BA-7Sa/86/2021
ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201605.3
- Súd
- Správny súd v Bratislave
- Sudca
- JUDr. Viktória Kurucová
- IČS
- 1021201605
- Zdroj
- slov-lex.sk ↗
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, so sídlom Šafárikovo námestie 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave postupuje vec Mestskému súdu Bratislava IV.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.09.2021 doručil žalobca Krajskému súdu v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd (i) zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný odmietol žalobcovi na základe žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. poskytnúť žiadané informácie, (ii) zaviazal žalovaného ukončiť nečinnosť v konaní o vrátení poplatku zaplateného bez právneho dôvodu a (iii) zaviazal žalovaného ukončiť všetky žalobcom namietané zásahy do jeho práv občana EÚ a SRN, ako aj do jeho študentských
práv. 2. Uznesením, č. k. 5S/240/2021-83, 5S/250/2021 a 5S/251/2021 zo dňa 22.09.2021 Krajský súd v Bratislave vec v časti konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, vedenú pod sp. zn. 5S/250/2021, vylúčil na samostatné konanie.
Vec bola následne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/86/2021. 3. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil podanú žalobu. Z listín, ktoré predložil súdu, vyplynulo, že žalobca žiadal žalovaného o vrátenie poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, ktorý bol podľa jeho tvrdenia zaplatený dvakrát bez právneho dôvodu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2022 žiadal, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 SSP odmietol. Žalobu pokladal žalovaný za nedôvodnú. Uviedol, že správne konanie o vrátení poplatku zákon ani vnútorné predpisy Univerzity Komenského v Bratislave neupravujú. Je to neexistujúci typ konania, ktoré nemôže lege artis vôbec prebiehať, nikdy neprebiehal a nemožno v ňom teda ani byť nečinný.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.“) a vnútorné predpisy Univerzity Komenského v Bratislave upravujú rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov, no ide iba o určitý okruh zákonom a vnútornými predpismi vymedzených konaní, ktorých predmet konania je takisto zákonom a vnútornými predpismi presne vymedzený.
Orgány akademickej samosprávy nemôžu uskutočňovať konanie a vydávať rozhodnutie ako verejnomocenský akt aplikácie práva v prípadoch, keď na to nemajú normatívny základ. V tomto prípade to platí dvojnásobne, keďže poplatok za prijímacie konanie neplatí študent, ale uchádzač o štúdium – v tomto prípade nejde ani o rozhodovanie o akademických právach a povinnostiach študentov vysokej školy, ale šlo by o rozhodovanie o právach a povinnostiach „tretej osoby“, ktorá vôbec nie je súčasťou akademickej obce.
Voči uchádzačovi o štúdium môžu podľa zákona orgány akademickej samosprávy vysokej školy rozhodovať iba v jednej veci, a to je rozhodovanie o prijatí či neprijatí na štúdium. Na žiadne iné konanie týkajúce sa uchádzača o štúdium, teda „neštudenta“, nemajú orgány vysokej školy pôsobnosť ani právomoc.
Ak by teda žalovaný orgán verejnej správy rozhodoval v konaní, ktorého predmetom by bolo, ako žalobca uvádza, vrátenie poplatku zaplateného bez právneho dôvodu, rozhodoval by vo veci, na ktorú nie je oprávnený, ktorá nepatrí do jeho vecnej pôsobnosti a na rozhodnutie o ktorej nemá právomoc.
Takéto rozhodnutie by bolo rozhodnutím ultra vires a bolo by nezákonné. Žalovaný ako orgán verejnej správy nie je nielen oprávnený, ale ani povinný takéto konanie uskutočniť, a teda to, že ho neuskutočňuje, nie je nezákonnou nečinnosťou a konanie proti nečinnosti podľa Správneho súdneho poriadku neprichádza do úvahy. Žalovaný uviedol, že ak by žalobca mal za to, že Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, od neho prijala plnenie bez právneho dôvodu, môže podať žalobu na plnenie v rámci civilného sporového
konania. Predmet tohto súdneho konania (vrátenie poplatku údajne zaplateného bez právneho dôvodu) nepatrí do pôsobnosti správneho súdu. Tvrdenia žalobcu smerujú k tomu, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Na konanie a rozhodovanie v takejto veci je príslušný súd v rámci civilného sporového konania. Žalovaný poukázal na to, že ak by aj existoval takýto typ správneho konania, v prípade návrhového správneho konania je to účastník, ktorý podáva návrh na začatie konania, čím ho nielen iniciuje, ale aj vymedzuje jeho predmet. Žalobca však nikdy poriadne nevymedzil predmet konania – dokonca ani v samotnej žalobe. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nešpecifikoval o aký poplatok a v akej výške ide, kedy a ako ho zaplatil, v súvislosti s podaním akej prihlášky ho zaplatil, pričom tieto skutočnosti by mal žalobca aj preukázať. Ak žalobca nešpecifikoval, vrátenia akého poplatku sa vlastne domáha, podľa žalovaného platí, že aj keby takýto typ správneho konania existoval a bol by naň príslušný žalovaný ako správny orgán a maily žalobcu zasielané na študijné oddelenie Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty by boli hypoteticky považované za podanie,
ktoré je návrhom na začatie správneho konania, išlo by o podanie tak neurčité a nepresné, že by nebolo spôsobilé vyvolať účinok začatia konania, z dôvodu, že by nebolo zrejmé, čo je predmetom konania. Žalovaný teda tvrdil, že konanie, v ktorom podľa žaloby má byť žalovaný orgán verejnej správy nečinný, sa nikdy ani nezačalo, odhliadnuc od toho, že zákon ani vnútorné predpisy takéto konanie
nepoznajú. Ak by sa aj hypoteticky pripustilo, že také konanie existuje, zrejme (ak by také konanie vôbec zákon upravoval) by šlo o konanie návrhové, nebola by splnená základná procesná podmienka prípustnosti žaloby proti nečinnosti – podanie riadneho návrhu na začatie konania.
Rektor Univerzity Komenského v Bratislave ani samotná univerzita zároveň nenapĺňajú znaky nositeľa pasívnej legitimácie podľa § 245 SSP, pretože neexistuje žiadne ustanovenie žiadneho predpisu, z ktorých by vyplývalo, že majú povinnosť v danej veci rozhodnúť alebo vydať opatrenie. Žalobca podľa názoru žalovaného žiadny poplatok za prijímacie konanie nezaplatil bez právneho dôvodu. Žalobca sa prihlásil na viacero študijných programov na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, a s podaním prihlášky v zmysle zákona a vnútorných predpisov žalovaného sa spája poplatková povinnosť.
Tieto skutočnosti Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta opakovane preverovala a žalobcu o výsledku vyrozumela. Údajné „nevrátenie“ neprávom zaplateného poplatku za prijímacie konanie už bolo (jedným z mnohých) predmetov sťažnosti sťažovateľa z 08.02.2021, a táto sťažnosť bola dekanom Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty riadne vybavená (oznámenie D. XX.XX.XXXX, č. sekr.
XXX/XXXX). Riadne vybavená bola aj sťažnosť proti vybaveniu tejto sťažnosti. Žalovaný uviedol, že správnemu súdu nemôže predložiť spis v konaní, ktorého sa žaloba týka, pretože takéto konanie nevedie, nemôže viesť a s ohľadom na to taký spis ani neexistuje. 5. Žalobca v ďalších podaniach (zo dňa 07.07.2024, zo dňa 13.10.2025) bližšie neobjasnil skutočnosti, týkajúce sa predmetu tohto konania, ani nereagoval na námietky uvedené vo vyjadrení žalovaného
k žalobe. 6. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) zo dňa 19.10.2025 uviedol, že zotrváva na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 07.07.2022. K vyjadreniu pripojil Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalobcu č. sekr. XXX/XXXX zo dňa 05.05.2021, z ktorého vyplýva, že sťažnosť týkajúca sa vrátenia poplatku (časť 8), bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože z vyjadrenia vedúcej študijného oddelenia vyplynulo, že žalobca podal na fakulte dve prihlášky na štúdium na dva rôzne študijné programy a nemal nárok na vrátenie poplatku za prijímaciu skúšku.
7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/86/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do súdneho oddelenia 13Sa, následne na základe zmeny rozvrhu práce bola vedená v súdnom oddelení 17Sa a 19Sa správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-7Sa/86/2021.
8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
9. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.“
10. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.“
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
14. Podľa § 7 písm. d) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.“ 15. Podľa § 242 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.“
16. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“
17. Podľa § 12 ods. 1 CSP „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 18. Podľa § 12 ods. 2 CSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.“
19. Podľa § 13 CSP „Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.“ 20. Podľa § 15 ods. 1 CSP „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.“ 21. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ukončiť nečinnosť v konaní o vrátení poplatku zaplateného bez právneho dôvodu. Napriek pomerne zmätočným podaniam žalobcu je možné na základe obsahu podaní účastníkov konania a ich príloh dospieť k záveru, že žalobca sa domáha vrátenia poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, uhradeného podľa § 92 ods. 12 zákona č. 131/2002 Z. z. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na skutočnosť, že predmet tohto súdneho konania (vrátenie poplatku podľa tvrdenia žalobcu zaplateného bez právneho dôvodu) nepatrí do pôsobnosti správneho súdu. Tvrdenia žalobcu smerujú k tomu, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto je konanie a rozhodovanie v takejto veci príslušný súd v rámci civilného sporového konania. V tomto smere sa správny súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného.
22. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že správne súdy v správnom súdnictve najmä preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy a poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Správne súdy v rámci správneho súdnictva nepreskúmavajú tie právne akty a postupy orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy, a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného právneho aktu.
Správny súd preto pri skúmaní spôsobilosti žalobcom vymedzeného predmetu konania byť predmetom správneho súdneho prieskumu zameral svoju pozornosť na posúdenie otázky, či namietaná nečinnosť žalovaného spĺňa zákonom vymedzené znaky nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, teda či ide o stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. 23. Žalovaný je právnická osoba zriadená zákonom ako verejná vysoká škola.
V určitých vzťahoch vystupuje ako orgán verejnej moci (vrchnostenský subjekt) a v iných právnych vzťahoch má postavenie bežného súkromnoprávneho subjektu. Jednou zo základných úloh žalovaného, ako verejnej vysokej školy, je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania. Za splnenia základných podmienok pre prijatie na štúdium, ako aj ďalších zákonom stanovených podmienok, má každý právo študovať na vysokej škole zvolený študijný odbor (§ 55 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z.). Uchádzač o štúdium musí okrem iných povinností spojených s preukázaním splnenia podmienok pre prijatie na štúdium, splniť aj povinnosť úhrady poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, ak verejná vysoká škola takýto poplatok požaduje. O povinnosti zaplatiť poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania sa nerozhoduje individuálnym správnym aktom, teda požiadavka na zaplatenie uvedeného poplatku nemá povahu rozhodovacieho procesu v oblasti verejnej správy. Určenie povinnosti pre uchádzačov o štúdium na vysokej škole uhradiť uvedený poplatok a určenie jeho výšky v zákonnom rámci teda nemá individuálny rozmer. Vzťah žalovaného ako verejnej vysokej školy a žalobcu, v tomto prípade
v postavení uchádzača o štúdium, týkajúci sa povinnosti zaplatiť poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, je podľa názoru správneho súdu vzťahom súkromnoprávnym. Poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania nie je určený rozhodnutím zákonom určeného orgánu verejnej vysokej školy (na rozdiel napríklad od školného), ale uchádzač o štúdium ho platí dobrovoľne ako podmienku účasti na prijímacom konaní. Medzi uchádzačom o štúdium na vysokej škole a verejnou vysokou školou teda nevzniká administratívno-právny vzťah, ale vzťah majetkovej povahy, ktorý je v prípade sporu o vrátenie poplatku (žalobca tvrdí, že ho zaplatil bez právneho dôvodu) sporom o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý prerokováva a rozhoduje o ňom civilný súd.
V prípade, že uchádzač o prijatie na štúdium na vysokej škole síce podá prihlášku na štúdium, ale neuhradí poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, verejná vysoká škola nie je oprávnená uložiť uchádzačovi formou individuálneho správneho aktu povinnosť takýto poplatok uhradiť.
Následkom nezaplatenie poplatku je neprijatie na štúdium (tento poplatok je jediným finančným plnením, ktorým môže vysoká škola podmieniť prijatie na štúdium; § 57 ods. 1 posledná veta zákona č. 131/2002 Z. z.).
24. Správny súd podporne poukazuje aj na skutočnosť, že podľa § 92 ods. 21 zákona č. 131/2002 Z. z. sa na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch. Nejde teda o správny poplatok, ktorý by sa riadil zákonom o správnych poplatkoch a mal verejnoprávny charakter. Poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania nemá povahu dane alebo poplatku vyberaného v rámci vrchnostenského výkonu verejnej moci. Ide o poplatok odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s úkonmi zabezpečenia prijímacieho konania.
Ani z ustanovenia § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. nevyplýva, že by s úhradou poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania, prípadne jeho vrátením, bolo spojené konanie, ktoré by bolo možné charakterizovať ako administratívne konanie.
25. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pri skúmaní vecnej príslušnosti na prejednanie a rozhodnutie veci nebol oprávnený posudzovať správnosť žalobcom formulovaného žalobného návrhu, resp. jeho súlad s celkovým obsahom žaloby. Uvedené bude úlohou civilného súdu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že na konanie o žalobe žalobcu nie je vecne príslušný, keďže ide o súkromnoprávny spor medzi žalobcom a žalovaným. Podaním žiadosti o vrátenie poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania nezačalo konanie, ktoré by malo charakter administratívneho konania a postup žalovaného z vyššie uvedených dôvodov nie je možné považovať za postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Správny súd preto postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV ako vecne a miestne príslušnému súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).