9Sf/12/2026
ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100506.1
- Súd
- Správny súd v Bratislave
- Sudca
- JUDr. Ina Šingliarová
- IČS
- 0726100506
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX C., právne zastúpená: URBAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100956932/2026 zo dňa 27.02.2026, konajúc o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.04.2026 zamieta .
odôvodnenie:
1. A. A. A. (ďalej len „žalobkyňa“) sa žalobou zo dňa 13.04.2026 domáha preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100956932/2026 zo dňa 27.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 103370929/2025 zo dňa 21.08.2025 a ktorým správca dane žalobkyni vyrubil daň v sume 2.333,33 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe zároveň navrhla, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnila tým, že sumou 2.333,33 eur nedisponuje s tým, že podala žiadosť o povolenie odkladu platenia dane podľa § 57 daňového poriadku. Okrem toho 20.12.2024 uhradila sumu 9.713,19 eur ako daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá by mala byť započítaná na úhradu DPH a ktorú považuje za správnu. Ďalej uviedla, že je matkou dvoch maloletých synov, o ktorých sa stará u rodičov, pričom je matkou samoživiteľkou, keďže jej partner tragicky zomrel v roku 2023 (neboli zosobášení, preto nepoberá vdovský dôchodok). Toho času je nezamestnaná, prácu sa pokúša získať. Aktuálna daňová povinnosť je v sume 101.124,58 eur. Mesačné platby žalobkyne sa týkajú splátky obci za maloletých, obedy maloletých v škôlke, dodávky elektrickej energie v troch nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve maloletých, dodávky vody v dvoch nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve maloletých, poplatok za psa, krmivo pre psa, Telecom, zdravotná poisťovňa, poistka, dom seniorov za matku zomrelého partnera, potraviny, pohonné hmoty, drogéria, oblečenie a obuv detí, tréningy detí, zdravotná starostlivosť (bližšie vymedzené v bode 289 žaloby). Žalobkyňa zdôraznila, že vyživuje seba, ako aj maloleté deti a poukázala v tejto súvislosti na Dohovor o právach dieťaťa.
4. Žalobkyňa následne argumentovala tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keď jeho priznaním nebude fungovanie žalovaného nijako ohrozené, zmysel a účel napadnutých rozhodnutí nebude dotknutý, nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu a aj ak by súd žalobu zamietol, žalobkyňa bude musieť rozhodnutie rešpektovať. Napokon žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku rozsiahlo citovala a vysvetľovala, čo je to princíp proporcionality, pričom podľa nej tým, že bude musieť zaplatiť sumu 2.333,33 eur spolu s DPH uloženou ostatnými rozhodnutiami vo výške 101.124,58 eur, tak v rámci Alexyho vážiaceho vzorca prevažujú vo veci jej záujmy nad verejným záujmom.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko aj k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku. Uviedol, že samotná výška daňovej povinnosti sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobkyne. Zastával názor, že žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by osvedčila tvrdenú hrozbu závažnej ujmy, a preto navrhol návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.
11. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú: - návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou, - vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, - naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.
12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci v: - závažnej ujme, - značnej hospodárskej škode či finančnej škode, - závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne - inom vážnom nenapraviteľnom následku.
13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Návrh žalobkyne bol v správnej žalobe odôvodnený argumentáciou týkajúcou sa finančnej situácie žalobkyne, poukázaním na jej vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a tvrdením, že priznanie odkladného účinku preto nie je v rozpore s verejným záujmom.
14. V tomto bode správny súd konštatuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať (§ 5 ods. 9 SSP). Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno. Preukázanie hrozby závažnej ujmy (či iného následku) pritom treba podľa názoru správneho súdu považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku reflektuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Sžks/17/2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
15. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná ujma na životnom prostredí.
16. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorý žalobkyňa formulovala, a z ktorého vyplýva, že dôvodom na priznanie by mala byť finančná situácia, v ktorej sa nachádza a vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom.
17. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami, a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložila súdu relevantné dôkazy.
18. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].