9Sf/10/2026

2. Žalobkyňa zároveň požiadala správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Uviedla, že sumou 35.833,33 € nedisponuje s tým, že podala žiadosť o povolenie odkladu platenia dane podľa § 57 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Okrem toho 20.12.2024 uhradila sumu 9.713,19 € ako daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorá by mala byť započítaná na úhradu DPH a ktorú považuje za správnu. Ďalej uviedla, že je matkou dvoch maloletých synov, o ktorých sa stará u rodičov, pričom je matkou samoživiteľkou, keďže jej partner tragicky zomrel v roku 2023 (neboli zosobášení, preto nepoberá vdovský dôchodok). Toho času je nezamestnaná, prácu sa pokúša získať. Aktuálna daňová povinnosť je v sume 101.124,58 €. Mesačné platby žalobkyne sa týkajú splátky obci za maloletých, obedy maloletých v škole, dodávky elektrickej energie v troch nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve maloletých, dodávky vody v dvoch nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve maloletých, poplatok za psa, krmivo pre psa, Telecom, zdravotná poisťovňa, poistka, dom seniorov za matku zomrelého partnera, potraviny, pohonné hmoty, drogéria, oblečenie a obuv detí, tréningy detí, zdravotná starostlivosť (bližšie vymedzené v bode 289 žaloby). Žalobkyňa zdôraznila, že vyživuje seba, ako aj maloleté deti a poukázala v tejto súvislosti na Dohovor o právach dieťaťa.

3. Žalobkyňa následne argumentovala tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keď jeho priznaním nebude fungovanie žalovaného nijako ohrozené, zmysel a účel napadnutých rozhodnutí nebude dotknutý, nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu a aj ak by súd žalobu zamietol, žalobkyňa bude musieť rozhodnutie rešpektovať. Napokon žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku rozsiahlo citovala a vysvetľovala, čo je to princíp proporcionality, pričom podľa nej tým, že bude musieť zaplatiť sumu 35.833,33 € spolu s DPH uloženou ostatnými rozhodnutiami vo výške 101.124,58 €, tak v rámci Alexyho vážiaceho vzorca prevažujú vo veci jej záujmy nad verejným záujmom.

8. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia správneho súdu za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.

9. Správny súdny poriadok v § 185 SSP vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že: - okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok; - zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

12. V tomto bode správny súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať (§ 5 ods. 9 SSP). Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno. Preukázanie hrozby závažnej ujmy (či iného následku) pritom treba podľa názoru správneho súdu považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku reflektuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Sžsk/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

15. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami, a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložila súdu relevantné dôkazy.

16. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).