80Ek/1508/2024

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.07.2024 domáhal od povinného vymoženia 250 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej správy vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Lučenec, sp. zn. RUVZLC-332/1390/2020 zo dňa 25.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2021 (ďalej aj ako len „exekučný titul“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 20.05.2026 upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 123,00 Eur. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 21.05.2026. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.05.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného boli podané v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

Preto má za to, že trovy exekúcie má znášať povinný a navrhuje, aby súd upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a sám rozhodol o zastavení exekúcie s uložením povinnosti nahradiť trovy povinnému. 5. Súdny exekútor vo vyjadrení uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.07.2024, poverenie mu bolo doručené dňa 12.07.2024, v exekúcii riadne konal a oprávnený bol o priebehu konania pravidelne informovaný. K dôvodu zastavenia uvádza, že už v minulosti zastavoval obdobné exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže z osobitného predpisu vyplýval dôvod na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený v týchto veciach námietky nepodal.

. 6. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo. 7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne.

10. Súd po preskúmaní námietok oprávneného, napadnutého upovedomenia o zastavení exekúcie a vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že podľa jeho názoru z osobitného predpisu vyplýva dôvod na zastavenie exekúcie, pričom za takýto dôvod považoval zánik vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku amnestie (uznesenie vlády č. 286/2024 Z. z.) udelenej v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Súdny exekútor vo vyjadrení výslovne uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nepredložil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže má za to, že zastavenie exekúcie z dôvodu nariadenia vlády a následného zániku exekučného titulu je možné vykonať postupom podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor má za zo, že osobitným predpisom nemusí byť len zákon o konkurze.

12. Ustanovenie § 61n ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet prípadov, v ktorých súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Medzi tieto prípady patrí zánik účastníka bez právneho nástupcu, návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, nemajetnosť právnickej osoby, nemajetnosť fyzickej osoby, nezloženie preddavku, situácia, keď z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia zastavila, situácia, keď z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, a osobitný prípad pri výživnom. Hoci písm. g) pracuje so slovným spojením „osobitný predpis“, nejde o generálnu klauzulu umožňujúcu súdnemu exekútorovi zastaviť exekúciu pri každej právnej skutočnosti, ktorá môže mať dopad na vymáhateľnosť exekučného titulu. Takýto extenzívny výklad by popieral systematiku Exekučného poriadku a rozširoval by právomoc súdneho exekútora nad rámec zákonom zverenej kompetencie. Súd preto z vyššie uvedeného dôvodu vychádza z reštriktívneho výkladu § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Tento výklad je nevyhnutný preto, že ide o

nároku. Jeho právomoc zastaviť exekúciu je viazaná len na tie prípady, pri ktorých zákon vychádza z jednoznačného procesného následku a nevyžaduje meritórne, sporné alebo širšie právne posúdenie vymáhateľnosti exekučného titulu.

Praha: C. H. Beck, 2018, s. 373 393.), kde pri výklade osobitného predpisu poukazuje najmä na situácie vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne na prípady oddlženia fyzickej osoby konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pri ktorých zákon výslovne ustanovuje, že ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania. Zároveň komentár zdôrazňuje, že tieto účinky nedopadajú automaticky na všetky exekúcie, keďže je potrebné skúmať, či sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, prípadne pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného vyplýva, že § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je konštruovaný pre prípady, keď osobitný predpis (uvedený v poznámke 7t): Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.) priamo a procesne adresne predpokladá zastavenie exekúcie, typicky v insolvenčnom režime, nie pre akúkoľvek právnu normu, ktorá môže sekundárne ovplyvniť vymáhateľnosť konkrétneho exekučného titulu.

Ak by bolo možné pod pojem „osobitný predpis“ zaradiť akýkoľvek právny predpis, uznesenie, opatrenie alebo normatívny akt, ktorého účinky môžu mať dopad na vymáhateľnosť exekučného titulu, súdny exekútor by fakticky získal oprávnenie sám posudzovať široký okruh dôvodov, pre ktoré exekučný titul stratil alebo mohol stratiť vymáhateľnosť. Tým by sa narušila zákonom ustanovená hranica medzi právomocou súdneho exekútora podľa § 61n Exekučného poriadku a právomocou exekučného súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pritom výslovne zveruje súdu právomoc zastaviť exekúciu vtedy, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Ergo § 61k sa týka výlučne zastavenia exekúcie súdom v celom rozsahu alebo v časti, teda zastavenia exekúcie in generale. Práve strata vymáhateľnosti exekučného titulu v dôsledku následnej právnej skutočnosti, ktorá nastala počas vedenia exekúcie, je svojou povahou dôvodom, ktorý patrí do rámca § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a nie

Takéto posúdenie nemožno redukovať na aplikáciu § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ide o otázku vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorá patrí výlučne do právomoci exekučného súdu.

16. Súd preto uzatvára, že § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku treba vykladať reštriktívne. Toto ustanovenie nemožno použiť ako všeobecný právny základ pre zastavenie exekúcie súdnym exekútorom vždy, keď sa v priebehu exekučného konania objaví právna skutočnosť vyplývajúca z iného právneho predpisu, ktorá môže mať dopad na vymáhateľnosť titulu.

18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie vlády SR č. 682 o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami, účinného od 08.11.2024 (ďalej len „uznesenie vlády SR č. 682), ktorým vláda Slovenskej republiky udelila na základe čl. 121 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky. V zmysle čl. I uznesenia vlády SR č. 682 sa odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12. marca 2020 od 6.00 hod. do 15. septembra 2023 do 6.00. hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. V zmysle čl. II uznesenia vlády SR č. 682 sa nariaďuje, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch spáchaných v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.

20. Keďže v posudzovanej veci súdny exekútor zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý svojou povahou smeruje k posúdeniu nevymáhateľnosti exekučného titulu, prekročil rozsah právomoci, ktorú mu Exekučný poriadok priznáva pri zastavení exekúcie upovedomením. Správnym procesným postupom bolo predloženie veci exekučnému súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, prípadne postup, ktorý by umožnil súdu posúdiť, či účinky amnestie skutočne dopadajú na predmetný exekučný titul. Z uvedeného dôvodu súd upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. (výrok I.) a vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1. písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (výrok II.)

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

Podľa § 21 ods. 2 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), účinnej do 31.12.2023 (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

31. Súd rozhodol o trovách exekútora podľa ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v tomto bode konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 Eur, ku ktorej sa pripočíta podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota 23 % DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty.

32. O náhrade trov súdneho exekútora potom súd rozhodol tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, pričom zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, keďže oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie inicioval vedenie predmetnej exekúcie na poklade exekučného titulu, ktorý sa v dôsledku nadobudnutia účinnosti uznesenia vlády SR č. 682 stal

V nadväznosti na túto skutočnosť nebolo možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ale v zmysle citovaných ustanovení je oprávnený povinný nahradiť trovy exekúcie, ktoré v súvislosti s vykonávaním exekúcie vznikli súdnemu exekútorovi. (výrok III.)