Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov

Tento zákon vymedzuje pojem štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovej ochrany informácií, upravuje podmienky na ich ochranu, ustanovuje pôsobnosť štátnych orgánov a obcí, ďalej upravuje práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Štátne tajomstvo je informácia alebo vec dôležitá pre obranu štátu, bezpečnosť štátu, medzinárodné styky, hospodárske záujmy štátu a pre činnosť štátneho orgánu uvedená v zozname skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva ministerstva, iného ústredného orgánu štátnej správy alebo iného ústredného štátneho orgánu (ďalej len „ústredný orgán“), ktorú vzhľadom na jej význam treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.

Na účely tohto zákona má Slovenská informačná služba, Národná banka Slovenska a Slovenský pozemkový fond postavenie ústredného orgánu.

Základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva sú

Štátne tajomstvo sa označuje slovami „PRÍSNE TAJNÉ“ alebo skratkou „PT“.

Služobné tajomstvo je informácia alebo vec súvisiaca s činnosťou štátneho orgánu, obce alebo inej právnickej osoby uvedená v zozname skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva ústredného orgánu alebo obce, ktorú vzhľadom na jej význam treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.

Služobné tajomstvo sa označuje slovom „TAJNÉ“ alebo skratkou „T“.

Zoznamy skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva vydávajú, menia alebo zrušujú v súlade s § 2 ods. 3 vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zoznamy skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva vydávajú, menia alebo zrušujú vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom a obce všeobecne záväzným nariadením.¹⁾

Po zrušení, rozdelení alebo zlúčení ústredného orgánu alebo obce vykonáva zmeny a zrušenie ním vydaného zoznamu skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva alebo zoznamu skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva ich právny nástupca; ak taký nie je, ministerstvo vnútra.

Štátne tajomstvo a služobné tajomstvo (ďalej len „utajované skutočnosti“) sa chránia pred nepovolanou osobou alebo pred cudzou mocou podľa tohto zákona predpismi vydanými na jeho vykonanie a ďalšími osobitnými predpismi.²⁾

Nepovolaná osoba je osoba, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej bol určený.

Ochrana utajovaných skutočností sa zabezpečuje

Utajované skutočnosti sa nesmú kopírovať alebo rozmnožovať. Výnimku z tohto zákazu môže povoliť len vedúci, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Povoľovanie výnimiek upraví ministerstvo vnútra všeobecne záväzným právnym predpisom.

Informácie a veci chránené v iných štátoch alebo v medzinárodných organizáciách ako utajované, postúpené Slovenskej republike podľa medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov (ďalej len „medzinárodné zmluvy“) ako štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, sú chránené rovnako ako utajované skutočnosti, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Šifrová ochrana informácií je systém na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností kryptologickými metódami a technickými prostriedkami.

Funkciu ústredného šifrového orgánu plní ministerstvo vnútra.

Ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú ochranu informácií je ministerstvo vnútra.³⁾

Ministerstvo vnútra

Ministerstvo vnútra na úseku šifrovej ochrany informácií

Za ochranu utajovaných skutočností v štátnom orgáne a v právnickej osobe zodpovedá jej štatutárny orgán a v obci starosta⁶⁾ (ďalej len „vedúci“).

Vedúci v rozsahu svojej pôsobnosti

Na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov vydaných na jeho vykonanie môže vedúci zriadiť osobitné pracovisko alebo písomne poveriť pracovníka vykonávaním týchto úloh.

Oprávnenou osobou oboznamovať sa so štátnym tajomstvom, ak tento zákon neustanovuje inak, môže byť iba osoba, ktorá

Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú aj na oprávnené osoby oboznamovať sa so služobným tajomstvom s výnimkou písmena e).

Na žiakov vojenských stredných škôl sa nevzťahuje podmienka dovŕšenia veku 18 rokov.

Na účely tohto zákona sa za osobu, ktorá svojimi osobnými a charakterovými vlastnosťami poskytuje záruku, že dodrží ochranu utajovaných skutočností, nepovažuje osoba závislá od alkoholu alebo od inej návykovej látky,⁷⁾ alebo osoba, ktorá v posledných troch rokoch opakovane závažným spôsobom porušila pracovnú alebo služobnú disciplínu.

Na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za

Osoba, ktorá má byť oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, je povinná preukázať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,¹⁰⁾ ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

O osobe, ktorá má byť oprávnená oboznamovať sa so štátnym tajomstvom, vydáva vyjadrenie ministerstvo vnútra na základe písomnej žiadosti vedúceho do 45 dní od prijatia tejto žiadosti.

Ministerstvo vnútra si pred vydaním vyjadrenia podľa odseku 1 o tejto osobe vyžiada stanovisko Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, prípadne aj Vojenského spravodajstva.

Ministerstvo vnútra si pred vydaním vyjadrenia podľa odseku 1 môže vyžiadať stanovisko od obce, v ktorej má osoba trvalý pobyt, alebo od iných orgánov, ktoré môžu podať charakteristiku o osobe, ktorá má byť oprávnená oboznamovať sa so štátnym tajomstvom.

Pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri jeho zmene, v ktorom sa bude osoba oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musí spĺňať podmienky uvedené v § 11 tohto zákona. Jej vyhlásenie o mlčanlivosti sa pripojí k pracovnej zmluve, k vymenovaciemu dekrétu alebo k dokumentu, ktorým sa založil alebo zmenil pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah.

Oprávnenú osobu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami musí vedúci alebo ním poverený pracovník preukázateľne oboznámiť s rozsahom utajovaných skutočností, s ktorými sa bude táto osoba oboznamovať, a s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností.

Pri zmene druhu práce oprávnenej osoby oboznamovať sa so štátnym tajomstvom sa nové vyjadrenie ministerstva vnútra podľa § 11 ods. 1 písm. e) nevyžaduje.

Oprávnenou osobou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa tohto zákona je v rozsahu svojej funkcie

Osoby uvedené v odseku 1 sa stávajú oprávnenou osobou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa tohto zákona po zvolení alebo vymenovaní do funkcie alebo po zložení predpísaného sľubu, ak sa tento sľub vyžaduje podľa osobitných predpisov. Na tieto osoby sa nevzťahuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. e) a § 13 ods. 2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, príslušný ústredný orgán a obec sú povinné zaslať ministerstvu vnútra údaje o oprávnených osobách oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami uvedených v odseku 1 do 30 dní po vzniku tohto oprávnenia.

Osoba, ktorá má byť prijatá do služobného pomeru, a osoba v služobnom pomere k ozbrojeným silám, k ozbrojenému bezpečnostnému zboru alebo k Slovenskej informačnej službe, ktorá sa má vo svojej funkcii oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, musí spĺňať predpoklady podľa ustanovení § 11.

Osoba v služobnom pomere k ozbrojeným silám, k ozbrojenému bezpečnostnému zboru alebo k Slovenskej informačnej službe sa stáva oprávnenou osobou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami po oboznámení sa s povinnosťami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, po určení rozsahu utajovaných skutočností, s ktorými je oprávnená sa oboznamovať, a po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti. Vyhlásenie o mlčanlivosti a určenie rozsahu utajovaných skutočností sa prikladá k rozhodnutiu služobného orgánu o prijatí do služobného pomeru alebo k dokladu o ustanovení do funkcie alebo prevedení na inú funkciu.

Za oprávnenú osobu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami sa považuje aj občan Slovenskej republiky, ktorý sa v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, najmä konateľ spoločnosti, advokát, komerčný právnik, notár, znalec, tlmočník a audítor.

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na ich zástupcov.¹⁴⁾

Príslušný štátny orgán, ktorý vo veci koná, musí oprávnené osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 oboznámiť s povinnosťami podľa tohto zákona a tieto osoby musia podpísať písomné vyhlásenie o mlčanlivosti. Vyhlásenie o mlčanlivosti je súčasťou úradného spisu štátneho orgánu, ktorý vo veci koná.

Oprávnené osoby podľa odsekov 1 a 2 sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami len v rozsahu a v priestore, ktorý na to určí štátny orgán.

Štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný bezodkladne písomne informovať ministerstvo vnútra a príslušný ústredný orgán o osobe uvedenej v odsekoch 1 a 2, ktorá sa oboznámila so štátnym tajomstvom a v akom rozsahu.

So štátnym tajomstvom sa môže oboznámiť cudzinec, osoba s dvojakým štátnym občianstvom, osoba bez štátnej príslušnosti a občan Slovenskej republiky v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou len v rozsahu potrebnom na prípravu, uzavieranie alebo plnenie medzinárodnej alebo inej zmluvy.

O oprávnení osôb uvedených v odseku 1 oboznamovať sa so štátnym tajomstvom rozhodne vedúci ústredného orgánu, v ktorého pôsobnosti sú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra vydá svoje stanovisko podľa odseku 2 do 45 dní od prijatia žiadosti vedúceho ústredného orgánu.

Ministerstvo vnútra si pred vydaním stanoviska k takejto osobe vyžiada stanovisko Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Ministerstva zahraničných vecí, prípadne aj Vojenského spravodajstva.

Vedúci ústredného orgánu zabezpečí oboznámenie oprávnenej osoby uvedenej v odseku 1 s povinnosťami podľa tohto zákona a zabezpečí podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

So služobným tajomstvom sa môžu oboznámiť osoby uvedené v § 19 ods. 1 len so súhlasom vedúceho, v ktorého pôsobnosti je služobné tajomstvo a ktorý určí rozsah tohto oboznámenia a zabezpečí podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Pracovník právnickej osoby so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý je občanom Slovenskej republiky, sa môže oboznámiť s utajovanými skutočnosťami pri obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Rozsah oboznámenia s utajovanými skutočnosťami určí vedúci.

Oprávnená osoba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami je povinná

Oprávnená osoba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami okrem osôb uvedených v § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 a v § 20 je povinná neodkladne ohlásiť vedúcemu každú zmenu skutočností uvedených v § 11 ods. 1 písm. a), d) a f).

Každý, kto nájde vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť, je povinný neodkladne odovzdať túto vec najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo ministerstvu vnútra. Na požiadanie odovzdávajúceho vydá príjemca doklad o prevzatí veci.

Nepovolaná osoba (§ 5 ods. 2), ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, je povinná zachovať o nich mlčanlivosť. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo ministerstvu vnútra.

Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o štátnom tajomstve, ak má osoba vypovedať v konaní pred štátnym orgánom, môže vedúci ústredného orgánu, do ktorého pôsobnosti podľa zoznamu skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva štátne tajomstvo patrí. Oslobodiť osobu od povinnosti mlčanlivosti o služobnom tajomstve môže na uvedený účel príslušný vedúci. To platí primerane aj o udeľovaní súhlasu na poskytnutie informácie alebo veci.

Prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach na účel uvedený v odseku 1 Národná rada Slovenskej republiky.

Poslanca Národnej rady Slovenskej republiky môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach len Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením.

Členov vlády a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach na účel uvedený v odseku 1 predseda vlády Slovenskej republiky; vedúcich ostatných ústredných orgánov môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach na účel uvedený v odseku 1 ten orgán, ktorý ich do funkcie zvolil alebo vymenoval.

Starostu obce môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti o služobnom tajomstve obecné zastupiteľstvo.

O oslobodení osoby od povinnosti mlčanlivosti sa vyhotovuje písomný doklad s určením účelu, rozsahu a doby platnosti oslobodenia.

Po zániku ústredného orgánu alebo obce rozhoduje o oslobodení osoby od povinnosti mlčanlivosti vedúci jej právneho nástupcu; ak taký vedúci nie je, rozhoduje minister vnútra.

Odoprieť oslobodenie osoby od povinnosti mlčanlivosti možno iba v prípadoch, ak by sa jej výpoveďou spôsobila štátu vážna škoda.¹⁵⁾

Ak pominula potreba ochrany konkrétnej informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, vedúci, ktorý zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností, môže rozhodnúť o zmene alebo zrušení jej utajenia.

V dôležitom štátnom záujme môže v nevyhnutnom rozsahu zrušiť utajenie štátneho tajomstva v rozsahu svojej funkcie prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky a vedúci ústredného orgánu.

V dôležitom záujme môže v nevyhnutnom rozsahu zrušiť utajenie služobného tajomstva v rozsahu svojej funkcie vedúci.

O zrušení utajenia štátneho tajomstva podľa odseku 2 je povinný príslušný orgán uvedený v § 16 ods. 3 neodkladne písomne informovať ministerstvo vnútra.

O zrušení utajenia služobného tajomstva podľa odseku 3 informuje vedúci ústredný orgán alebo obec, v ktorých zozname sa služobné tajomstvo vedie.

Podľa ustanovení odsekov 1 až 3 nemožno postupovať, ak medzinárodná zmluva ustanovuje inak.

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami zaniká

O zániku oprávnenia osôb oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami je povinný vedúci alebo ním poverený pracovník a orgány uvedené v § 16 ods. 3 informovať ministerstvo vnútra do jedného mesiaca od zániku tohto oprávnenia.

Ministerstvo vnútra a vedúci vedú evidenciu oprávnených osôb oboznamovať sa so štátnym tajomstvom a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo.

V evidencii osôb, ktorým zaniklo oprávnenie oboznamovať sa so štátnym tajomstvom, sa vedie osoba ešte 20 rokov po zániku tohto oprávnenia.

Evidenciu oprávnených osôb oboznamovať sa so služobným tajomstvom je povinný zabezpečiť vedúci ešte tri roky po zániku tohto oprávnenia. Po zrušení, rozdelení alebo zlúčení štátneho orgánu, obce alebo inej právnickej osoby túto evidenciu vedie ich právny nástupca; ak taký nie je, ministerstvo vnútra.

Ministerstvo vnútra a vedúci sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, ktoré vedú vo svojich evidenciách, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.

Ak údaje uchovávané v evidenciách už nie sú na plnenie ustanovených úloh potrebné, ministerstvo vnútra a vedúci zabezpečia ich zničenie.

Technické prostriedky, ktoré sa používajú na vytváranie, spracúvanie, prenos a archivovanie informácií a vecí obsahujúcich utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby sa zabezpečila ochrana utajovaných skutočností podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Technické prostriedky na účely tohto zákona sú najmä zariadenia na vyhotovovanie písaného textu, rozmnožovacie zariadenia, počítačové, informačné, zabezpečovacie, telekomunikačné a prenosové systémy, záznamová technika a nosiče informácií.

Technické prostriedky na vytváranie, spracúvanie, prenos a archivovanie informácií a vecí obsahujúcich utajované skutočnosti možno používať iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý ustanoví rozsah a spôsob použitia prostriedkov a metód ochrany utajovaných skutočností. Bezpečnostný projekt schvaľuje vedúci.

Pri používaní technických prostriedkov, na ktorých sa vytvárajú, spracúvajú, prenášajú a archivujú informácie a veci obsahujúce utajované skutočnosti, sa využívajú najmä fyzické, mechanické, režimové, technické, programové a šifrové metódy ochrany alebo ich vhodná kombinácia.

Na vytváranie, spracúvanie, prenos a archivovanie informácií a vecí obsahujúcich utajované skutočnosti možno používať iba technické prostriedky vo vlastníctve alebo v užívaní príslušného štátneho orgánu, obce alebo inej právnickej osoby.

V záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať alebo inak zaznamenávať priestory, objekty alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Zákaz môže byť dočasný alebo trvalý.

O zákaze fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.

Na letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky mimo potrieb obrany štátu sa vyžaduje povolenie, ktoré vydáva ministerstvo vnútra s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby, ak osobitný predpis¹⁶⁾ alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak.¹⁷⁾

Ministerstvo vnútra si pred vydaním povolenia vyžiada stanovisko Topografickej služby Armády Slovenskej republiky a náletový plán s vyznačením priestorov, ktoré sa nesmú zverejňovať.

Žiadosť o povolenie leteckého snímkovania územia Slovenskej republiky sa predkladá ministerstvu vnútra dva mesiace pred začiatkom leteckého snímkovania; žiadosť musí obsahovať

Získaný letecký snímkový materiál musí žiadateľ predložiť na posúdenie ministerstvu vnútra a Ministerstvu obrany Slovenskej republiky. Možno ho využiť len s ich súhlasom.

Letecký snímkový materiál po skončení doby jeho využitia sa trvale ukladá v archíve Topografického ústavu Armády Slovenskej republiky. Autorské práva zostávajú nedotknuté.

Letecký snímkový materiál, ktorý zobrazuje priestory, objekty a zariadenia so zákazom fotografovania, musí mať príslušné označenie utajenia.

Pri geodetických a kartografických prácach, ktoré sa týkajú záujmov obrany štátu, sa postupuje podľa osobitných predpisov.¹⁶⁾

Ústredný šifrový orgán koordinuje a kontroluje činnosť ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií vykonávanú podľa zásad vydaných na základe § 8 ods. 3 písm. b).

Ústredný šifrový orgán je oprávnený požadovať od ústredných orgánov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.

Pracovníci ústredného šifrového orgánu sú oprávnení v súvislosti s vykonávaním kontroly bezpečnosti systémov a technických prostriedkov šifrovej ochrany informácií vstupovať na pracoviská šifrových orgánov, ak to nevylučuje osobitný zákon.

Ak sa zistia závažné nedostatky na úseku šifrovej ochrany informácií, ústredný šifrový orgán môže zastaviť prevádzku systému alebo technického prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení prevádzky¹⁸⁾ nemá odkladný účinok.

Na zabezpečenie šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu si jeho vedúci s predchádzajúcim súhlasom ministerstva vnútra môže zriadiť rezortný šifrový orgán.

Vedúci ústredného orgánu

Pracovník na úseku šifrovej ochrany informácií musí byť oprávnenou osobou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa tohto zákona a musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti.

Pracovníkovi, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, vydá vedúci ústredného orgánu osvedčenie na prácu na úseku šifrovej ochrany informácií.

Pracovníkovi, ktorý prestane spĺňať podmienky podľa odseku 1, odníme vedúci ústredného orgánu osvedčenie na prácu na úseku šifrovej ochrany informácií.

Priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej ochrany informácií sa dopustí ten, kto ako oprávnená osoba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami poruší povinnosť podľa § 22.

Priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností sa dopustí ten, kto ako nepovolaná osoba

Za priestupok možno uložiť

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, o priestupkoch a o ich prejednávaní platia osobitné predpisy.¹⁹⁾

Právnická osoba alebo obec poruší povinnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej ochrany informácií, ak

Za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej ochrany informácií podľa odseku 1 možno uložiť

Pri súčasnom porušení viacerých povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej ochrany informácií uvedených v odseku 1 možno uložiť pokutu do dvojnásobku sumy uvedenej v odseku 2.

Za opakované porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej ochrany informácií uvedených v odseku 1 možno v lehote dvoch rokov od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty uložiť ďalšiu pokutu do dvojnásobku sumy uvedenej v odsekoch 2 a 3.

Porušenie povinností podľa § 35 prejedná a pokutu môže uložiť v správnom konaní ministerstvo vnútra.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo vnútra dozvedelo o porušení povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností alebo šifrovej ochrany informácií, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

Uložením sankcie podľa § 34 ods. 3 alebo pokuty podľa § 35 ods. 2 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody²⁰⁾ ani nezanikajú povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní²¹⁾ s výnimkou § 30, § 31 ods. 4 a § 36 tohto zákona.

Prevádzku šifrovej ochrany informácií zastavenú podľa § 31 ods. 4 možno obnoviť len s písomným súhlasom ústredného šifrového orgánu po odstránení nedostatkov, ktoré viedli k zastaveniu prevádzky.

Rezortné šifrové orgány zriadené podľa doterajších predpisov sa považujú za rezortné šifrové orgány zriadené podľa tohto zákona.

Ak sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o „hospodárskom tajomstve“, rozumie sa tým podľa povahy informácie a veci „obchodné tajomstvo“ alebo „bankové tajomstvo“.

Ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b), c) a d), § 10 ods. 1 písm. i), § 11 ods. 1 písm. e), § 14 ods. 1, § 19 ods. 2, § 26 ods. 2 a § 35 ods. 1 písm. b), d) a g) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu²²⁾ a Vojenské spravodajstvo.²³⁾ Ustanovenie § 10 ods. 1 písm. i) sa nevzťahuje ani na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Plnenie úloh uvedených v týchto ustanoveniach zabezpečuje riaditeľ Slovenskej informačnej služby a minister obrany Slovenskej republiky.

Určenie na styk so štátnym tajomstvom vydané občanovi Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1992 sa končí po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona, ak toto oprávnenie nezaniklo alebo nezanikne z iného dôvodu už skôr.

Občan Slovenskej republiky, ktorý je určený na styk s utajovanými skutočnosťami v čase od 1. januára 1993 podľa doterajších predpisov, sa považuje za oprávnenú osobu oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa tohto zákona.

Určenie na styk s utajovanými skutočnosťami vydané občanovi Českej republiky alebo osobe s dvojakým štátnym občianstvom podľa doterajších predpisov sa končí 60. dňom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, príslušný ústredný orgán a obec sú povinné zaslať údaje o osobách uvedených v § 16 ods. 1, ktoré sa stali oprávnenými osobami oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami pred účinnosťou tohto zákona, ministerstvu vnútra do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Ministerstvo vnútra ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 84/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo 4. septembra 1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 89 sa vypúšťajú odseky 10, 11 a 12. Doterajšie odseky 13 až 24 sa označujú ako odseky 10 až 21.

§ 122 vrátane nadpisu znie:

Kto vyzvedá obchodné tajomstvo²⁴⁾ alebo bankové tajomstvo²⁵⁾ v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo kto obchodné tajomstvo alebo bankové tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom činnosti.

Kto obchodné tajomstvo alebo bankové tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo kto obchodné tajomstvo alebo bankové tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 značnú škodu.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 škodu veľkého rozsahu.

Zrušujú sa:

zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva,

článok I zákona č. 383/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva a zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení zákona č. 43/1976 Zb.,

článok III zákona č. 558/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva,

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 148/1971 Zb. o ochrane hospodárskeho a služobného tajomstva v znení nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 420/1990 Zb.,

nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 419/1990 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva,

smernice Federálneho ministerstva vnútra z 23. decembra 1971 pre manipuláciu a dopravu písomných a iných materiálov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva č. SKÚ–207/71, registrované v čiastke 6/1972 Zb.,

smernice Federálneho ministerstva vnútra zo 6. júna 1973 na zabezpečenie ochrany skutočností tvoriacich predmet štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva pri ich spracovaní pomocou výpočtovej techniky č. SKÚ–217/1973, registrované v čiastke 19/1973 Zb.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 1996.