo výmere 1121 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele č. 3228/7, vedených na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie B. evidovaných u Okresného úradu B., odbor katastrálny. Rozhodol tak, že vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade B., katastrálny odbor, pre obec B., katastrálne územie B., parcela č. 3228/7 - zastavaná plocha a nádvorie -vo výmere 1121 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele č. 3228/7, vedených na liste vlastníctva číslo XXX tak, že túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. J. K., nar. XX.XX.XXXX v celosti v podiele 1/1 a zaviazal ju povinnosťou zaplatiť
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému sumu 11.550,- eur s tým, že sumu 6.000,- eur je povinná zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 5.550,- eur do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodil s poukazom na ust. § 142 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 232 ods. 3, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je dôvodne podaná.
1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorá bola dňa 11.03.2024 doručená súdu prvej inštancie a ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade B., katastrálny odbor, pre obec B., katastrálne územie B., parcela č. 3228/7 - zastavaná plocha a nádvorie - vo výmere 1121 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele č. 3228/7, vedených na LV číslo XXX tak, že po zrušení podielového spoluvlastníctva súd prikáže spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 1/4 k celku nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni s jej povinnosťou vyplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 5.441,87 eura. Súd prvej inštancie vo veci nariadil
znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. Marta Pálová dňa 07.05.2025 vypracovala znalecký posudok č. 23/2025, v ktorom určila všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností v sume 46.200,- eur. Na základe vykonaného dokazovania, z predloženého LV č. XXX pre k.ú. B., ako aj nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo veľkosti 3/4 k celku nehnuteľnosti a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 1/4 k celku nehnuteľnosti. Tiež mal z nepopretého skutkového tvrdenia žalobkyne preukázané, že táto nechce viac zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným. Uviedol, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a po poukázaní na zásady Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zdôraznenia, že súd v predmetnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu skonštatoval, že súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorý žalobkyňa aj navrhla, a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam do vlastníctva žalobkyne za náhradu. 1.2. Výšku primeranej náhrady súd prvej inštancie určil vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing.
Marty Paálovej zo dňa 07.05.2025 a to v sume 11.550,- eur (všeobecná hodnota sporných nehnuteľností bola stanovená v sume 46.200,- eur z toho 1/4 = 11.550,- eur). Upriamil pozornosť na vyjadrenie žalobkyne, ktorá žiadala lehotu na zaplatenie do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na to, že je dôchodkyňa a má len jeden príjem a to dôchodok. Preto rozhodol tak, že sumu 6.000,- eur je žalobkyňa povinná zaplatiť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 5.550,- eur do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázal na to, že už v čase podania žaloby t.j. dňa 11.03.2024 a aj pred tým, žalobkyňa bola ochotná zaplatiť žalovanému sumu 5.441,87 eura, teda túto isto mala.
Od vtedy uplynul už dostatočný časový priestor na to, aby žalobkyňa vedela ďalšiu sumu nasporiť, minimálne od času, kedy jej bol znalecký posudok Ing. Paálovej doručený (13.05.2025). K započítaniu investícii žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.12.2025 uviedla, že veci, ktoré si uplatňovala v tomto konaní si už uplatnili v inom konaní na súde prvej inštancie a súhlasila, aby bola zaviazaná uhradiť žalovanému sumu v zmysle znaleckého posudku.
1.3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok konania bol žalovaný v spore plne úspešnou stranou sporu, ktorej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Poukázal na to, že žalovaný bol ochotný dohodnúť sa so žalovanou mimosúdne. Od počiatku súhlasil s jej návrhom, aby jej pripadol jeho podiel s jej povinnosťou vyplatiť mu zaň náhradu 10.000,- eur a to dňa 15.01.2024, teda pred podaním žaloby. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania.
Je to tak preto, že strana v spore neúspešná, mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Uviedol, že žalovaný sa so žalobkyňou chcel dohodnúť na sume 10.000,- eur za svoj podiel, avšak žalobkyňa sa s touto dohodou nestotožňovala. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie považoval žalovaného za úspešného, nakoľko tvrdil a aj preukázal, že finančná náhrada, ktorú za svoj podiel požadoval je adekvátna, dokonca bola o sumu 1.550,- eur nižšia. Žalovaný preukázal, že so žalobkyňou mal záujem vec skončiť mimosúdne (emailová a iná komunikácia) a preto rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná znášať v konaní úspešným žalovaným vynaložené náklady - trovy konania o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti uvedenému rozsudku, vo výroku ktorým súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne v zmysle § 388 CSP rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Zároveň si uplatnila trovy prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %. Konštatovala, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne posúdil vec, čo sa týka otázky priznania trov konania. Uviedla, že konštatovanie súdu prvej inštancie o úspešnosti žalovaného absolútne nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Práve žalobkyňa mala dlhodobo záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to mimosúdnou cestou. Konštatovania súdu prvej inštancie, že žalovaný mal záujem na mimosúdne riešenie daného sporu sa rozhodne nezakladá na pravde a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôvodila, že súd prvej inštancie si selektívne vybral niektoré skutočnosti a vôbec sa žiadnym právne relevantným spôsobom nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobkyňou pri podaní návrhu, kde doložila listinné dôkazy, že sa pokúšala riešiť spor už pred 10 rokmi a mala vždy záujem mimosúdne vyriešiť vec. Uviedla, že žalovaný bol už v minulosti (v rokoch 2015 a 2016) vyzvaný predchádzajúcimi právnymi zástupcami žalobkyne na mimosúdne riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde však žalovaný nemal žiadnu ochotu ani vôľu toto vykonať, čo súd prvej inštancie nevzal vôbec do úvahy a rozhodol jednostranne v prospech žalovaného. Po vyslovení predbežného právneho názoru súdu týkajúceho sa započítania investícii žalobkyne do vyplatenia ceny podielu žalobcovi, súd v tej časti upravil petit žaloby a uplatnil si svoje práva v osobitnom konaní o bezdôvodné obohatenie, kde sa konanie vedie na OS Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1398/2025, kde bol vydaný platobný rozkaz v prospech žalobkyne. Zároveň uviedla, že žiada byť v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP upovedomená o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku.
3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný ktorý poukázal na to, že medzi stranami sporu prebiehala v roku 2023 komunikácia ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z listu žalobkyne zo dňa 24.03.2023 vyplýva, že žalobkyňa navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spoločným nehnuteľnostiam s tým, že hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného podľa znaleckého posudku Ing. Ladislava Ferencza č. 13/2023 je 9.250,- eur, avšak žalobkyňa navrhla brať do úvahy aj investície do nehnuteľností, ktoré boli vykonané v rokoch 2006-2007, preto navrhla sumu okolo 5.000,- eur. Keďže nedošlo k dohode o výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, žalovaný poveril právneho zástupcu, aby právny zástupca komunikoval s právnym zástupcom žalobkyne. Právny zástupca žalovaného zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 15.01.2024 kompromisný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a za svoj spoluvlastnícky podiel požadoval sumu vo výške 10.000,- eur. V nadväznosti na tento návrh žalovaného právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na pôvodnom návrhu a nie sú ochotní pristúpiť na žiadne kompromisné riešenie. Napriek tomu sa uskutočnilo dňa 26.01.2024 osobné stretnutie, avšak k dohode nedošlo. Po podaní žaloby poslal žalovaný žalobkyni dňa 24.09.2024 ďalší návrh na mimosúdne urovnanie veci, v zmysle ktorého by žalovaný bol ochotný zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti za sumu 9.250,- eur. Žalobkyňa však nesúhlasila ani s týmto návrhom žalovaného, pričom naďalej trvala aj na tom, aby boli zohľadnené investície do spoločných nehnuteľností. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že dôvodom začatia súdneho konania bola výlučne neochota žalobkyne akceptovať kompromisné návrhy žalovaného, a to aj napriek tomu, že tieto návrhy smerovali k nižším sumám, než bola suma, ktorá bola žalovanému v konaní priznaná a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok
súdu prvej inštancie.
4. V odvolacej replike žalobkyňa opätovne uviedla, že o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mala záujem už v minulosti v rokoch 2015 a 2016, kde však žalovaný nemal záujem na toto mimosúdne riešenie. Výzva zo dňa 17.04.2015 bola adresovaná žalovanému, kde však nemal záujem riešiť túto situáciu. Na výzvu zo dňa 06.06.2016 sa dostavil do kancelárie predchádzajúcej právnej zástupkyne JUDr. Keszegh dňa 22.06.2016, ale na list zo dňa 28.10.2016 už nereagoval s tým, že mu bola zaslaná aj dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti nezohľadnil vo svojom rozsudku ani súd prvej inštancie a ani sa s tým nevysporiadal vo svojom vyjadrení žalovaný. Čo sa týka výšky sumy, ako náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, žalobkyňa žiadala započítanie náhrady výdavkov za údržbu a rekonštrukciu danej nehnuteľnosti a preto jej výška bola nižšia, keďže žiadala započítanie. Po zohľadnení predbežného právneho názoru súdu o tom, že v tomto konaní nebude riešiť otázku náhrady za údržbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, tak žalobkyňa súhlasila s výškou náhrady v zmysle znaleckého posudku vypracovaného v rámci súdneho konania a preto odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodol v zmysle podaného odvolania.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výrok týkajúcom sa trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Odvolací súd v úvode konštatuje, že odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Aj napriek tomu, že výroková časť o trovách konania predstavuje integrálnu časť rozsudku je potrebné uviesť, že samotné rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej a preto odvolací súd v zmysle § 234 ods. 1 CSP v predmetnej veci rozhodoval uznesením.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.03.2024 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade B., katastrálny odbor, pre obec B., katastrálne územie B., parcela č. 3228/7 - zastavaná plocha a nádvorie - vo výmere 1121 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele č. 3228/7, vedených na LV č. XXX tak, že po zrušení podielového spoluvlastníctva súd prikáže spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 1/4 k celku nehnuteľnosti, do výlučného vlastníctva žalobkyni s tým, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému primeranú náhradu vo výške 5.441,87 eura. Podaním zo dňa 14.10.2025 doručila žalobkyňa návrh na zmenu petitu žaloby (č. l. 545 spisu), o ktorej súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 8C/15/2024-575 zo dňa 20.10.2025 tak, že zmenu žaloby nepripustil. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
10. Žalobkyňa podaným odvolaní namietala výrok týkajúci sa priznania trov konania s odôvodnením, že mala dlhodobo záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, s tým, že nižšiu sumu na výplatu žalovaného, z jeho spoluvlastníckeho podielu navrhla z dôvodu, že si započítala finančné prostriedky, ktoré investovala na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti.
11. Základom rozhodovania o náhrade trov konania v spore, ktorý skončil rozhodnutím vo veci samej je § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Preto pre určenie úspechu v konaní je rozhodné porovnanie žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia. To, ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, primárne navrhla žalobkyňa. Pokiaľ sa podielové spoluvlastníctvo vyporiadava na súde, je zrejmé, že strany sporu sa nevedeli mimosúdne dohodnúť a ich záujmy neboli totožné. Pre rozhodnutie o trovách konania bolo rozhodujúce, v akej skutkovej situácii bola žalobkyňa v čase podania žaloby, ako aj postoj sporových strán k veci počas súdneho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu zhodne súhlasili, aby sa ich podielové spoluvlastníctvo zrušilo. Spornou však ostala suma, ktorú žalobkyňa ako strana, do ktorej výlučného vlastníctva boli nehnuteľnosti prikázané, vyplatí žalovanému. Primeraná náhrada, ktorá bola napokon žalovanému v súdnom konaní, v súlade so závermi znaleckého dokazovania priznaná, bola vo výške 11 550 eur. V podanej žalobe žalobkyňa navrhovala, aby bola zaviazaná povinnosťou vyplatiť žalovanému zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu 5 441,87 eura. Žalovaný aj napriek súhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva navrhoval, aby mu bol vyplatený spoluvlastnícky podiel vo výške 10 000 eur. Vzhľadom k tomu, že strany sporu sa počas súdneho konania na výške výplaty zo spoluvlastníckeho podielu nedohodli, súd určil výšku výplaty v súlade so závermi znaleckého posudku, ktoré sa takmer 100 % zhodovali s návrhom žalovaného. Bolo preto namieste, že súd prvej inštancie konštatoval úspech sporu na strane žalovaného a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. Na tomto závere nemení nič ani odvolacia námietka žalobkyne o tom, že sa už dlhodobo pokúšala o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou.
12. S ohľadom na výsledok konania súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný bol v spore plne úspešnou stranou, zohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol ochotný sa mimosúdne dohodnúť a uviedol, že zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania. S uvedeným právnym posúdením veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na podporu správnosti uvedeného záveru, odvolací súd upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.05.2023, v ktorom sa uvádza, že „konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má znášať svoje trovy (pozri aj III. ÚS 138/2022). Napokon o tom, že aj v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní, hovorí aj R 54/1973. To ako sa má spoluvlastníctvo vyporiadať, navrhuje primárne žalobca. Preto pre určenie jeho úspechu v konaní je rozhodné porovnanie jeho žalobného návrhu a výroku súdneho rozhodnutia.“ S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky možno prijať záver, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak pri nároku na náhradu trov konania aplikoval § 255 ods. 1 CSP, nakoľko s prihliadnutím na návrhy, ktoré strany sporu v konaní prezentovali možno vyvodiť, že práve žalovaný bol plne úspešnou stranou v konaní.
13. Odvolací súd v závere uvádza, že zásada úspechu v spore, premietnutá v § 255 CSP sa prejaví ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré je vznikli. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa pritom vzťahuje aj na konania, v ktorých súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je tomu tak preto, že neúspešná strana mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sama dosiahla mimosúdnu dohodu o vyporiadaní.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa priznania náhrady trov konania žalovaného, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).