80Ek/1508/2024
ECLI:SK:OSBB:2026:6124341172.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Ján Svitok
- IČS
- 6124341172
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., C.: XX.XX.XXXX, D., XXX XX D., o vymoženie 250 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského, 96501 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, pod sp. zn. 127EX 531/24, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 127EX 531/24 zo dňa 20.05.2026 vydaných súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Miroslav Paller. II. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) z a s t a v u j e. III. Súd z a v ä z u j e oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 123,00 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.07.2024 domáhal od povinného vymoženia 250 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej správy vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Lučenec, sp. zn. RUVZLC-332/1390/2020 zo dňa 25.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2021 (ďalej aj ako len „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu pripojených, vydal dňa 11.07.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Miroslav Paller, so sídlom exekútorského úradu Jesenského, 96501 Žiar nad Hronom, IČO: 37 817 884, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 127EX 531/24 (ďalej aj ako len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor vydal dňa 20.05.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 123,00 Eur. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 21.05.2026. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.05.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného boli podané v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
4. Oprávnený v námietkach namieta, že súdny exekútor nesprávne zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže podľa jeho názoru mal byť použitý postup podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu iných skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukazuje na to, že súdnemu exekútorovi oznámil, že exekučný titul sa stal počas konania nevymáhateľným z dôvodu udelenia amnestie v súvislosti s protipandemickými opatreniami podľa uznesenia vlády č. 682/2024 Z. z., avšak nejde podľa neho o prípad, keď by na majetok povinného bol vyhlásený konkurz alebo iný dôvod, ktorý by oprávňoval exekútora zastaviť exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súčasne namieta aj výzvu na úhradu trov exekúcie vo výške 123,00 EUR, keďže zastavenie exekúcie nemožno pričítať oprávnenému, ktorý v čase podania návrhu disponoval existujúcim a vymáhateľným právom a nemohol predpokladať neskoršie udelenie amnestie.
Preto má za to, že trovy exekúcie má znášať povinný a navrhuje, aby súd upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a sám rozhodol o zastavení exekúcie s uložením povinnosti nahradiť trovy povinnému. 5. Súdny exekútor vo vyjadrení uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.07.2024, poverenie mu bolo doručené dňa 12.07.2024, v exekúcii riadne konal a oprávnený bol o priebehu konania pravidelne informovaný. K dôvodu zastavenia uvádza, že už v minulosti zastavoval obdobné exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže z osobitného predpisu vyplýval dôvod na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený v týchto veciach námietky nepodal.
Súdny exekútor má za to, že z dôvodu hospodárnosti nebolo potrebné predkladať súdu návrh na zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože strata vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku nariadenia vlády predstavuje dôvod, ktorý možno podradiť pod § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom osobitným predpisom podľa jeho názoru nemusí byť len zákon o konkurze. K trovám exekúcie uvádza, že oprávnený je akciovou spoločnosťou so 100 % účasťou štátu a predmetné nariadenie vlády sa týka konaní, v ktorých sa odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky a má sa dosiahnuť zastavenie konania. Z toho vyvodzuje, že trovy konania znáša oprávnený, keďže exekúcia bola zastavená a trovy exekúcie považuje za sankciu.
. 6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo. 7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
8. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. 9.
Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne.
Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Súd po preskúmaní námietok oprávneného, napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie a vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že podľa jeho názoru z osobitného predpisu vyplýva dôvod na zastavenie exekúcie, pričom za takýto dôvod považoval zánik vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku amnestie (uznesenie vlády č. 286/2024 Z. z.) udelenej v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Súdny exekútor vo vyjadrení výslovne uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nepredložil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže má za to, že zastavenie exekúcie z dôvodu nariadenia vlády a následného zániku exekučného titulu je možné vykonať postupom podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor má za zo, že osobitným predpisom nemusí byť len zákon o konkurze.
Takýto právny názor však súd nepovažuje za správny a to z dôvodov nižšie uvedených. 11. Exekučný poriadok po novele účinnej od 1. apríla 2017 rozdeľuje právomoc zastaviť exekúciu medzi exekučný súd a súdneho exekútora. Účelom čiastočného zverenia tejto právomoci súdnemu exekútorovi je odbremenenie exekučného súdu od rozhodovacej agendy v prípadoch taxatívne uvedených v § 61n Exekučného poriadku, teda v jasne vymedzených, resp. potenciálne nekonfliktných procesných situáciách. Už z tohto systematického východiska vyplýva, že právomoc súdneho exekútora zastaviť exekúciu nemožno vykladať ako všeobecnú rozhodovaciu právomoc pri akejkoľvek vzniknutej prekážke vymáhateľnosti exekučného titulu. Naopak, ide o zákonom presne vymedzenú právomoc, ktorá predstavuje výnimku zo zásady, že o sporných otázkach týkajúcich sa ďalšej vymáhateľnosti exekučného titulu rozhoduje exekučný súd.
12. Ustanovenie § 61n ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet prípadov, v ktorých súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Medzi tieto prípady patrí zánik účastníka bez právneho nástupcu, návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, nemajetnosť právnickej osoby, nemajetnosť fyzickej osoby, nezloženie preddavku, situácia, keď z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila, situácia, keď z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, a osobitný prípad pri výživnom. Hoci písm. g) pracuje so slovným spojením „osobitný predpis“, nejde o generálnu klauzulu umožňujúcu súdnemu exekútorovi zastaviť exekúciu pri každej právnej skutočnosti, ktorá môže mať dopad na vymáhateľnosť exekučného titulu. Takýto extenzívny výklad by popieral systematiku Exekučného poriadku a rozširoval by právomoc súdneho exekútora nad rámec zákonom zverenej kompetencie. Súd preto z vyššie uvedeného dôvodu vychádza z reštriktívneho výkladu § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Tento výklad je nevyhnutný preto, že ide o
ustanovenie, ktorým zákon zveruje súdnemu exekútorovi právomoc ukončiť exekučné konanie bez rozhodnutia súdu. Takáto právomoc musí byť vykladaná úzko, najmä ak jej rozšírením by sa súdny exekútor dostal do rozhodovacieho konfliktu, v rámci právomoci, ktorá je podľa Exekučného poriadku vyhradená exekučnému súdu. K predmetnému je nutné uviesť, že exekútor nie je orgánom oprávneným autoritatívne rozhodovať o všetkých otázkach existencie, zániku alebo nevymáhateľnosti vymáhaného
nároku. Jeho právomoc zastaviť exekúciu je viazaná len na tie prípady, pri ktorých zákon vychádza z jednoznačného procesného následku a nevyžaduje meritórne, sporné alebo širšie právne posúdenie vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd v rámci analógie ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g), poukazuje na komentár k Exekučného poriadku (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2018, s. 373 393.), kde pri výklade osobitného predpisu poukazuje najmä na situácie vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne na prípady oddlženia fyzickej osoby konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pri ktorých zákon výslovne ustanovuje, že ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania. Zároveň komentár zdôrazňuje, že tieto účinky nedopadajú automaticky na všetky exekúcie, keďže je potrebné skúmať, či sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, prípadne pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného vyplýva, že § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je konštruovaný pre prípady, keď osobitný predpis (uvedený v poznámke 7t): Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.) priamo a procesne adresne predpokladá zastavenie exekúcie, typicky v insolvenčnom režime, nie pre akúkoľvek právnu normu, ktorá môže sekundárne ovplyvniť vymáhateľnosť konkrétneho exekučného titulu.
14. Právny záver súdneho exekútora vo vyjadrení ku námietkam oprávneného, podľa ktorého pod § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku možno zaradiť aj stratu vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku amnestie udelenej v súvislosti s protipandemickými opatreniami, predstavuje extenzívny výklad predmetného ustanovenia. Takýto výklad by však viedol k neprípustnému rozšíreniu právomoci súdneho exekútora.
Ak by bolo možné pod pojem „osobitný predpis“ zaradiť akýkoľvek právny predpis, uznesenie, opatrenie alebo normatívny akt, ktorého účinky môžu mať dopad na vymáhateľnosť exekučného titulu, súdny exekútor by fakticky získal oprávnenie sám posudzovať široký okruh dôvodov, pre ktoré exekučný titul stratil alebo mohol stratiť vymáhateľnosť. Tým by sa narušila zákonom ustanovená hranica medzi právomocou súdneho exekútora podľa § 61n Exekučného poriadku a právomocou exekučného súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pritom výslovne zveruje súdu právomoc zastaviť exekúciu vtedy, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ergo § 61k sa týka výlučne zastavenia exekúcie súdom v celom rozsahu alebo v časti, teda zastavenia exekúcie in generale. Práve strata vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku následnej právnej skutočnosti, ktorá nastala počas vedenia exekúcie, je svojou povahou dôvodom, ktorý patrí do rámca § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a nie
do rámca § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pre predmetnú vec je rozhodujúce, že dôvod uvádzaný oprávneným, teda nevymáhateľnosť exekučného titulu z dôvodu amnestie, nepredstavuje jednoduchú procesnú skutočnosť, pri ktorej by osobitný predpis bez ďalšieho prikazoval súdnemu exekútorovi zastaviť konkrétne exekučné konanie. Ide o právne posúdenie, či konkrétny exekučný titul spadá pod rozsah amnestie, či ide o sankciu, ktorej výkon bol odpustený, či ide o doteraz nevykonanú sankciu alebo jej zvyšok, a či v dôsledku toho vznikla prekážka ďalšej vymáhateľnosti exekučného titulu. Pri vyššie uvedených prípadoch je to práve exekučný súd, ktorý skúma právnu a skutkovú stránku tvrdenej skutočnosti, teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť nastala a či spôsobuje zánik alebo nevymáhateľnosť vymáhaného nároku. Ak teda dôvod zastavenia spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu nastala nová právna skutočnosť, ktorá má brániť ďalšej vymáhateľnosti titulu, nejde o jednoduchý administratívny úkon exekútora, ale o rozhodovanie o dôvode zastavenia exekúcie súdom.
Takéto posúdenie nemožno redukovať na aplikáciu § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ide o otázku vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorá patrí výlučne do právomoci exekučného súdu.
15. Súd na dôvažok uvádza nespochybňovanie, že právna úprava v § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku používa všeobecný pojem „osobitný predpis“. Tento pojem však nemožno vykladať výlučne gramaticky. Výklad právnej normy musí rešpektovať jej systematické zaradenie, účel a vzťah k ostatným ustanoveniam Exekučného poriadku. Ak by súd prijal výklad súdneho exekútora, podľa ktorého „osobitným predpisom“ môže byť akýkoľvek predpis, z ktorého exekútor vyvodí dôvod na zastavenie exekúcie, ustanovenie § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku by sa stalo všeobecným dôvodom na zastavenie exekúcie exekútorom. Taký výklad by však fakticky absorboval § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a tým by vznikol vyššie uvedený konflikt rozhodovacej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní iných skutočností brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Súd preto uzatvára, že § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku treba vykladať reštriktívne. Toto ustanovenie nemožno použiť ako všeobecný právny základ pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom vždy, keď sa v priebehu exekučného konania objaví právna skutočnosť vyplývajúca z iného právneho predpisu, ktorá môže mať dopad na vymáhateľnosť titulu.
17. Súd uvádza, že povinný bol exekučným titulom uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. c) zák. č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 27.07.2021, ktorého sa dopustil dňa 22.03.2020 tým, že sa ako osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky sa nepodrobil nariadenej izolácii v domácom prostredí po dobu 14 dní od vrátenia sa zo zahraničia a opustil miesto izolácie-
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie vlády SR č. 682 o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami, účinného od 08.11.2024 (ďalej len „uznesenie vlády SR č. 682), ktorým vláda Slovenskej republiky udelila na základe čl. 121 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky. V zmysle čl. I uznesenia vlády SR č. 682 sa odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12. marca 2020 od 6.00 hod. do 15. septembra 2023 do 6.00. hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. V zmysle čl. II uznesenia vlády SR č. 682 sa nariaďuje, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch spáchaných v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.
19. Súd týmto konštatuje, že dôvodom vzniku exekučného titulu, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia, bola skutočnosť, že povinný spáchal priestupok v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, za ktorý mu bola uložená sankcia, na ktorú sa vzťahuje amnestia vlády Slovenskej republiky v zmysle uznesenia vlády SR č. 682. V dôsledku tejto skutočnosti sa tak predmetný exekučný titul stal v priebehu exekúcie nevymáhateľným v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
20. Keďže v posudzovanej veci súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý svojou povahou smeruje k posúdeniu nevymáhateľnosti exekučného titulu, prekročil rozsah právomoci, ktorú mu Exekučný poriadok priznáva pri zastavení exekúcie upovedomením. Správnym procesným postupom bolo predloženie veci exekučnému súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, prípadne postup, ktorý by umožnil súdu posúdiť, či účinky amnestie skutočne dopadajú na predmetný exekučný titul. Z uvedeného dôvodu súd upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. (výrok I.) a vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1. písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (výrok II.)
21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
26. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
27. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii. 28.
Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), účinnej do 31.12.2023 (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 30. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
31. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 Eur, ku ktorej sa pripočíta podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 23 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.
V zmysle ust. § 22 ods. 2 vyhlášky, ak do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v rozsahu 50 %. Vzhľadom na to, že dôvod na ukončenie predmetnej exekúcie nenastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 123,00 Eur, ktoré predstavujú náhradu paušálnych výdavkov.
32. O náhrade trov súdneho exekútora potom súd rozhodol tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, pričom zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, keďže oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie inicioval vedenie predmetnej exekúcie na poklade exekučného titulu, ktorý sa v dôsledku nadobudnutia účinnosti uznesenia vlády SR č. 682 stal
nevymáhateľným. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie prešlo na oprávneného aj procesné riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným. Pokiaľ by oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal, súdnemu exekútorovi by žiadne náklady s vedením exekúcie nevznikli.
V nadväznosti na túto skutočnosť nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení je oprávnený povinný nahradiť trovy exekúcie, ktoré v súvislosti s vykonávaním exekúcie vznikli súdnemu exekútorovi. (výrok III.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.