8P/71/2026
ECLI:SK:OSRV:2026:7826201365.3
- Súd
- Okresný súd Rožňava
- Sudca
- JUDr. Jarmila Dušáková
- IČS
- 7826201365
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti - A. B., nar. XX. XX. XXXX a C. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, deti rodičov - matky - A. B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale C., E. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou AK so sídlom v Rožňave, Gemerská 12 a otca C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale C., E. XXXX/X, v konaní na návrh matky o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej dohody maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca C. B., nar. XX.XX.XXXX.
III. Rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
IV. Rodičia sa dohodli, že výživné na maloleté deti zo strany matky a otca sa neurčuje.
V. Rodičia sa dohodli, že styky s maloletými deťmi sa neupravujú.
VI. Rodičia sa zaväzujú navzájom pravidelne informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach, týkajúcich sa maloletých detí.
VII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 12P/127/2022-71 z 29.09.2022 vo výroku I. a rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 8P/72/2022-61 zo 14.06.2022 vo výrokoch I., II. a IV.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2026 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
2. Dňa 19.06.2026 súd uskutočnil informatívne stretnutie rodičov, kde rodičia uzavreli medzi sebou rodičovskú dohodu ohľadne zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej dohody sa maloletý C. zveril do osobnej starostlivosti matky a maloletý A. sa zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Rodičia sa zároveň dohodli, že výživné na maloleté deti zo strany matky a otca sa neurčuje a styky s maloletým deťmi sa neupravujú. V zmysle dohody sa rodičia zaviazali navzájom pravidelne informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach, týkajúcich sa maloletých detí.
3. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2026 súd rodičovskú dohodu vo vyššie uvedenom znení schválil, nakoľko sleduje najlepší záujem maloletých detí.
4. Kolízny opatrovník v konaní zastupujúci maloleté deti vyjadril súhlas s uzavretou rodičovskou dohodou.
5. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa ustanovenia § 121 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, pričom sám zákonodarca preferuje pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, dohodu rodičov maloletého dieťaťa ohľadom zverenia do osobnej starostlivosti, úpravy styku, výživného, či správy majetku maloletého dieťaťa. Súd má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby rodičia pristupovali k tejto otázke zmierlivo, dobrovoľne a dobromyseľne a nevytvárali priestor pre konflikty, rozpory a v konečnom dôsledku negatívny vplyv na samotné dieťa. Pokiaľ sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výšky výživného dokážu dohodnúť a súd má za to, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, súd navrhovanú rodičovskú dohodu schváli.
19. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z vyššie uvedených zákonných kritérií a nakoľko má za to, že navrhnutá dohoda je v záujme maloletých detí pričom s navrhovanou rodičovskou dohodou vyjadril súhlasné stanovisko aj kolízny opatrovník, súd rodičovskú dohodu schválil a premietol ju do výrokov rozhodnutia.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 2 ods. 1/ CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 221 ods. 1/ CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a/ je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b/ to ustanovuje tento zákon.
23. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
24. S poukazom na vyššie citované ustanovenia a na skutočnosť, že účastníci konania sa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vzdali práva na podanie odvolania, predmetný rozsudok neobsahuje rozsiahle odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 ods. 1,2,3 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.