80Ek/333/2026
ECLI:SK:OSBB:2026:6126226060.2
- Súd
- Okresný súd Banská Bystrica
- Sudca
- Mgr. Ján Svitok
- IČS
- 6126226060
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., B. A. XX, XXX XX A., IČO: 30 794 536 proti povinnému: C. D., E.: XX.XX.XXXX, C. XX/XXX, XXX XX C., o vymoženie zameškaného výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miriam Mešová so sídlom exekútorského úradu Tehelná, 96001 Zvolen, IČO: 42 193 133, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 09.02.2026 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného, na podklade exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 5P/73/2022 zo dňa 09.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2023, (ďalej aj ako len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 16.02.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Miriam Mešová so sídlom exekútorského úradu Tehelná, 96001 Zvolen, IČO: 42 193 133, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 356EX 98/26. 3. Súdny exekútor dňa 02.07.2026 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 31.03.2026 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „VEC: Vyjadrenie k exekučnému konaniu sp. zn. 356EX 98/26 – preukázanie plnenia vyživovacej povinnosti“ dňa 11.06.2026. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Keďže podanie povinného bolo doručené poverenému súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2026 súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonom stanovenej lehote, t. z. návrh nie je spätý s odkladným účinkom. 4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že súdom určené výživné platí pravidelne v hotovosti priamo do rúk osobám, ktorým boli maloletí zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. K predmetnému povinný prikladá ako dôkazný prostriedok čestne vyhlásenie osôb, ktorá majú maloletých v náhradnej osobnej starostlivosti s vyhlásením o potvrdení riadneho a včasného prijímania výživného. 5. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení uvádza, cit.: „Oprávnená si vyživovaciu povinnosť, ktorú uvádza vo svojom vyjadrení plnila na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn.: 21P/5/2017-31 zo dňa 10.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2017. Dňa 09.05.2023 vydal Okresný súd Lučenec rozsudok pod sp. zn.: 5P/73/2022-109, ktorým zmenil vyššie uvádzaný rozsudok, a to na základe návrhu starých rodičov: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX B. a G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX B., o zvýšenie výživného. Výška výživného sa zmeneným rozsudkom pod sp. zn.: 5P/73/2022-109 zo dňa 09.05.2023 zvýšila z 30% zo životného minima na 50,00 EUR, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to dňom 19.05.2023.
Súčasne týmto rozsudkom súd uložil vyživovaciu povinnosť povinnej C. D., platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Povinná si od tejto doby mala plniť uloženú vyživovaciu povinnosť na maloletú H. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 50,00 EUR, priamo na účet nášho úradu.“ Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa stručne vyjadril, poukázaním na neuvedenie žiadnych okolností povinným, ktoré by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku odôvodňovali zastavenie exekúcie, ergo vyjadril súhlasné stanovisko s právnym názorom oprávneného.
7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 14. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
15. Súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje na nasledovné. Súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Je potrebné zároveň poukázať, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas.
16. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že riadne a včas hradil výživné stanovené Rozsudkom okresného súdu Lučenec, t. j. navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného je právne irelevantný a ako taký nemôže obstáť. Povinný v návrhu tvrdí, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas plnil, a to formou opakovaných platieb výživného a to v hotovosti priamo do rúk osobám zvereným náhradnou osobnou starostlivosťou.
Z obsahu exekučného titulu však jednoznačne vyplýva, že povinný bol zaviazaný platiť výživné toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, počnúc právoplatnosťou predmetného rozsudku sp. zn. 5P/73/2022 zo dňa 09.05.2023, pričom tento spôsob plnenia bol súdom výslovne určený. V rámci predloženého návrhu na zastavenie exekúcie, jeho príloh a vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného, má súd za to, že predmetné platby sa nikdy nedostali do sféry určenej exekučným titulom a teda do dispozície oprávneného, na koľko zo samotného vyjadrenia povinného vyplýva plnenie odlišnému subjektu ako bol určený výrokom súdu. Takéto konanie nemožno považovať za plnenie v súlade s výrokom vykonateľného rozhodnutia, keďže sa výživné nikdy nedostalo do sféry oprávnenej
osoby. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vykonanie úkonu smerujúceho k plneniu súdom určenej povinnosti bez právne relevantného preukázania doručenia do požadovanej dispozičnej sféry určenej exekučným titulom, nie je prípustné a nemôže mať za následok zánik záväzku.
V tomto smere by bolo irelevantné tvrdenie povinného, že prostriedky boli odovzdané do dispozícii osobe poverenou osobnou náhradnou starostlivosťou, keďže výkon rozhodnutia si vyžaduje reálne odovzdanie plnenia oprávnenej osobe, exekučným titulom určenom termíne a forme. Povinný teda nepreukázal, že došlo k riadnemu a úplnému splneniu jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe.
V zmysle Exekučného poriadku je (onus probandi) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na povinnom, ktorý tvrdí, že pohľadávka bola uspokojená. V danom prípade však povinný toto dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepreukázal, že by plnenie, ktoré vykonal, skutočne došlo k oprávnenej osobe a teda aj došlo k zániku vymáhanej
pohľadávky. Skutočnosť, že povinný vykonal platby, nemožno považovať za riadne splnenie vyživovacej povinnosti, keďže sa plnenie nedostalo do sféry oprávnenej osoby. 17. Na dôvažok má súd v zmysle riadneho ozrejmenia skutkové stavu účastníkom konania nutnosť uviesť, že pôvodná vyživovacia povinnosť povinného bola určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21P/5/2017-31 zo dňa 10.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2017, pričom povinný si mal túto povinnosť pôvodne plniť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima.
Následne však Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 5P/73/2022-109 zo dňa 09.05.2023, právoplatným dňa 19.05.2023, zmenil pôvodné rozhodnutie tak, že výživné zvýšil na sumu 50,00 eur mesačne a zároveň povinnému uložil povinnosť poukazovať výživné nie osobám, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, ale priamo na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
Z vyjadrenia oprávneného zároveň vyplýva, že zmeňujúci rozsudok bol vydaný na návrh starých rodičov maloletého, teda osôb, ktoré mali maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti. Táto skutočnosť je významná aj z hľadiska posúdenia obrany povinného a zásady ignorantia iuris non excusat (neznalosť práva neospravedlňuje), keďže povinný sa s novým výrokom zmeňujúceho rozsudku mohol a mal oboznámiť, a to predovšetkým z doručovaného zmeňujúceho rozhodnutia súdu, prípadne aj prostredníctvom osôb, ktorým dovtedy výživné poukazoval. Súd zároveň poukazuje na hmotnoprávnu úpravu § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorej súd pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rozsah vyživovacej povinnosti a súčasne uloží povinnému, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti poukazoval výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Uvedená právna úprava nadväzuje na zmenu účinnú od 01.01.2016, podľa ktorej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny plní úlohu adresáta výživného od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd povinnému uloží povinnosť poukazovať výživné úradu. Z uvedeného dôvodu nemožno za riadne splnenie povinnosti považovať platby smerované po právoplatnosti zmeňujúceho rozsudku inej osobe než subjektu určenému vo výroku exekučného titulu.
18. Súd odôvodnenie rozhodnutia uzatvára tak, že platby poukazované neoprávnenej osobe v mene povinného nemožno právne kvalifikovať ako riadne plnenie výživného v zmysle povinnosti stanovenej exekučným titulom. Návrh na zastavenie exekúcie vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd posúdil ako nedôvodný. 19. Povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.