9Csp/110/2025

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 301,71 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 301,71 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom viazanom úvere dňa 13.12.2020, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 599,- EUR na nákup tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve a žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,- EUR vo forme 41 mesiacov.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.S.P. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do ustanovenia § 256 C.S.P. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie ÚS ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). V danom prípade je možné jednoznačne konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo práve pre správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby vykonal úhrady až do výšky zaplatenia celej istiny, úrokov z omeškania a súdneho poplatku. Tu je možné hovoriť, že v tomto prípade išlo o procesné zavinenie zo strany žalovaného, resp. jeho správaním, keďže po podaní žaloby z jeho strany došlo k úhrade žalovanej sumy a príslušenstva. Aj náhrada trov konania priznaných podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.S.P. sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Podstatou súdu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je povinnosť skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Túto skutočnosť mal súd v danom prípade preukázanú, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že strana žalovaného zavinila zastavenie konania, pretože jeho správaním došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 odsek 1 a 2 C.S.P.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.